Za RNDr. Petrom Strakom, PhD.

Reč Ladislava Mika, vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v SR, na smútočnom obrade:

Vážená smútiaca rodina, vážení prítomní,

keď som sa od svojho či skôr nášho spoločného priateľa Maňa Hubu začiatkom mája dozvedel, že navždy odišiel Peter Straka, bol som zaskočený a myslel som, či skôr dúfal, že ide len o zhodu mien.... Žiaľ, bol to neúprosný fakt. Stále sa mi to ešte zdá ako správa z inej dimenzie, je ťažké tomu uveriť.

Pre mňa, aj keď som pobýval viac v Čechách a v zahraničí, bol Peter jednou z najvýraznejších a len ťažko prehliadnuteľných postáv ochranárskeho hnutia na Slovensku, svojrázny, priamy, úprimný – bol som vďačný za to, že som ho mohol nazývať svojím priateľom. Aj preto som dnes tu, medzi Vami. Chcem tu za seba, ale snáď aj za jeho najbližších priateľov z bratislavského ochranárskeho hnutia – a možno za mnohých ďalších priateľov zo Slovenska i zo zahraničia, s úctou a poďakovaním pripomenúť aspoň v čriepkoch jeho podiel na ochrane našej prírody, nášho – ale aj európskeho a svetového – prírodného dedičstva a biodiverzity.

Všetci, ktorí ho poznali, iste potvrdia, že Peter bol neprehliadnuteľný, svojský, bol rozhľadeným odborníkom, ale aj rebelom – ktorý ale vždy šiel za správnou vecou. Už ako študent a začínajúci geológ bojoval za zachovanie prírodno-technickej pamiatky: lomu mariatálskych bridlíc. Spolu s Maňom Hubom, jeho (a dnes i mojím) susedom sa zaradil medzi bratislavských ochranárov. Už vtedy, teda pred Novembrom 89, stihol mať opletačky s režimom aj za iné – ešte viac politické, či rebelské – veci. Ja som ho vtedy ešte nepoznal – až dianie po Nežnej revolúcii nás po prvýkrát priviedlo na jednu „loď“. Peter sa stal odborným pracovníkom Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave, ale jeho ochranárska činnosť tým zďaleka nekončila – skôr naopak. Keď vznikala prvá slovenská Strana zelených, nevediac ešte o sebe, ja som sa podieľal na jej vzniku v Košiciach, a Peter s Maňom a ďalšími pracovali na tom istom tu, v Bratislave. A tak sme sa po prvýkrát stretli nad problémami životného prostredia a ochrany prírody. Peter sa postupne stal až prvým podpredsedom slovenskej Strany zelených.

O dva roky neskôr sa – opäť v tandeme s Maňom Hubom a s ďalšími priateľmi – stal spoluzakladateľom Spoločnosti pre trvalo udržateľný život, prepojenej na odkaz Josefa Vavrouška, prvého ponovembrového ministra životného prostredia. V jej českom ekvivalente sa vtedy opäť naše dráhy pretínali. Ani tým jeho „zakladateľská a iniciačná“ aktivita nekončila – svedčí o tom i jeho vlastne nedávny podiel pri vzniku Slovenského ochranárskeho snemu v roku 2015.

Významnú úlohu zohral Peter aj v medzinárodnej ochrane prírody a v štátnej správe: od roku 1993 prevzal funkciu vedeckého poradcu pre Globálny environmentálny fond pri Svetovej banke na Slovensku. V roku 1997 sa podieľal na spracovaní Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku, ktorú schválil aj slovenský parlament. Neskôr bol dokonca niekoľko rokov sekčným šéfom pre ochranu prírody a krajiny na ministerstve životného prostredia. Za jeho éry vznikla napr. Štátna ochrana prírody SR (vedenie ktorej ho však neskôr sklamalo).

Najmä vďaka nemu sa v Bratislave konala 4. Konferencia zmluvných strán (COP) Dohovoru OSN o biodiverzite, najväčšie medzinárodné enviro-podujatie v dejinách Slovenska (len pripomeniem, že ide o mimoriadne významné podujatie: analógiou je napr. Parížske rokovanie zmluvných strán, ktoré prijalo Parížsku dohodu o klíme). Na 6. zasadnutí Dohovoru o biologickej diverzite (SBSTTA – Subsidiary Body on Scientific, Technical and Technological Advice) v Montreale sa stal podpredsedom tohto špičkového združenia expertov, pracujúcich pre Organizáciu Spojených národov.

V čase, keď som ja zastával pozíciu riaditeľa pre biodiverzitu Európskej komisie v Bruseli, pracoval ako špičkový expert pre implementáciu európskej sústavy ochrany prírody Natura 2000. Vtedy sme sa nad ochranou slovenskej, ale i európskej prírody stretávali opäť a veľmi často. Nezabudnem na desiatky výmen a diskusií o tom, ako veci urobiť správne, ale súčasne aj pre spoločnosť prijateľne, ako preraziť nevôľu a nepochopenie niektorých mocných...

