Rok 2014 z pohľadu poslanca Mikuláša Hubu

 

 

Začnem takou veľmi všeobecnou otázkou: aký to bol rok?

Aj moja odpoveď bude dosť všeobecná a neúplná: bol to rok, počas ktorého sa prekresľovala mapa povojnového usporiadania Európy takým spôsobom, ku ktorému sa dá v posledných desaťročiach prirovnať snáď len násilný rozpad bývalej Juhoslávie. To, čo sa pred rokom zdalo byť nepredstaviteľné, je dnes súčasťou reality (aj keď demokratický svet túto realitu odmieta legalizovať i legitimizovať, čo je podľa mňa správne). Navyše, po prvý raz od roku 1945 sa bojuje v susednej krajine. Ďalší obrovský problém, ktorý sa rodil dávno, ale prepukol v tomto roku, je tzv. Islamská republika (ISIS) a brutálne stredoveké metódy mučenia a zabíjania, ktoré masovo aplikuje. Tretí fenomén roku (ak nepočítam tri havarované malajzijské lietadlá) je to, čo sa v poslednom čase deje na trhu s energetickými surovinami. Za štvrtú udalosť roka by som označil informáciu, že minulú rok bol najteplejším rokom od začiatku meraní. Za dobrú správu s globálnym dosahom považujem pôsobenie pápeža Františka. Ani na jednu z týchto udalostí či skutočností nereagovalo Slovensko adekvátne. Ako perličku doplním, že sme boli svedkami aj najdrahších a zrejme najviac skorumpovaných olympijských hier v histórii, a zároveň skutočnosť, že uchádzanie sa o možnosť usporiadať ZOH 2022 odmietla jedna krajina za druhou.

Pre Európu boli dôležité aj eurovoľby a následná podoba nového Európskeho parlamentu a Komisie, nástup politického extrémizmu od Francúzska až po Grécko, ako aj odvetné kroky proti Rusku po anexii Krymu.

Čo tento rok priniesol, resp. zobral, podľa Teba, Slovensku v oblastiach Tvojho prioritného záujmu?

Najmä postoje predsedu vlády k väčšine vyššie uvedených otázok uberali Slovensku na dôveryhodnosti. Medzi slovenskými udalosťami roka nemožno nespomenúť prezidentské voľby, v ktorých vysoko zvíťazil nezávislý kandidát nad kandidujúcim predsedom vlády, ale aj rekordne nízku účasť slovenských voličov v eurovoľbách. Potešilo ma, že Poliaci odmietli kandidovať na ZOH 2022, čo malo dosah aj na Slovensko, lebo slovenský premiér rozhodol o nás bez nás, že Slovensko by malo byť spoluorganizátorom tohto antiekologického a ekonomicky stratového podujatia.

Za pozornosť stojí aj skutočnosť, že v minulom roku sme si pripomenuli 25. výročie Nežnej revolúcie. V porovnaní s Prahou si okoloidúci asi ani nevšimol, že niečo oslavujeme (alebo skôr kachličkujeme). Priam symbolicky, v predvečer výročia, odstúpil zo svojej funkcie šéf parlamentu.

Vlani Slovensko prišlo aj o niekoľko osobností. Ak mám vymenovať len zopár z nich, skôr chronologicky a bez nároku na úplnosť to boli Igor Thurzo, Ivan Kadlečík, Agneša Kalinová, František Kele či Sveťo Mydlo.

„Išiel“ rok 2014 teda opäť v protismere?

Žiaľ vo väčšine oblastí áno. A to doma i vo svete. Čo bolo nóvum na domácej scéne, tak to bolo čiastočné poznanie Smeru-SD, že nielen príliš korupciou „zaváňajúce“ kauzy, ale aj príliš brutálna antienvironmentálna politika sa môže obrátiť proti nemu a pripraviť ho o časť voličov. Preto tie zmeny vo vláde i na čele parlamentu, preto tá nepodpora Harabina a preto tá nenápadná novela zákona o ochrane prírody a krajiny pol roka po jeho prijatí, preto tie „tanečky“ okolo zákazu ťažby uránu, či ťažby, resp. úpravy zlata kyanidovou metódou a napokon, preto tá novela ústavy so zákazom vývozu vody...

Ako hodnotíš „straty a nálezy“ minulého roka na Slovensku vo sfére životného prostredia?

