Vítame nových členov a členky S-O-S

S potešením vítame v členstve S-O-S nové a dôležité posily:
Jakuba Cíbika, Katarínu Juríkovú, Gabrielu Kalašovú, Richarda Krivdu, Vieru Minarovičovú, Pavla Petráša a Michala Wiezika. 
Ich stručné životopisy si môžete pozrieť nižšie.

Jakub Cíbik (Mgr.)
Absolvent Prírodovedeckej fakulty UK. Venuje sa vodným bezstavovcom. Okrem toho je nadšený ochranca bielokarpatských lúk a filmár. Popri klipe z Rudavy natočil o. i. aj film o Bielych Karpatoch https://www.youtube.com/watch?v=2CvEOqeBhQY. Na facebookovej stránke S-O-S často postuje veci, týkajúce sa ochrany nelesných spoločenstiev. Je to jeho srdcovka.
cibojak@gmail.com

Katarína Juríková (Mgr.)
Vďaka štipendiu mala príležitosť študovať humánnu ekológiu na vysokej škole v USA (mimochodom, najzelenšej VŠ v USA) a štúdiá medzinárodného rozvoja v Kanade. Počas štúdia sa zamilovala do témy produkcie potravín, potravinových systémov a poľnohospodárstva. Táto vášeň s ňou zostala až dodnes. Mala príležitosť robiť projekty s roľníckymi komunitami v Guatemale a Mexiku, diplomovú prácu písala na tému nadnárodných supermarketov a slovenskej produkcie. Neskôr pracovala na výskume o prepojení agroekologických postupov a adaptácii na klimatické zmeny. V súčasnosti už tri a pol roka pracuje pre Greenpeace – dva roky na európskom projekte zameranom na spotrebu a produkciu živočíšnych produktov a reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky a posledných 5 mesiacov ako programová riaditeľka Greenpeace Slovensko. Jej záľubami sú videá Dodo o záchrane zvierat, knihy a hudba. 
katarina.jurikova@greenpeace.org

Gabriela Kalašová (Ing.)
* 1975. Odmalička mala vzťah k prírode a zvieratám. Počas štúdia na strednej škole za zúčastňovala aktivít Stromu života. V roku 1993 bola účastníčkou tábora Stromu života v doline Bystrička v Národnom parku Malá Fatra a vznikla z toho láska na celý život. Vyštudovala ochranu prírody a krajiny na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Počas štúdia na vysokej škole bola dobrovoľníčkou v Združení Slatinka, kde sa nadýchala občianskeho aktivizmu. Po ukončení štúdia sa v roku 1999 zamestnala na Správe NP Malá Fatra, kde s prestávkami pôsobí dodnes. V roku 2007 dobrovoľne odišla, nakoľko sa nestotožňovala s vtedajšími postupmi v štátnej ochrane prírody. Milovaná Malá Fatra ju opätovne zlákala v roku 2011, keď sa začala venovať environmentálnej výchove, osvete a vzdelávaniu. V roku 2019 spolu s kolegami zo správy národného parku upozornila na neštandardné postupy pri povoľovaní rekonštrukcie chaty v národnom parku, ktorá patrí vysokopostavenému politikovi. Vo voľnom čase stále sleduje dianie v oblasti ochrany prírody na Slovensku, vie sa nadchnúť pre správnu vec a rozhorčiť, keď sa deje nespravodlivosť. Je večná idealistka.
kalasova@gmail.com