Bol to človek s výnimočným prehľadom a nadhľadom, expert, často sarkastický alebo skeptický, ale vždy neúnavne sa zapájajúci do práce pre záchranu nášho prírodného sveta. Ako nedávno napísal náš už zmienený priateľ, exposlanec a profesor Maňo Huba:

„Spolu sme robili na viacerých ambicióznych projektoch. Občas sme sa pohádali, ale napokon sme sa vždy nejako dohodli. Život dal zväčša za pravdu jemu, a nie mne. Ale aby bolo jasné. Jeho kritika bola takmer vždy konštruktívna, lebo za maskou skeptika a ironika sa skrývala duša idealistu. Jeho štandardná reakcia na naše iniciatívy bývala asi takáto: „Viem, že to myslíte dobre, tak to podporím. Aj keď môj názor je trochu iný“.“

Ja sám som mal veľkú radosť, keď som bol vyslaný Európskou komisiou na Slovensko, do Bratislavy – že sa Peter ihneď ozval – a obnovil naše kontakty a stretávanie v kruhu možno starnúcich, ale blízkych priateľov, ktorým osud našej krajiny a prírody stále leží na srdci. Najčastejšie pri pive na kopci nad Bratislavou sme preberali, čo a prečo sa deje a čo sa s tým dá urobiť. Len pred pár týždňami a mesiacmi sme stále riešili smutnú bilanciu slovenských lesov, rany, ktoré slovenská príroda stále dostáva, Peter kritizoval plánované zmeny stavebného zákona. Plánovali sme spoločnú návštevu jeho milovaných Polonín, kde sme chceli spolu preberať stav bukových lesov chránených UNESCO – a cesty, ako ich ďalej chrániť.

Je to len pár týždňov, čo Maňo práve vo veci stavebného zákona dostal od Petra posledný e-mail. Peter reagoval na diskusiu o pripravovanom stavebnom zákone, a len tak, akoby mimochodom, v závere mailu konštatoval: „...7. 4. sa mi otočil život naruby a strihám meter. Som na Národnom onkologickom ústave v rukách miestnych šamanov, ale nevyzerá to dobre. Žiaľ, prejavilo sa to už neskoro s metastázami na pečeni, pľúcach a iných vnútornostiach a rastie to z pankreasu. To prišlo nečakane a veľmi tvrdo. Takže sa, žiaľ, zaradím k pasívnym členom – pokiaľ tu budem. Maj sa krásne a vydrž! Trimaj sa! Peter“

Peter, myslím že to Tvoje „Trimaj sa“ zostane pre nás pripomienkou a odkazom. Odkazom človeka, ktorého som si veľmi vážil a ktorého priateľstvo som si cenil – nielen ja, ale mnoho ďalších priateľov a priateliek z ochranárskych kruhov, aj z kruhov štátnych ochranárov prírody a mnohých ďalších ľudí.

Nebál si sa chodiť po nevyšliapaných chodníčkoch a – žiaľ – tentoraz si sa po nich vydal ako prvý z nás. Veríme, že nájdeš pokoj a harmóniu, ktorú si vždy hľadal – pešo, v Poloninách, v doline Parichvost, na prechádzke so psom, v diskusiách pri pive, či s vetrom vo vlasoch na svojej obľúbenej motorke.

Peter, tie Poloniny už spolu „nedáme“, ale som si istý, že zakaždým, keď tam dorazím, mi budú pralesné buky pripomínať Tvoj príbeh, príbeh rebela, ktorý do toho šiel po celý život naplno a s presvedčením. Ktorý toho veľa pre slovenskú prírodu urobil, a ešte viacej urobiť chcel...

Úprimnú sústrasť Tvojim blízkym, priateľom, ale i širokej obci ochranárov, ktorá stratila jedného zo svojich výrazných členov.

Česť Tvojej pamiatke!

Laco (Miko)

Preposielam kondolenciu k úmrtiu Petra Straku od Sekretariátu Dohovoru o biodiverzite, kde bol Peter tiež aktívny a pridávam sa k nej aj v mojom mene.

RNDr. Ján Kadlečík (Odbor medzinárodnej spolupráce, Štátna ochrana prírody SR)

8 May 2019

Dear Ms. Viestová,
The Secretariat of the Convention on Biological Diversity has been informed of the recent demise of Mr. Peter Straka, former National Focal Point to the Convention on Biological Diversity for Slovakia and former member of the Bureau of the Subsidiaty Body on Scientific, Technical and Technological Advice.
On behalf of the Secretariat of the Convention on Biological Diversity, I would like to convey our deepest sympathies to Mr. Straka’s family, as well as his friends and colleagues at the Ministry of Environment of Slovakia.

Yours sincerely,
Cristiana Pasca Palmer, PhD
Executive Secretary