J. Rizman: Vo vnímaní a pochopení environmentálnych tém politikmi máme ešte veľa čo zlepšovať

Má význam ísť kvôli životnému prostrediu voliť?

Čiastočný a nepriamy význam to určite má. Osobne však účasť na voľbách vnímam oveľa širšie, ako len cez environmentálnu optiku.

Čo hovoríte na to, že najsilnejšia strana SMER-SD, ktorá bola posledné štyri roky sama vo vláde, nemá vo svojom volebnom programe vôbec spomenuté životné prostredie?

Myslím si, že to nie je až také dôležité.

Prečo?

Pretože SMER nemal dlho pripravený žiadny volebný program. V prvej časti volebnej kampane sa v podstate obmedzili len na komunikáciu základných sloganov a piatich programových bodov. Sústredili sa na to, čo ako strana považujú za dôležité. Vybrali si päť priorít, ktoré majú najväčšiu šancu zaujať voličov.

Nie je to ale aj tak neštandardné?

Iste, v porovnaní so západnou Európou je to neštandardné. Ale v tomto SMER reagoval čisto pragmaticky. Oni dobre vedia, že aj keby vypracovali a prezentovali sebe lepší program v oblasti životného prostredia, pre ich voličov by to nebolo rozhodujúce. Dovolím si tvrdiť, že SMER nikdy nemal extra program pre životné prostredie a predsa, ak sa pozrieme na posledné štyri roky, vidíme, že túto tému dokázali uchopiť a manažovať.

Ako to myslíte?

Spomeňte si na prvú vládu Roberta Fica. Envirorezort mala v kompetencii SNS. Za tri roky sme mali troch rôznych ministrov ŽP. Všetci odchádzali za mimoriadnych okolností a po vážnych prešľapoch. SMER bol nakoniec nútený zasiahnuť. Odobral síce SNS rezort, ale ani jeho dvom nominantom sa veľmi nedarilo… Keď sa po tejto skúsenosti, v roku 2012 tvorila druhá vláda Roberta Fica, boli tu oprávnené obavy, ako sa s vedením rezortu SMER vyrovná. No a ak sa pozriem na posledné štyri roky, tak síce vidím veľa neriešených problémov, veľa nekoncepčného postupu a dokonca aj niekoľko vážnych káuz, ale stále si myslím, že v porovnaní s ich prvou vládou, to teraz zvládli lepšie. Nehovorím výborne, ale lepšie.

Pre ľudí je ale dôležité vedieť, čo si strany o problematike, ktorá ich zaujíma, myslia.

Ak ste volič, ktorého zaujíma primárne životné prostredie, máte problém. Ak sa totiž aspoň trochu v problematike vyznáte a pozriete si programy politických strán zistíte, že majú environmentálnu problematiku spracovanú zväčša povrchne, všeobecne až heslovito, alebo takmer vôbec. Myslím si, že je to dané hlavne tým, že politické strany kladú v kampani dôraz na témy, ktoré verejnosť vníma ako najdôležitejšie. No a prieskumy verejnej mienky nám dlhodobo ukazujú, že životné prostredie medzi takýmito prioritami ľudí jednoducho nie je.

Neobjaví sa životné prostredie ani v prvej desiatke priorít?

Nie a naozaj tam nie je už dlhodobo. Keď to veľmi zjednoduším, politické strany si svoje programové priority a témy predvolebnej kampane vyberajú na základe povedzme prvých štyroch-piatich problémov, ktoré verejnosť vníma ako najdôležitejšie. Vôbec ma preto neprekvapuje, že v kampani rezonujú hlavne témy ako je bezpečnosť, ekonomika, nezamestnanosť, zdravotníctvo, školstvo a samozrejme korupcia a klientelizmus. To sú presne tie témy, ktoré sú v prieskumoch dlhodobo na vrchole.

To, že Slovákov až tak netrápi životné prostredie sa odráža aj vo fakte, že tu nie je žiadna silná zelená strana.

Aby sme si rozumeli, ja netvrdím, že naši občania nevnímajú citlivo otázky životného prostredia. Ja len tvrdím, a potvrdzujú to aj prieskumy verejnej mienky, že sú tu očividne iné témy, ktoré naši občania vnímajú ako závažnejšie.

Môžeme teda čakať, že keď sa raz zlepší situácia s korupciou či zdravotníctvom, dostane sa na rad aj životné prostredie?

Vo všeobecnosti platí, že vo vyspelých krajinách, kde je stabilita, vyššia životná úroveň, a rozvinutá stredná trieda, teda v krajinách kde ľudia denne neriešia zásadné otázky fungovania spoločnosti ako je zdravotníctvo, bezpečnosť, či prístup k spravodlivosti, sa viac pozornosti venuje otázkam zdravého životného štýlu, či ochrane životného prostredia. Inak, keď sa už bavíme o názoroch verejnosti a problémoch, ktoré ľudia vnímajú ako prioritné, dovoľte mi povedať ešte jednu vec. Myslím si, že časť viny za to, ako dnes ľudia na Slovensku vnímajú životné prostredie padá na nás, na ochranárov a na environmentálne mimovládky. Vo väčšine prípadov sme jednoducho nedokázali problémy životného prostredia širokej verejnosti odkomunikovať tak, aby ich verejnosť pochopila, prijala za svoje a od politikov požadovala ich riešenie.

Pritom sú to aj problémy, ktoré naozaj treba urgentne riešiť. Napríklad vrakunskou skládkou je ohrozený náš najväčší vodný zdroj na Žitnom ostrove. Keď nebudú mať ľudia čo piť, bude vlastne jedno, že je niekde korupcia.

Nepochybujem o tom, že keď všeobecný pojem životné prostredie rozmeníme na drobné a budeme sa s ľuďmi baviť o tom čo jedia, čo pijú a čo dýchajú, tak rýchlo zistíme, že je to aj pre nich samotných mimoriadne dôležité. Akurát, že my environmentalisti, často hovoríme rečou, ktorej bežný človek proste nerozumie. Niet preto divu, že v konkurencii iných vážnych tém často strácame pozornosť ľudí, médií i politikov. Aj napriek tomu, že som k environmentálnemu hnutiu kritický, nemyslím si, že je to bezvýchodisková situácia. Vnímam to skôr ako obrovskú príležitosť, s ktorou sa dá niečo do budúcnosti robiť.

Prečítajte si celý rozhovor na portáli Čierna labuť

Kristína Hudeková

JURAJ RIZMAN sa venuje ochrane životného prostredia od roku 1993. Pôsobil ako koordinátor platformy slovenských environmentálnych organizácií Ekoforum (2000-2001) a neskôr patril medzi zakladateľov platformy Zelená koalícia (2013). Od roku 2012 je členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Pôsobil ako hovorca a neskôr riaditeľ Greenpeace Slovensko (2002-2013). Dlhodobo sa venuje environmentálnej politike a analyzovaniu rôznych aspektov fungovania a činnosti slovenského environmentálneho hnutia.