Bratislavskí ochranári píšu primátorovi Bratislavy p. I. Nesrovnalovi

Bratislava, 5. 1. 2015

Vážený pán primátor,

v prvom rade nám dovoľte zaželať Vám všetko najlepšie v novom roku 2015 a  zablahoželať Vám k zvoleniu do funkcie primátora Bratislavy. Zároveň chceme vysloviť nádej, že naše hlavné mesto sa bude pod Vaším vedením vyvíjať správnym smerom a nebude pokračovať v negatívnych a neudržateľných trendoch uplynulých rokov a desaťročí. K tomuto miernemu optimizmu nás vedie aj Vaše verejné prihlásenie sa k odkazu Bratislavy/nahlas počas Vašej volebnej kampane.

A teraz nám dovoľte obrátiť sa na Vás s niektorými konkrétnymi problémami a návrhmi na ich riešenie. Zvolili sme na tento účel formu otvoreného listu, na ktorý od Vás očakávame konkrétnu odpoveď. Následne by sme privítali osobné stretnutie a prekovanie otvorených otázok. 

Začneme, ak dovolíte, tak trochu v štýle In medias res. Pred niekoľkými týždňami poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva dali svojím hlasovaním jednomyseľne najavo, že trvajú na tom, aby bratislavský lesopark (BLP) nebol chápaný len ako zdroj drevnej hmoty. Ide o jedno z mála skutočne jednoznačne pro-prírodných a zároveň pro-spoločenských rozhodnutí tohto telesa od chvíle, keď pred 25 rokmi Váš predchodca akceptoval ochranársky návrh moratória na mnohé nezmyselné, environmentálne aj inak škodlivé projekty na území Bratislavy, zdedené ešte z čias socializmu. Zároveň to vnímame ako pozitívny signál, precedens a dôkaz, že aj v Bratislave sa dajú prijímať rozhodnutia v prospech občana, v čo sme v uplynulých rokoch ba desaťročiach už prestávali veriť. Pod dojmom tejto dlho očakávanej (chceme veriť, že nielen predvolebnej) zmeny postojov v politike mesta by sme Vám zároveň radi pripomenuli aj niektoré ďalšie problémy v oblasti ochrany prírody, pamiatok a životného prostredia, s ktorými Bratislava zápasí a ktorými sme sa v nedávnej minulosti intenzívne, alebo aspoň okrajovo zaoberali.

Pri každom probléme uvádzame stručne aj náš názor/návrh riešenia.

Veríme, že uvedeným problémom budete venovať náležitú pozornosť a že do ich riešenia budú zaangažovaní ostatní občania aspoň tak, ako do kauzy BLP. V rámci svojich možností Vám pri tom radi pomôžeme.

Prehľaď jednotlivých problémov

PKO

Kauza Parku kultúry a oddychu je všeobecne známa, a to nielen bratislavskej verejnosti. Objekty PKO, ale možno ešte viac jeho atmosféra a príbeh poznamenali niekoľko generácií našincov evidentne viac, ako ktorákoľvek iná budova na Slovensku.

Poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva sa v minulom volebnom období snažili aspoň čiastočne napraviť zločin, ktorý spáchal bývalý primátor Andrej Ďurkovský pokútnym, netransparentným a podľa všetkého aj protiprávnym predajom pozemkov pod PKO a ďalšími zásadnými rozhodnutiami v tejto kauze, uskutočnenými čiastočne bez vedomia mestských poslancov. Predchádzajúce mestské zastupiteľstvo dalo svojím hlasovaním jasne najavo, že trvá na tom, aby bratislavský Park kultúry a oddychu zostal na svojom mieste a v pôvodnom rozsahu. Stalo sa tak aj pod tlakom mnohotisícovj petície, ktorej signatármi sú stovky popredných osobností kultúrneho, spoločenského a politického života na Slovensku i za jeho hranicami (príloha – príslušná kapitola publikácie Môj vesmír II). Dnešná realita je však napriek tejto spontánne vyjadrenej občianskej i politickej vôli zachrániť PKO nie veľmi optimistická a čas v tomto prípade pracuje proti nám. Žiadame, aby nové mestské zastupiteľstvo pod Vaším vedením zmobilizovalo sily na záchranu tohto jedinečného objektu i celého dunajského nábrežia na priľahlom úseku.

