Sokrates by mal radosť

(z recenzného posudku na publikáciu  Súčasná spoločnosť – výzvy a vízie)

Vydavateľmi recenzovanej publikácie sú Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Jej editormi sú Zuzana Gallayová, Juraj Hipš, Ján Markoš a Zuzana Dovalová.  Publikácia sa zrodila v súvislosti so vznikom Sokratovho inštitútu, ktorý zriadilo Centrum environmentálnej a etickej výchovy  Živica, pričom podľa riaditeľa tohto centra, Juraja Hipša, by malo ísť o priestor, kde sa stretávajú zapálení mladí ľudia túžiaci po hľadaní múdrosti a kde poznávanie seba a sveta je hlbokým zážitkom. Ďalšia zo zostavovateliek, Zuzana Gallayová z Technickej univerzity vo Zvolene, charakterizuje Sokratov inštitút ako príležitosť pre tých, ktorí chcú popri štúdiu na svojej domovskej univerzite získať ďalšie skúsenosti a zručnosti. Pre naplnenie tejto ambície im Sokratov inštitút ponúka ročný vzdelávací kurz, ktorého názov je identický s názvom recenzovanej publikácie. Pozostáva z 10 workshopov a záverečného kolokvia, čo korešponduje s jednotlivými kapitolami publikácie. Autori a garanti tohto voliteľného dvojsemestrálneho predmetu chcú - podľa vlastných slov - ponúknuť vysokoškolákom náročné štúdium so skvelými lektormi. Od svojich študentov očakávajú nielen schopnosť mať jasnú víziu, ale ju aj vedieť naplniť.

Publikácia Súčasná spoločnosť – výzvy a vízie pozostáva - okrem Predslovu a Úvodu - z jedenástich kapitol od renomovaných domácich i zahraničných autorov a autoriek, opierajúcich sa o vlastné názory, poznatky a skúsenosti, ako aj o citované pramene.

Postupnosť kapitol považujem za logickú – od historicko-filozoficko-kulturologickej prvej kapitoly, približujúcej kolapsy a možnosti regenerácie spoločnosti, cez kapitoly poukazujúce na zmenu klímy a jej dôsledky, či charakterizujúce alternatívne ekonomické systémy a ich súvislosti, kapitoly venované psychologickým, sociologickým, právnym a výchovno-vzdelávacím aspektom, médiám, facilitácii, spoločnému plánovaniu, obhajobe práv občanov až po alternatívy v poľnohospodárstve (v teoretickej i praktickej rovine), či obhajobu európskej divočiny.

Výber autorov a ich seriózny prístup k spracovaniu svojich kapitol možno označiť ako výborný a v tomto smere mi zostáva zostavovateľom a autorom publikácie len zagratulovať.

Iní zostavovatelia by možno rozšírili, alebo naopak zúžili tematický rozsah publikácie, či jednotlivých kapitol. Možno by jednu - dve kapitoly doplnili. Osobne si viem napríklad predstaviť zaradenie kapitoly o fenoméne dobrovoľníctva a/alebo o tom, ako verejnosť hodnotí dobrovoľnícke aktivity cez prizmu sociologických výskumov. Tak isto by možno zmenili poradie kapitol a zmenou klímy vo vzťahu k fenológii by sa zaoberali až v závere publikácie pred záverečnými kapitolami aplikačného charakteru. Ale na to nejestvuje žiadne jednoznačné plavidlo a je to niečo ako legitímny copyright editorov.

Vzhľadom na značnú heterogenitu tém a autorských štýlov by však bolo určite žiaduce niekde v úvode čitateľovi ozrejmiť, prečo práve títo autori boli oslovení, prečo práve tieto kapitoly publikácia obsahuje a prečo práve v takomto poradí a rozsahu, či mierke podrobnosti.

Niektoré kapitoly, napr. kapitola venovaná alternatívnym ekonomickým systémov, by boli lepšie zrozumiteľné, ak by obsahovali viac praktických ukážok.

Niektoré informácie, najme legislatívneho, administratívno-správneho, organizačného či inštitucionálneho charakteru je treba aktualizovať.

Keďže nič nie je dokonalé, nie je takým ani recenzovaný rukopis. Menšie korektúry a návrh zmien rôzneho charakteru som vyznačil priamo do textu.

Záverom môžem s potešením konštatovať, že predložená publikácia či učebné texty s názvom Súčasná spoločnosť – výzvy a vízie má potenciál významnou mierou prispieť k tomu, čo si želajú jej zostavovatelia/zostavovateľky a zároveň tvorcovia či protagonisti Sokratovho inštitútu.

Celkom na záver konštatujem, že predložený text publikácie spĺňa ciele, ktoré si vytýčili jej zostavovatelia/zostavovateľky  a odporúčam ho – po zohľadnení pripomienok recenzentov – publikovať.

Zároveň si dovolím vysloviť prianie, aby publikácia vyšla v čo najvyššom náklade, bola zároveň dostupná aj na Internete a tak sa dostala k čo najväčšiemu počtu čitateľov.

Bratislava 17. 5. 2013                                                                          Mikuláš Huba