Tým som sa stručne zaoberal v rozhovore pre SITA, ktorý je k dispozícii na www.obycajniochranari.sk... Takže sa nechcem opakovať.

Ako si prežíval minulý rok ako osoba i ako poslanec?

Bol to rok, keď som sa prehupol cez ďalšiu osudovú vekovú hranicu: šesťdesiatku. Začalo to vlastne už v januári, keď som zistil, že od 1. 1. 2014 mám seniorskú zľavu na členské v Horolezeckom spolku JAMES. Vyvrcholilo to v marci a apríli sériou skromných, ale milých osláv doma, na akadémii, medzi ochranármi v domčeku v Horskom parku a na pár ďalších miestach, napríklad aj u Vás, v Malom princovi v Trenčíne. Pri tejto príležitosti som stihol vydať tri knižky (Môj vesmír I a II a Ekoblogy s ilustráciami Fera Guldana – tiež šesťdesiatnika). Najviac ma prekvapilo nečakane extenzívne aj intenzívne cestovanie, ktoré sa mi vlani pošťastilo, hoci som ho vôbec neplánoval a nerátal som s ním. A to v poradí Maroko, Krkonoše, Olomouc, Ostrava, Peru, Francúzsko, Taiwan, Budapešť - maďarský parlament. Ale najnáročnejšie rozhodovanie a najpodstatnejšiu zmenu v politickom pôsobení mi priniesol minulý rok v podobe odchodu z poslaneckého klubu OĽaNO.  Naozaj to bolo komunikačne i emocionálne náročné, aj keď som sa to snažil čo najmenej medializovať a čo najviac „debulvarizovať“ a celý ten akt prebehol maximálne kultivovane  a priateľsky – podľa hesla: odísť treba v najlepšom (verím, že to tak vnímala aj druhá strana). S väčšinou členov a členiek klubu naďalej vychádzame veľmi dobre (ak aj nie vždy názorovo, tak ľudsky určite), čo v politike v podobných situáciách nebýva zvykom.

Ako hodnotíš minulý rok z hľadiska, ktoré je relatívne najjednoduchšie: podľa štatistiky Tvojich aktivít.

Máš pravdu, že takéto kvantifikovateľné hodnotenie je relatívne najľahšie, aj keď aj štatistika má - ako dobe vieme – svoje úskalia. Tak teda, podľa stránky www.nrsr.sk som mal vlani 141 vystúpení v pléne parlamentu. Nepatrím medzi najväčších rečníkov, ani nepovažujem za potrebné vyjadrovať sa ku všetkému, ale aj tak bola frekvencia a rozsah mojich vystúpení vlani najväčšie v rámci môjho doterajšieho parlamentného pôsobenia a v rámci NR SR ako celku bol počet i rozsah mojich vystúpení vysoko nadpriemerný.

Ešte dôležitejšia ako samotné vystúpenia v rozprave je zákonodarná iniciatíva, teda počet predložených návrhov zákonov. Tých som, či už sám alebo (častejšie) v spolupráci s menšou či väčšou skupinou poslancov a poslankýň, predložil vlani 14, čo je opäť viac ako dosť, aj keď aj v tejto sfére je niekoľko aktívnejších kolegov a kolegýň.

So zákonodarnou iniciatívou súvisí aj predkladanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k predloženým bodom programu. Tých za vlaňajšok evidujem na svojom konte 21 (z toho dva či tri boli dokonca prijaté). V tomto druhu aktivity patrím dlhodobo k „parlamentným lídrom“.

Ale ako zvykneš hovoriť Národná rada má okrem zákonodarnej aj kontrolnú a iniciačnú funkciu...

Presne tak. Možnosti plnenia klasických kontrolných funkcií zo strany opozičných poslancov - medzi ktoré patrí najmä inštitút poslaneckého prieskumu - sú značne limitované, lebo na ne potrebujete súhlas väčšiny členov výboru, a ten spravidla v tomto volebnom období nezískate. Takže nám zo štandardných možností zostávajú najmä interpelácie. S evidovaným počtom 46 interpelácií som bol vlani opäť na špici rebríčka „najzvedavejších“ členov slovenského parlamentu. Najčastejšie zo všetkých vystupujem aj v bode reakcií poslancov na odpovede členov vlády na interpelácie.

