Fero Guldan – Človek, umelec a búrlivák, ktorý nestihol rezignovať

Siedmeho marca sa v Podmalokarpatskom múzeu v Pezinku konala vernisáž výstavy umeleckých diel  výtvarníka a aktivistu Fera Guldana. Išlo o mimoriadne príjemný kultúrny, spoločenský a ľudský zážitok. Súčasťou podujatia bol aj krst farebného katalógu, či skôr monografie o tomto ojedinelom človeku: dar od jeho priateľov.

Prispel som do neho týmito pár vetami:

Všeličo je na našom malom Slovensku našim malým veľkým pánom na ťarchu: príroda, pamiatky, médiá, občianski aktivisti, spravodlivosť, slušnosť ale aj nezávislí umelci, menovite slobodní, tvoriví  a zároveň zásadoví ľudia, ktorí nemlčia, keď je treba hovoriť. K takýmto ľuďom patrí mierou vrchovatou aj Fero Guldan.

Patrí medzi tých, ktorým to, čo mizne, stále viac chýba. A nemusia to byť len „hóch“ slohové pamiatky, môže to byť krajinka ako taká: tradičná dedina, mestečko, vinohrad, starý strom, kamenný múrik, mlyn, božia muka...

Ale môžu to byť aj elementárne cnosti: solidarita, altruizmus, priateľstvo, zmysel pre spravodlivosť, materiálna nenáročnosť, veľkorysosť. Všetko, čo má hlbší základ, čo je autentické, čo vonia človečinou a na čom či v čom cítiť ruku a ducha Stvoriteľa, alebo ak chcete: Prirodzenosti.

Dnešná doba všetko to likviduje s akýmsi „neomylným“ inštinktom, predchnutým žiarlivosťou, neúctou, spupnosťou, pýchou, pohŕdaním, nenásytnosťou...

Podobne, ako za čias komunizmu. Len rétorika a metódy sú trochu iné.

Aj preto ľudia, ako je Fero Guldan, ktorým to nie je jedno a ktorí na nás apelujú svojím umením, slovom, skutkom i celým životom boli, sú a budú takí vzácni a potrební.

Maňo Huba

P.S. Na vernisáži som Fera nazval obnoviteľným zdrojom energie a vyslovil presvedčenie, že keby sme tu mali viac podobných Ferov, nepotrebovali by sme jadrové elektrárne. mh