Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Od Limitov rastu, cez Dobříš, Astanu až po Rio+20

Ocitli sme sa tam, kam už sme už dávnejšie smerovali: vo víre ekonomickej krízy, najväčšej za posledné desaťročia. Prečo sa to stalo a aké sú možné východiská?

Hlavný dôvod je zrejme ten, že nielen jednotlivci, ale aj celé štáty dlhodobo žili a žijú  na dlh, ktorý zrazu nemá kto splácať. Aj keď sa zväčša hovorí len o finančnom či ekonomickom rozmere tohto dlhu, rovnako alarmujúci a dlhodobo narastajúci je aj dlh vo sfére ekologickej, environmentálnej, sociálnej, kultúrnej a morálnej.

Na Slovensku navyše aj vo sfére vzdelávania a zdravotného  i sociálneho zabezpečenia. Táto situácia dozrievala dlho, avšak tí, ktorí mali v rukách moc, si pred ňou zatvárali oči a odmietali reagovať na varovné signály a prognózy.

Najznámejšia z týchto prognóz – Limity rastu – vznikla na objednávku elitného klubu svetových mysliteľov s názvom Rímsky klub  pred 40 rokmi. Na konkrétnych vývojových trendoch a prostredníctvom matematicko-štatistických modelov poukázala na nebezpečenstvo ilúzie neobmedzeného rastu v obmedzenom priestore biosféry našej Zeme.

Mikuláš Huba pri práci na chalupe

O 20 rokov neskôr sa  v bývalom Československu po prvýkrát stretli ministri životného prostredia Európy, aby prijali ambiciózne ciele starostlivosti o životné prostredie Starého kontinentu a upozornili na skutočnosť, že za problémami  s naším životným prostredím sú neudržateľné vzorce  správania. Odvtedy sa traduje proces Životné prostredie pre Európu, ktorého ostatným vrcholom bola 7. ministerská konferencia v Astane v septembri 2011.

Dosiaľ najvýznamnejším míľnikom v starostlivosti o životné prostredie v jeho dialektickej jednote s udržateľným ekonomickým a sociálnym rozvojom bol Summit Zeme v júni 1992 v Rio de Janeiro. Na jeho 20. výročie pripravuje OSN podobne veľkú konferenciu s názvom Rio+20 s cieľom pomenovať problémy a pokúsiť sa eliminovať neudržateľné trendy vývoja sveta, zlepšiť fungovanie globálnych inštitúcií a „ozeleniť“ ekonomiku.

Jedno z rozhodujúcich slov vo všetkých týchto procesoch by mala mať vedecká komunita s dôrazom na tie disciplíny, ktoré sa zaberajú životným prostredím, udržateľnosťou a kvalitou života.