Čo sa týka plnenia iniciačnej funkcie, sem by som zaradil iniciovanie, zorganizovanie, gestorovanie a/alebo moderovanie viac ako 20 podujatí, čo je taktiež počet, v ktorom nemám s veľkou pravdepodobnosťou v našom parlamente konkurenciu.

A ešte si dovolím spomenúť pár ďalších ukazovateľov, ktoré vlani vykázali rastovú tendenciu. Za hlavný komunikačný kanál s verejnosťou považujem našu webovú stránku www.obycajniochranari.sk, na ktorej sa vlani objavilo takmer 400 príspevkov, čiže toľko, ako za uplynulé dva roky dohromady (vďaka, Rišo, za jej spravovanie a občasné príspevky). Aj počet sympatizantov tejto stránky sa vlani zdvojnásobil, čo ma veľmi teší. K tomu je treba prirátať aj stovky statusov na facebooku.

A napokon tu boli mediálne vystúpenia, ktorých evidenciu si nerobím, ale robí ju tradične napr. Greenpeace, takže si počkám na ich výsledky.

Podarilo sa presadiť nejaký opozičný návrh?

Pár legislatívnych návrhov opozícii prešlo, najmä v prípade, ak pod ne dokázali získať podpis niekoho zo Smeru. Ak mám hovoriť za seba, tak prešli dva či tri pozmeňováky, pod ktorými som bol podpísaný.

A aké ďalšie výsledky a zmeny z pohľadu Tvojho poslancovania priniesol rok 2014?

Už som spomenul, že som z vlastnej vôle prestal byť členom poslaneckého klubu OĽaNO, s čím tak akosi automaticky súvisela aj moja rezignácia na post predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, keďže tieto posty sa prideľujú na základe politických dohôd medzi jednotlivými poslaneckými klubmi. Na druhej strane som bol vymenovaný za šéfa odbornej komisie pre ochranu prírody a krajiny pri našom parlamentnom výbore.

A čo ďalšie Tvoje mimoparlamentné aktivity?

Tých bolo tiež pomerne veľa – od vedeckých a pedagogických, cez spoločenské či občianske angažovanie sa, brigády v teréne až po cestovanie, ktoré prekonalo všetky moje očakávania.

Pokúsim sa to heslovite zhrnúť: vyšli mi tri knižky a niekoľko článkov. Pôsobil som v dvoch vedeckých radách, venoval som sa doktorandom v Bratislave i v Olomouci, angažoval som sa ako čestný predseda dvoch mimovládok, organizoval som niekoľko podujatí, stretával som sa s expertmi, podporoval som petície a hromadné pripomienky, venoval som sa charite...

Viac, ako som pôvodne plánoval, sa mi podarilo urobiť aj v pamiatkovej zóne v osade Podšíp, najmä pri výmene jednej zo striech. Šindľami som zabezpečoval opravu senníka na Kútnikovom kopci a stihol som si odskočiť aj na brigádu do Kvačianskej doliny, či na rekonštrukciu pamätníčka Ďurka Langsfelda pri Kremnici.

Vystúpil si z poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Čo táto zmena priniesla?

Následky tejto zmeny neboli dramatické. V podstate sa až tak veľa nezmenilo: aj dovtedy som bol nezávislý a odvtedy som ešte viac, mám o niečo menej stresov a o niečo viac voľného času na iné, zmysluplné aktivity. Na druhej strane som prišiel o veľkú časť personálneho a infraštruktúrneho zázemia v Národnej rade s výnimkou situácií, kedy predkladáme spoločný návrh, alebo niečo organizujeme spoločne s členmi/členkami klubu OĽaNO.

Rok 2014 bol aj rokom volebným. Spokojnosť s výsledkami?

Ako s čím. Spokojný som s výsledkom prezidentských volieb i s koncom Harabina vo funkcii. Spokojný som aj s tým, že sa posilnila pozícia nezávislých a aktivistov vo viacerých slovenských mestách a/alebo mestských častiach (napokon týka sa to aj Teba, ako novozvoleného poslanca v Trenčíne). Viac nespokojný ako spokojný som s výsledkami eurovolieb, lebo neuspeli dvaja moji favoriti: Vierka Dubačová a Jozef Jofo Viskupič.

Najväčšie plusy a mínusy ministra životného prostredia Petra Žigu...

