Prehodnotenie a eliminácia environmentálne a inak nežiaducich dotácií

Vo svete idú do dotácií s nežiaducimi environmentálnymi a inými následkami (napr. príspevok k ruinovaniu ekonomík najchudobnejších krajín sveta) ročne stovky miliárd Eur. Nie sú výnimkou ani u nás, len vzhľadom na  podiel Slovenska na svetovej ekonomike sa nepohybujeme  rádovo v stovkách miliárd, ale „len“ v stovkách miliónoch Eur (napr. len dotácie do uhoľného baníctva u nás predstavujú cca 100 mil. Eur ročne).

Prehodnotenie systému a výšky priamych a nepriamych dotácií s negatívnymi vedľajšími účinkami (externalitami) považujeme popri eliminácii daňových únikov, korupcie a sivej ekonomiky za prvoradú výzvu, o to dôležitejšiu, že okrem úspor ekonomických sa dajú zároveň docieliť úspory environmentálne a ďalšie, a zároveň podporiť menej závadné, a teda žiaduce alternatívy voči nesprávne dotovaným aktivitám, službám či výrobkom.

Problémom dotácií sa ešte v 80. rokoch minulého storočia zaoberala Súhrnná prognóza ČSSR do r. 2010, ktorú vypracoval autorský kolektív pod vedením prof. Valtra Komárka z prognostického ústavu ČSAV.

Aj keď sa mnohé od tých čias na Slovensku zmenilo, problém škodlivých dotácií pretrváva a potencuje ho aj skutočnosť, že niektoré odvetvia v niektorých krajinách sú dotované ešte viac, ako u nás (napr. poľnohospodárstvo vo Francúzsku).

Obyčajní ochranári sú presvedčení, že prehodnotenie dotačnej politiky a eliminácia nežiaducich dotácií by sa mali uskutočniť čo najskôr a malo by sa to premietnuť do diskusie o úsporných opatreniach i do prípravy Štátneho rozpočtu SR na r. 2013.

Prinieslo by to významné úspory financií, ale aj  multiplikačný efekt v podobe zníženia negatívnych vplyvov na životné prostredie, úspory surovín a podpory žiaducich alternatívnych ciest rozvoja.