Propeler

Propeler ako tradičný a veľmi obľúbený prostriedok osobnej dopravy a zážitkovej rekreácie – spájajúci v centrálnej časti Bratislavy oba brehy Dunaja – v posledných rokoch z nepochopiteľných dôvodov nepremáva (začiatkom tejto jesene chvíľu experimentálne premával, ale dosť kurióznym spôsobom – pozn. m.h.). Navrhujeme obnovenie jeho prevádzky, keďže ide o atrakciu nadmestského významu, o tradičné predĺženie bratislavského Korza smerom na druhý breh Dunaja a nákladovo určite zvládnuteľnú aktivitu, ktorá po desaťročia tvorila neodmysliteľnú súčasť života Bratislavy a bola obľúbenou atrakciou pre jej obyvateľov i návštevníkov a najmä ich deti (zväčša v čase od 1. mája do neskorej jesene).

Stará tržnica

Podobne ako iné historické mestá aj Bratislava sa môže pýšiť budovou historickej tržnice vo svojom centre. Stará tržnica bola s vynaložením veľkých finančných prostriedkov zrekonštruovaná a 17. novembra 1999 – teda na 10. výročie Nežnej revolúcie – symbolicky uvedená do prevádzky s pôvodnou, ba i čiastočne rozšírenou funkciou. Neskôr o túto tradičnú a logickú funkciu prišla a dnes – napriek dobrej snahe jej nových nájomcov – táto historická budova poskytuje priestor väčšinou kultúrnym a spoločenským aktivitám a len vo veľmi obmedzenej miere tradičným trhom. Navrhujeme posilnenie pôvodného autentického trhového charakteru Starej tržnice, ktorý je zároveň kľúčovým predpokladom jej fungovania ako významného mestotvorného priestoru neformálnych medziľudských kontaktov v strede meste, nielen z času na čas, ale podľa možnosti každodenne. Predpokladá to väčšiu ústretovosť pre organizovanie pravidelných farmárskych trhov a zaangažovanosť aj zo strany magistrátu.

Trh na Žilinskej ulici

Ide o posledný skutočne živý, veľmi populárny, autentický trh na území Bratislavy, orientovaný na tradičné komodity (zelenina, ovocie, kvety, huby a pod.), ale aj o významné kontaktné miesto stretávania sa Bratislavčanov, nenahraditeľnú živú pamiatku a tiež etnografický unikát (predajcovia hovoriaci niekoľkými jazykmi, resp. nárečiami). Navrhujeme urobiť všetko pre zachovanie trhu – pokiaľ možno na pôvodnom mieste.

Predstaničné námestie

Veľmi cenná lokalita s nemalým potenciálom v podobe možného oživenia a zhodnotenia pôvodného bulváru vedúceho od Hlavnej stanice smerom do centra mesta. Napriek tomu, že na radikálne nové riešenie tohto priestoru už bolo vydané územné rozhodnutie, stále považujeme za možné a veľmi potrebné prezentovaný megalomanský projekt nového riešenia tohto priestoru prehodnotiť aj z hľadiska jeho dopadov na jestvujúcu zeleň, športové a iné zariadenia, muzeálny komplex stanice 1. parnej železnice v Uhorsku, dopravné aspekty a skutočnosť, že problém so železničnou dopravou na území mesta tento miliardový projekt aj tak nie je schopný vyriešiť, ale je „schopný“ spôsobiť celý rad nových problémov, ktoré – podľa nás – vysoko prevýšia sľubované prínosy. Súčasný nevyhovujúci stav si uvedomujeme, ale nemožno ním zdôvodňovať navrhované riešenie (ľudovo povedané: „problém s desiatimi bezdomovcami asi nie je nevyhnutné riešiť miliardovou investíciou“). V tejto súvislosti pozitívne hodnotíme Vašu snahu zrušiť zmluvu s investorom prestavby, ktorý opakovane preukázal svoju nedôveryhodnosť.