Nechcem byť zaujatý, ale na pozitíva si veľmi nespomínam. Pochválil som ho za jednu vec, že otvorene kritizoval návrh rozpočtu kapitoly MŽP na rok 2015, ale aj tam vybojoval viac peňazí iba pre Vodohospodársku výstavbu, a to je sféra, ktorá ochrane prírody zväčša viac škodí, ako pomáha. Ostatné jeho vystúpenia a počiny by som dal do kategórie väčších či menších mínusov, aj keď neraz sa snažil prezentovať ako veľký ochranca životného prostredia. Nepriamo som preto premiérovi navrhol, aby ho odvolal z funkcie.

Stretol si sa s prezidentom Kiskom? A primátorom Nesrovnalom? Je predpoklad, že sa budú hlásiť k princípom udržateľného spôsobu života?

S pánom prezidentom som sa stretol iba neformálne na oslave narodenín Martina Bútoru. S novým primátorom sme diskutovali na ochranárskej schôdzi, kam sme si pozvali ešte pred voľbami všetkých relevantných kandidátov na primátora. Urobil na mňa dobrý dojem. Dúfam, že v oboch prípadoch sa s týmito pánmi bude dať konštruktívne porozprávať a že nebudú voči našim argumentom hluchí. Rád by som veril, že obaja títo páni sú utajení ochranári a/alebo protagonisti trvalo udržateľného spôsobu života, ale nechcem sa sklamať, a tak si radšej počkám na ich činy a konkrétnejšie Ti odpoviem na túto otázku až niekedy neskôr.

Do kresla predsedu parlamentu zasadol Peter Pellegrini... Sedí sa teraz v poslaneckej lavici lepšie?:)

V prvom rade, poslaneckú lavicu som zmenil hlavne ja sám, a to ešte v júni.

Bezprostrednú skúsenosť s novým predsedom parlamentu ešte nemám. Čo je fakt, pod jeho vedením funguje Národná rada efektívnejšie, na jej rokovaniach sa zúčastňuje podstatne častejšie ako jeho predchodca a väčšie kauzy sa s jeho menom dosiaľ nespájajú (ak nerátam jeho poslanecký návrh ropovodu cez Žitný ostrov ešte z čias prvého „pontifikátu“ Roberta Fica, ktorý bol napokon nútený stiahnuť). Ani jeho vzťah k SAV počas jeho krátkeho úradovania na čele rezortu školstva nebol práve ústretový. A ani výstavbu garáží na Hrade nedal prehodnotiť – hoci jej odporcov pozval na stretnutie). Na druhej strane, to že je to človek blízky premiérovi, mu na imidži nepridáva. Zdá sa mi tiež, že je zo dňa na deň suverénnejší, čo v sebe obsahuje tiež určité riziko, aj keď k postu druhého najvyššieho ústavného činiteľa určitá miera suverenity patrí. Je len rozdiel, či ide o suverenitu vyzretej osobnosti, alebo o suverenitu veliteľa roty, alebo hoci neohrozeného technokrata.

---------------------------------------------

NAJ v roku 2014...

Najväčší úspech... (v rodine, v Národnej rade, v profesionálnej sfére, inde...)

V rodine narodenie vnučky, v Národnej rade autorstvo rekordného počtu interpelácií a „výchovno-osvetových“ podujatí i príspevkov na www.obycajniochranari.sk, vo vede snáď Plaketa Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách a v iných sférach viaceré atraktívne zahraničné cesty a napokon vydanie troch knižiek.

Najväčšie sklamanie...

Nezvolenie Vierky Dubačovej a Jofa Viskupiča do Európskeho parlamentu a nepochopiteľné postoje k rusko-ukrajinskému konfliktu zo strany mnohých Slovákov, ako aj celková hodnotová dezorientácia príliš veľkej časti našej spoločnosti.

Najväčšie prekvapenie...

Stretnutie s dámou, ktorá študovala v Bratislave, hovorí slušne po slovensky a ovláda viaceré slovenské ľudové pesničky –  v amazonskom pralese v Peru. Čiastočná revitalizácia niektorých bratislavských ochranárskych štruktúr a napokon víťazstvo pána Kisku i niektoré výsledky volieb na komunálnej úrovni.

Najmilšie stretnutie...

