Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
V apríli si sa obrátil na viac ako 300 osobností, činných v slovenskom ochranárskom hnutí, s prosbou o odpoveď na 16 zásadných, ale aj pomerne zložitých otázok, týkajúcich sa komplikovaných tém. Čo Ťa k tomuto nápadu inšpirovalo? Prečo práve teraz? A čo si si od toho sľuboval?
Začnem, ako dovolíte, trochu akademicky: kľúčovým slovom tohto podujatia je environmentálna politika (EP). Čo to vlastne je? Situáciu pri hľadaní odpovede nám komplikuje aj skutočnosť, že kým napr. angličtina rozlišuje politics a policy, my máme na rôzne entity iba jedno označenie: politika (p. môže znamenať „výkon moci“, „manažment danej problematiky“, ale i „strategický dokument“).
Tento prehľad zásad a cností je niečo ako najnižší spoločný menovateľ, ktorý spája členov a členky Slovenského ochranárskeho snemu. Ide o niekoľko základných vlastností a zároveň kritérií, ktoré by mal spĺňať človek, ktorý sám seba považuje za ochranára a ktorého aj jeho okolie ako ochranára/ochranárku oprávnene vníma. Slúži aj ako možný kriteriálny rámec na hodnotenie seba i druhých.
V sobotu 6. júna 2015, v predvečer 25. výročia prvých slobodných parlamentných volieb po desaťročiach neslobody, sa na Devíne stretla skupina ochranárov z rôznych častí Slovenska. Ide o ľudí, ktorých napriek všetkým ideologickým, náboženským, etnickým, generačným a ďalším odlišnostiam spája znepokojenie z toho, čo sa deje s prostredím okolo nás (pričom to prostredie má charakter ako ekologický, tak aj mentálny, morálny, kultúrny či ľudskoprávny).