Podhradie/Vydrica

Podhradie patrí medzi najcitlivejšie témy bratislavského verejného diskurzu minimálne od konca 60. rokov minulého storočia, kedy došlo k jeho definitívnej asanácii (až na fragment okolo Vodnej veže a Rybárskeho cechu) a k náhrade novým, čisto technokratickým a úplne nemestotvorným riešením priestoru, na ktorom bývalé Podhradie stálo. Všetky doterajšie pokusy o ako-tak prijateľné nové architektonicko-urbanistické riešenie Podhradia zlyhali. Náš návrh je „neortodoxná“ obnova Vydrice v jej historickej podobe z prelomu 19. – 20. storočia a jej efektívne prepojenie s MPR Historického jadra Bratislavy, čím by sa o. i. rozšírila „kapacita“ súčasného stiesneného historického jadra. Ak takéto riešenie nebude priechodné, navrhujeme citlivú parkovú úpravu tejto časti hradného kopca. Súčasťou riešenia by mohlo byť aj prekrytie Staromestskej ulice v úseku mestských hradieb a opätovné bezbariérové prepojenie historického jadra mesta a Hradu, ako aj eliminácia bariérového efektu Mosta SNP a príjazdných komunikácií.

Vilové štvrte nad mestom (Slavín - Murmanská výšina - Kalvária - Horský park, Fialkové údolie - Bôrik - Slávičie údolie, Koliba, Kramáre a i.)

Každá z tradičných bratislavských vilových štvrtí má svoje špecifické problémy, ale aj viaceré príbuzné črty, spoločným menovateľom ktorých je takmer úplná absencia vkusu nových stavebníkov, neúcta k prostrediu a neúčinnosť žiaducich regulatívov. Následkom sú neúmerne rastúca hustota zastavanosti, hmoty a výšky nových objektov narúšajúce tradičný charakter lokality, masívny ústup hodnotnej stromovej zelene, vznik rôznych rušivých „novotvarov“: od garáží cez rôzne nadstavby, manzardy a iné často neforemné prístavby až po oplotenia, neraz v podobe niekoľko metrov vysokých „väzenských“ múrov. Podobné aktivity vo vilových štvrtiach nielenže znehodnocujú ich pôvodný charakter pokojných, prevažne zelených areálov s výskytom hodnotnej zástavby, dômyselnej sústavy peších komunikácií, prekvapujúcich výhľadov a pod., ale neraz negatívne poznamenávajú i celú siluetu mesta, privatizujú tradičné verejné priestory i celé komunikácie a „privatizujú“ aj tradičné výhľady. Náš návrh je využiť všetky dostupné prostriedky a nástroje na zastavenie devastačného trendu posledných rokov vo vilových štvrtiach a zachovanie posledných zvyškov ich genia loci.

