Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Za tvorcom génia loci Areálu kolárovského vodného mlyna Ivanom Šálim

So skupinou bratislavských ochranárov obnovoval pamiatky ľudovej architektúry. Na svojich cestách stretol aj pána Smutniaka. Tvoriví a vzácni altruisti ako pán Smutniak, bratia Hubovci a ďalší ho inšpirovali a naviedli na pozemskú púť ochranára - tvorcu a oživovateľa ľudovej architektúry a tradícií. Ivana som spoznal v roku 1989. Vnímavého, nadšeného  a  zručného ochranára  z Kolárova. Zakladali sme Stranu zelených a združovali ochranárov zo slovenského juhu.

V začiatkoch svojej cesty postavil zrub pri Čiernej vode, povyše Kolárova. Tam sme sa stretli s ďalšími priateľmi a spájali sily pre ochranu prírody a pamiatok. Ivan bol trampský typ. Milovník prírody, slobody a voľnosti. V živote sa riadil morálnymi princípmi, citom a rozumom. Administratívu a papiere neznášal Nezaujímali ho, nudili. Nepotreboval ich. Mal pevný charakter, pokoru a rešpekt. Jeho ušľachtilú, silnú osobnosť riadili vyššie princípy a nadčasové hodnoty.

Najprv sa usadil v panelovom byte v Kolárove. Ale iba na prechodnú dobu. Neustále ho lákala divočina pri Malom Dunaji. Ochrana prírody a pamiatok. Mal množstvo nápadov a obrovskú tvorivú energiu.

V komárňanských lodeniciach chátral plávajúci vodný mlyn, ktorý tam v 80 ich rokoch vyrobili šikovní lodiari a tesári ako presnú a funkčnú repliku chýrneho radvanského mlyna. Po dokončení ho nechali iba tak, zakotvený v komárňanskom prístave. Nevedeli čo s ním. Ujal sa ho Ivan. Rozhodol sa vdýchnuť mu život. Zapojil všetky zmysly a vyhliadol pre mlyn malebné miesto pri Malom Dunaji. Dal ho dotiahnuť vlečným remorkérom do pôvodného koryta Malého Dunaja, ktorý sa chystali prehradiť pri sútoku s Váhom.  Mlyn zakotvil na mieste, kde sa vznáša na vodnej hladine doteraz. Časom potreboval už aj opravy. Ivan si vyhrnul rukávy, vzal tesárske náčinie a vymenil poškodené časti. Miesto, kde stál mlyn si zamiloval. V blízkosti za hrádzou kúpil dom. Panelový byt sa stal minulosťou. Dom zútulnil, aby mala rodina skromné, ale príjemné bývanie. A aby to mal blízko k mlynu. A dovidel naň z hrádze, alebo zo strechy domu.

K mlynu začali chodiť ľudia a obdivovať skvost ľudovej tvorivosti. Ivan bol neúnavný. Dostával ďalšie nápady. Čo tak postaviť malú štýlovú drevenú krčmu. Pustil sa do práce a onedlho k mlynu pribudla krčma. Ivana poháňala neuveriteľná sila tvorivého génia. Sila oživovania tradícií a skutočných hodnôt. Budoval stanové prístrešky pre detský tábor, drevenú vinárničku, kolekciu starých remeselných a sedliackych nástrojov a predmetov, rozšíril a dostaval krčmu, postavil skvostný najdlhší drevený most v strednej Európe, kryté pódium, starodávnu pec na pečenie chleba, presnú kópiu tradičného žitnoostrovského ľudového domu z Čalovca, prístrešky pre domáce zvieratá. Tvoril raj na Zemi. Štýlové stavby Areálu vodného mlyna neúnavne napĺňal obsahom, najmä organizovaním ochranárskych, kultúrnych, vzdelávacích a poznávacích podujatí. Tiež jarmokov, dní chleba, kolárovských dní, a iných spoločenských akcií, ktoré sprevádzalo pečenie chleba, posúchov, varenie halászlé, gulášu a iných dobrôt. Osobitnú pozornosť venoval deťom. Prichádzali autobusmi zo škôl z celého Slovenska i Maďarska. Vysvetľoval im ako pracuje zariadenie mlyna, zaujímavo rozprával o histórií, prírode a ľuďoch. Ročne navštívili areál vodného mlyna desaťťtisíce ľudí. Z celého sveta. Stal sa akýmsi pútnickým miestom. Miestom harmonického spolužitia človeka s prírodou a krajinou, miestom dobrej nálady, krásy, veselia, spoznávania histórie, prírody a ľudových tradícií.

Odchod Ivana z pozemskej púte prišiel náhle a nečakane. Odišiel vzácny a ušľachtilý človek, ktorý nás všetkých učil o kráse, hodnotách, harmónii...

Ostalo po ňom obrovské dielo Areálu vodného mlyna, ale i ďalšie diela rôznorodých drevených stavieb, ihrísk pre deti a tradičných murovaných pecí roztrúsených po celom Slovensku. Mal ešte ďalšie plány. Napríklad postaviť v areáli veterný mlyn. Po Ivanovom odchode Areál vodného mlyna osirel. Ostali spomienky a výzva nielen na zachovanie veľkého diela, ale aj na pokračovanie v tradíciách, ktoré založil.

Michal Deraj