Okrem toho vyššie spomenutého bolo (aj) po spoločenskej stránke pre mňa veľmi príjemné stretnutie starých priateľov z Česka a Slovenska v posledný májový víkend v Krkonošiach a potom v septembri na tradičnom (už 20!) Memoriáli Josefa a Petry Vavrouškovcov v Západných Tatrách. A do tretice, stretnutie s milými ľuďmi na výstave Fera Guldana pred parlamentom a s tým spojenej benefičnej akcie.

Najkrajší výlet...

Spomeniem dva a tentoraz výnimočne oba zahraničné: „túra“ po chrbtoch saharských dún v južnom Maroku a výstup na bezmennú štvortisícovku v jazernej oblasti peruánskych Ánd.

Na Slovensku jarná túra okolo Vršatca a decembrová ponad Rajecké Teplice.

Najlepší literárny počin...

Tri útle knižky, ktoré sa mi vlani podarilo napísať a vydať a ktoré sa mi páčia všetky rovnako (Môj vesmír I a II, Ekoblogy).

Najlepšia zmena - v Bratislave, na Slovensku, v EÚ, vo svete...

Čiastočný úspech skutočne nezávislých kandidátov/kandidátok a aktivistov (vrátane ochranárov a ochranárok) v komunálnych voľbách, zvolenie Kisku a nezvolenie Harabina, rozhodnutie vedcov zo SAV zobrať osud svoj a svojej inštitúcie do vlastných rúk, prijatie pomerne účinných sankcií voči Rusku, pôsobenie pápeža Františka.

Najvydarenejšie podujatia (keďže tých vydarených bolo určite viac, nemusíš sa obmedziť iba na jedno)...

Spomeniem len niekoľko, ktoré mi najviac utkveli v pamäti:

- skromný príspevok k spochybneniu chorej myšlienky usporiadať zimnú olympiádu (aj) na Slovensku,

- skromný príspevok k predbežnému odmietnutiu výstavby niektorých nezmyselných stavieb (VN Slatinka, niektoré tzv. MVE a i.),

- akcia Polčas rozpadu: interpelovanie členov vlády na tému (ne)plnenia ich vlastného programového vyhlásenia v polčase ich vládnutia,

- semináre na pôde NR SR,

- aktivity na zmenu zákona o ochrane prírody a krajiny (čiastočne úspešné),

- letné brigády na pamiatkových a pamätných objektoch,

- nesmierne zaujímavé zahraničné cesty a následné aktivity, ktoré s nimi súviseli,

- neúspešný, ale ambiciózny pokus zakotviť ochranu krajiny do ústavy v rámci jej 2. novelizácie v r. 2014,

- výstava Fera Guldana pred NR SR spojená s charitatívnym happeningom,

- 20. ročník Memoriálu Josefa a Petry Vavrouškovcov,

- zápas o rozpočet a zlepšenie obrazu SAV v spoločnosti,

- II. miniekofilm v parlamente,

- rôznorodé charitatívne aktivity,

- doručenie „výchovno-vzdelávacích“ materiálov rôzneho charakteru ostatným poslancom a poslankyniam,

- aktívna účasť na Galavečeri v predvečer Dňa ľudských práv v Banskej Bystrici,

- krsty mojich knižiek,

- stretnutia s ľuďmi na rôznych diskusných podujatiach (napr. v Malom princovi),

- spolupráca v rámci môjho poslaneckého tímu, ako aj spolupráca s ľuďmi okolo klubu OĽaNO (právny tím, asistenti a asistentky, niektorí členovia a členky klubu...),

- aktivity na www. obycajniochranari.sk a na Facebooku, ako aj rastúci pozitívny verejný ohlas na ne.

--------------------------------------------------

Začiatok roku 2015...

Zúčastníš sa februárového referenda?

Nie. A verím, že sa ho zúčastní menej ako 50% oprávnených voličov. Minimálne dve z troch referendových otázok sú také, na ktoré by sme sa v referende pýtať nemali. Verejne som sa vyjadril, že najušľachtilejšie gesto iniciátorov by bolo referendum odvolať a požiadať vládu, aby tých cca 6 mil. eur určených na referendum poskytla na zlepšenie podmienok trpiacich detí a týraných žien (neraz aj vlastnými manželmi).

Aké poslanecké výzvy rok 2015 prináša?

Urobiť čo najviac dobrých vecí a čo najmenej hlúpostí.

 pýtal sa a za odpovede ďakuje Richard Medal