Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Od rána do večera počúvame samochválu vlády, ako chráni našu prírodu, krajinu a životné prostredie. Čo ak je to v skutočnosti celkom inak a vláda sa aj v environmentálnej sfére správa podobne cynicky ako v iných oblastiach?
Pri tomto stručnom hodnotení budem vychádzať z môjho hodnotenia vládneho programu, s ktorým som vystúpil v parlamentnej rozprave začiatkom mája 2012. Citáty z tohto svojho vystúpenia uvádzam kurzívou.
Strategické dokumenty ako Vodný plán Slovenska či Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky, nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu vôd, ani z najlepšie dostupných poznatkov a trendov v oblasti ochrany vôd. Nie je v poriadku, že na Slovensku sa diskusia o vode zúžila iba na jej využívanie a že jej ochrana je pre štátne orgány druhoradá.
Dopady globálnej zmeny klímy významne ovplyvňujú súčasné a budúce dianie v prírode i v ľudskej spoločnosti. Stále väčšiemu počtu ľudí (vrátane časti významných politikov) začína byť jasné, že máme do činenia nielen so samotným otepľovaním zemskej atmosféry, ale aj s celou kaskádou pozvoľných a stále častejšie aj náhlych nelineárnych zmien v klimatickom i ďalších interagujúcich systémoch planéty s ťažko predvídateľnými následkami.
V sobotu 6. júna 2015, v predvečer 25. výročia prvých slobodných parlamentných volieb po desaťročiach neslobody, sa na Devíne stretla skupina ochranárov z rôznych častí Slovenska. Ide o ľudí, ktorých napriek všetkým ideologickým, náboženským, etnickým, generačným a ďalším odlišnostiam spája znepokojenie z toho, čo sa deje s prostredím okolo nás (pričom to prostredie má charakter ako ekologický, tak aj mentálny, morálny, kultúrny či ľudskoprávny).