Za tvorcom génia loci Areálu kolárovského vodného mlyna Ivanom Šálim

So skupinou bratislavských ochranárov obnovoval pamiatky ľudovej architektúry. Na svojich cestách stretol aj pána Smutniaka. Tvoriví a vzácni altruisti ako pán Smutniak, bratia Hubovci a ďalší ho inšpirovali a naviedli na pozemskú púť ochranára - tvorcu a oživovateľa ľudovej architektúry a tradícií. Ivana som spoznal v roku 1989. Vnímavého, nadšeného  a  zručného ochranára  z Kolárova. Zakladali sme Stranu zelených a združovali ochranárov zo slovenského juhu.

V začiatkoch svojej cesty postavil zrub pri Čiernej vode, povyše Kolárova. Tam sme sa stretli s ďalšími priateľmi a spájali sily pre ochranu prírody a pamiatok. Ivan bol trampský typ. Milovník prírody, slobody a voľnosti. V živote sa riadil morálnymi princípmi, citom a rozumom. Administratívu a papiere neznášal Nezaujímali ho, nudili. Nepotreboval ich. Mal pevný charakter, pokoru a rešpekt. Jeho ušľachtilú, silnú osobnosť riadili vyššie princípy a nadčasové hodnoty.

Najprv sa usadil v panelovom byte v Kolárove. Ale iba na prechodnú dobu. Neustále ho lákala divočina pri Malom Dunaji. Ochrana prírody a pamiatok. Mal množstvo nápadov a obrovskú tvorivú energiu.

V komárňanských lodeniciach chátral plávajúci vodný mlyn, ktorý tam v 80 ich rokoch vyrobili šikovní lodiari a tesári ako presnú a funkčnú repliku chýrneho radvanského mlyna. Po dokončení ho nechali iba tak, zakotvený v komárňanskom prístave. Nevedeli čo s ním. Ujal sa ho Ivan. Rozhodol sa vdýchnuť mu život. Zapojil všetky zmysly a vyhliadol pre mlyn malebné miesto pri Malom Dunaji. Dal ho dotiahnuť vlečným remorkérom do pôvodného koryta Malého Dunaja, ktorý sa chystali prehradiť pri sútoku s Váhom.  Mlyn zakotvil na mieste, kde sa vznáša na vodnej hladine doteraz. Časom potreboval už aj opravy. Ivan si vyhrnul rukávy, vzal tesárske náčinie a vymenil poškodené časti. Miesto, kde stál mlyn si zamiloval. V blízkosti za hrádzou kúpil dom. Panelový byt sa stal minulosťou. Dom zútulnil, aby mala rodina skromné, ale príjemné bývanie. A aby to mal blízko k mlynu. A dovidel naň z hrádze, alebo zo strechy domu.

K mlynu začali chodiť ľudia a obdivovať skvost ľudovej tvorivosti. Ivan bol neúnavný. Dostával ďalšie nápady. Čo tak postaviť malú štýlovú drevenú krčmu. Pustil sa do práce a onedlho k mlynu pribudla krčma. Ivana poháňala neuveriteľná sila tvorivého génia. Sila oživovania tradícií a skutočných hodnôt. Budoval stanové prístrešky pre detský tábor, drevenú vinárničku, kolekciu starých remeselných a sedliackych nástrojov a predmetov, rozšíril a dostaval krčmu, postavil skvostný najdlhší drevený most v strednej Európe, kryté pódium, starodávnu pec na pečenie chleba, presnú kópiu tradičného žitnoostrovského ľudového domu z Čalovca, prístrešky pre domáce zvieratá. Tvoril raj na Zemi. Štýlové stavby Areálu vodného mlyna neúnavne napĺňal obsahom, najmä organizovaním ochranárskych, kultúrnych, vzdelávacích a poznávacích podujatí. Tiež jarmokov, dní chleba, kolárovských dní, a iných spoločenských akcií, ktoré sprevádzalo pečenie chleba, posúchov, varenie halászlé, gulášu a iných dobrôt. Osobitnú pozornosť venoval deťom. Prichádzali autobusmi zo škôl z celého Slovenska i Maďarska. Vysvetľoval im ako pracuje zariadenie mlyna, zaujímavo rozprával o histórií, prírode a ľuďoch. Ročne navštívili areál vodného mlyna desaťťtisíce ľudí. Z celého sveta. Stal sa akýmsi pútnickým miestom. Miestom harmonického spolužitia človeka s prírodou a krajinou, miestom dobrej nálady, krásy, veselia, spoznávania histórie, prírody a ľudových tradícií.

Odchod Ivana z pozemskej púte prišiel náhle a nečakane. Odišiel vzácny a ušľachtilý človek, ktorý nás všetkých učil o kráse, hodnotách, harmónii...

Ostalo po ňom obrovské dielo Areálu vodného mlyna, ale i ďalšie diela rôznorodých drevených stavieb, ihrísk pre deti a tradičných murovaných pecí roztrúsených po celom Slovensku. Mal ešte ďalšie plány. Napríklad postaviť v areáli veterný mlyn. Po Ivanovom odchode Areál vodného mlyna osirel. Ostali spomienky a výzva nielen na zachovanie veľkého diela, ale aj na pokračovanie v tradíciách, ktoré založil.

Michal Deraj