Richard Krivda
*1951. Pochádza z učiteľskej rodiny. Po maturite sa zamestnal ako osvetľovač v Československej televízii – štúdio Bratislava. Po dvoch rokoch prestúpil k asistentom kamery, kde mal možnosť spolupracovať s tandemom Ján Fajnor a Elo Havetta na cyklickej relácii Ráčte vstúpiť, vrátane rozhovoru s Janom Werichom. Študoval na FAMU v Prahe odbor televíznej a filmovej kamery. Už počas štúdia pracoval ako kameraman na komplikovanom projekte Laterny Magiky s režisérom Ivanom Balaďom, s ktorým natočil aj svoj prvý hraný film Oči plné snehu. V televíznom štúdiu Bratislava mal možnosť spolupracovať s režisérmi, ako boli Ján Fajnor, Vladimír Balco, Dušan Trančík, Ewald Schorm, Dušan Hanák, Ivan Balaďa, s ktorými točil dokumentárne aj hrané filmy. V novembri 1989 podpísal s mnohými ďalšími založenie hnutia VPN a s režisérmi Fajnorom a Hanákom nakrúcal priebeh Nežnej revolúcie v celej republike. Po únose syna prezidenta Michala Kováča natočil s Jozefom Klímom investigatívny dokument Viděno na vlastní oči. Po odvysielaní v Československej televízii bol okamžite vyhodený z práce a nesmel pracovať na Slovensku. Dostal ale ponuku na prácu v Prahe, ktorú využil spoluprácou s režisérom Martinom Hanzlíčkom. Po skončení izolácie sa vrátil na Slovensko. Zostal na voľnej nohe a pokračoval v natáčaní dokumentárnych filmov s režisérmi Martinom Šulíkom, Petrom Hledíkom, Břetislavom Rychlíkom, Jurajom Nvotom a inými. Mal možnosť nakrúcať vo vyše päťdesiatich krajinách, zúčastniť sa na náročných expedíciách a dlhé roky spolupracovať s divadlom Husa na provázku.
Za svoju prácu získal množstvo ocenení. Tie najvýznamnejšie sú: Najlepšia kamera roka za seriál Vietnam (1987), cena Literárneho fondu za film Gnothi Seauton (1995), Cena za umelecký prínos od Masarykovej Akademie umění Praha, Výročná cena Asociácie slovenských kameramanov za film The Dawn of Man (2001), televízny OSCARA od International Emmy Award za film Sila ľudskosti (2002), prémia za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby a tvorivý vklad do histórie audiovizuálnej kultúry, Národná cena SLNKO V SIETI za film Martin Slivka, muž, ktorý sadil stromy (2008), Zlatá kamera – Cena za celoživotné dielo kameramana od ASK (2019).
Už tradične verejne podporuje všetky zmysluplné ochranárske aktivity.
V rozhovore pre Krásy Slovenska z r. 2015 má aj takéto vyznanie: Občas stretnem ľudí, ktorí nie sú spokojní, neustále brblú a nadávajú na to, kde sa narodili. Pre nich mám iba jednu radu: “Kľakni si a pobozkaj zem, kde si sa narodil... a opatruj si ju, ako oko v hlave“.
klobucik@gmail.com

Viera Minarovičová (Bc.)
Má niekoľkoročné skúsenosti s prácou v neziskovom sektore v oblasti ochrany prírody, ktorej sa začala venovať počas štúdia na vysokej škole. V roku 2015 začala pracovať v Združení Slatinka a v súčasnosti tam stále pôsobí ako dobrovoľníčka. Neskôr pracovala na Úrade splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti na projekte Efektívne zapojenie občianskej spoločnosti do implementácie a monitorovania EŠIF zavádzaním participatívnych postupov. V súčasnosti je súčasťou sektorovej rady v projekte Výskum mimovládneho sektora na Slovensku.
vminarovicova@gmail.com

Pavol Petráš
* 1950 Handlová, čerstvý sedemdesiatnik :-) Ako ochranár pôsobil od roku 1976 v 5. ZO SZOPK v Košiciach. Istý čas mal tú česť pôsobiť v Ekocentre Sosna so Silviou Szabóovou a Štefanom Szabóom - Omarom. V roku 1991 pôsobil na vodnom mlyne v Kolárove s Ivanom Šálim – veľmi mu chýba (v Ivanovom diele statočne pokračuje jeho manželka Hela)... Na skok pôsobil a tešil sa zo spolupráce v Centre ekovýchovy Bambi s Laurou Dittel. Jeho ďalšie kroky viedli do Združenia ochranárov severovýchodného Slovenska Pčola, ktorého členom je podnes – donedávna spolu s manželkou Elou Štefanovou. Od 30. 6. 1994 zakotvil v Starej Ľubovni. Mal šťastie, že v tom čase súbežne vznikol Medzinárodný karpatský most. Stáli pred nimi veľké výzvy, s ktorými sa celkom úspešne popasovali. Z ostatných aktivít treba spomenúť aspoň putovnú výstavu Svet úspor energií a skutočnú odvahu zopár nadšencov a nadšenkýň ako Julka Hajduková a Laura Marton.
petras64pavel@gmail.com

Michal Wiezik (doc. Ing., PhD.)
* 14. jún 1979 Martin. Slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a ekológ. Pôsobí na Katedre aplikovanej ekológie na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. V roku 2019 bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu, kde pracuje vo výboroch ENVI a AGRI na agende spojenej so životným prostredím, biodiverzitou, lesmi a poľnohospodárstvom.
V Martine vyštudoval gymnázium Viliama Paulínyho Tótha. V roku 2002 nastúpil na doktorandské štúdium pod vedením prof. Vološčuka a venoval sa problematike ekologickej stability lesa. Neskôr nastúpil na Fakultu ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene, kde sa roku 2014 habilitoval v odbore Všeobecná ekológia, Ekológia jedinca a populácií. Vedecky a pedagogicky sa špecializuje na oblasť ekológie krajiny, entomológiu a manažment chránených území. Osem rokov pôsobil na poste prodekana pre vedu a doktorandské štúdium.
Aktívne participoval na príprave vedeckých dokumentov a koncepcií v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR, Úradom vlády SR a v rámci medzirezortných expertných skupín. V roku 2018 bol poverený splnomocnencom vlády pre najmenej rozvinuté regióny na vypracovanie stratégie pre ochranu lokality svetového prírodného dedičstva Karpatské bukové pralesy. V súčasnosti sa podieľa na príprave konceptu prírodného turizmu na Slovensku.
wiezik@post.sk

Zaradenie článku: