Na prahu roku 2012

V roku, ktorý sa nedávno začal, sa môže sa stať čokoľvek a predchádzajúci rok nám v tomto smere poskytol nemálo ponaučení. Ale sú veci, ktoré sa dajú predpokladať takmer s istotou.

Nik asi nepochybuje o tom, že bude pokračovať diskusia o budúcnosti Eurozóny, Eura i celej Európskej únie.

Že bude stále zrejmejšie, že dlh rastie a že žiť na stále rastúci dlh sa dlhodobo nedá, že však bude stále jasnejšie aj to, že ten dlh nemá len povahu finančnú či ekonomickú, ale aj kultúrnu, ekologickú a etickú.
A že bude pokračovať nemecká revolúcia vo sfére energetiky.

Dúfam, že podnetnú diskusiu o budúcnosti sveta prinesie príprava na Summit OSN Rio+20. Na samotnom summite, kde by sa malo hovoriť o zelenej ekonomike by som privítal všeobecnú akceptáciu nástrojov environmentálnej ekonomiky: od zdanenia škodlivých aktivít, cez tvorbu zelených pracovných príležitostí, až po náhradu dávno prekonaných, a pritom stále ešte neprávom glorifikovaných indikátorov typu hrubý domáci produkt takými ukazovateľmi, ktoré skutočne komplexne odrážajú udržateľnosť a kvalitu nášho života.

Pri rozhodovaní o zefektívnení fungovania globálnych inštitúcií, ktoré sa má taktiež udiať na budúci rok v Riu, by ma potešilo, keby konečne došlo k zrovnoprávneniu environmentálneho piliera s ekonomickým, sociálnym a bezpečnostným v štruktúre OSN. To napokon navrhoval vedúci československej delegácie na Summite Zeme, Josef Vavroušek, už pred 20 rokmi.

Na Slovensku nás čakajú parlamentné voľby, ktoré ponúkajú niekoľko možných rozuzlení.
Jednou je dominancia jednej strany. O tom, k čomu to môže viesť, nám práve dáva lekciu orbánovské Maďarsko, ak už nemáme strašiť lukašenkovským Bieloruskom. Druhou je pokus o pokračovanie rozhádanej stredopravej koalície. Treťou čosi ako pravoľavá koalícia, onen známy „mačkopes“ Václava Klausa, mýtická bytosť, ktorá rada robí hrubú čiaru za minulosťou a zametá jej hriechy pod koberec. A napokon si viem predstaviť úspech antistraníckej politiky a nezávislých osobností. Nielen ako prejav voličského znechutenia z takzvaných štandardných strán, ale aj ako nadviazanie na odkaz Novembra 89 a na víziu Václava Havla o nepolitickej – čiže nestraníckej – politike a posilnení konceptu občianskej spoločnosti.

Veľmi by som si želal, aby sa slovenská spoločnosť neutopila v domácich problémoch a bola schopná a ochotná reflektovať aj globálne problémy a výzvy. A nielen pasívne sa im prizerať, ale aktívne im čeliť, pomáhať a snažiť sa byť na tej správnej strane barikády.

Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.