Historicky/pamiatkovo hodnotné objekty, areály či celé štvrte na území mesta

Napriek prevažujúcim neprajným podmienkam uplynulých desaťročí sa v Bratislave ešte stále zachovalo pomerne veľa historicky či pamiatkovo hodnotných objektov (bez ohľadu na to, či boli za pamiatky oficiálne vyhlásené alebo nie). Najväčší podiel takýchto objektov pripadá na MČ Staré Mesto, ale nachádzajú sa aj v ostatných mestských častiach, vrátane aglomerovaných historických vidieckych sídiel. Veľká časť tohto nenahraditeľného kultúrneho dedičstva je sústavne znehodnocovaná, likvidovaná, alebo viac či menej akútne ohrozená rôznymi hrozbami: od chátrania a fyzickej likvidácie až po rušivé a devastačné prístavby a prestavby. Navrhujeme urýchlene urobiť dôkladnú inventarizáciu takýchto hodnôt na území mesta a zabezpečiť/podporiť ich adekvátnu ochranu i znovuvyužitie. V prvom rade žiadame elimináciu devastačných zásahov, a pokiaľ takéto zásahy boli vykonané bez povolenia, dôsledné trvanie na ich odstránení a návrate objektu do pôvodného stavu. Osobitný problém predstavuje prebiehajúca výstavba garáží v areáli NKP Bratislavský hrad, ktorá nielenže „tuneluje“ verejné zdroje, ale je aj v kolízii s tunajšími vzácnymi archeologickými nálezmi z rímskych čias. Žiadame, aby mesto tomuto problému venovalo oveľa väčšiu pozornosť ako dosiaľ

Technické pamiatky/industriál

Technické pamiatky či industriálne dedičstvo predstavujú osobitnú kategóriu kultúrneho dedičstva, čo sa týka hodnôt, foriem ohrozenia, ale aj potenciálu na možné využitie. Bratislava donedávna vynikala pomerne veľkým počtom významných objektov i celých komplexov, dokumentujúcich éru industrializácie v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Posledných desať rokov znamenalo pre tieto cenné objekty s veľkým potenciálom úplnú katastrofu a väčšina z nich zmizla do nenávratna. Úlohou dňa je zachrániť a rozumne využiť to, čo sa z tohto významného dedičstva ešte zachovalo, pričom možno využiť príklad porovnateľných zahraničných miest, za ktoré spomenieme aspoň Brno.

Vinohrady

Pás vinohradov nad Bratislavou má stáročnú tradíciu a predstavuje jeden z jej charakterotvorných fenoménov. Veľká časť bratislavských vinohradov v ostatných rokoch padla za obeť nedostatočne regulovanej výstavbe, hoci napr. ÚP VÚC Bratislavského kraja požadoval ich prísnu ochranu. Žiadame dodržať tento záväzný predpis územného plánu aspoň v prípade tých vinohradov, ktoré Bratislave ešte zostali.

Železná studnička a okolie (Horná Mlynská dolina)

Pravdepodobne najpopulárnejšia súčasť bezprostredného rekreačno-oddychového zázemia Bratislavy, vzdialená na niekoľko minút chôdze od rušnej Patrónky a dostupná MHD i železnicou (zast. Žel. studienka). Až po VIII. mlyn Klepáč, nedávno zrekonštruovaný dedičmi pôvodných majiteľov, je dolina vo vyhovujúcom stave. Prvým vážnejším problémom je 30 rokov chátrajúci objekt nedostavanej a nedôsledne odstránenej v minulosti plánovanej a násilne presadenej Rybárskej reštaurácie, druhým problémom je areál, ktorý zostal po asanácii Reštaurácie Železná studnička, tretím problémom je chátrajúci objekt Snežienka pri údolnej stanici sedačkovej lanovky. Najväčším potenciálnym problémom sú však zámery na výstavbu a prevádzku nových, mnohonásobne predimenzovaných objektov v doline. Náš návrh je zabrániť podobným zámerom, dokončiť obnovu a sprevádzkovanie historických objektov a citlivo upraviť i znovuoživiť areály Železnej studničky, Snežienky a areálu bývalého „straníckeho sanatória“ bez zvyšovania ich kapacity. Vítame tiež reguláciu vstupu motorových vozidiel do doliny aj počas pracovných dní. Jednou z možností je realizovať už dávnejšie navrhované vyhlásenie tejto časti Mlynskej doliny za rezerváciu technických pamiatok a sprístupniť ju alternatívnymi formami dopravy.

Karloveská zátoka

Unikátny výbežok dunajskej lužnej prírody a krajiny zasahujúci do blízkosti centra Bratislavy. Eldorádo vodákov, cyklistov, chodcov a celkovo ľudí hľadajúcich ľahko dostupný kúsok romantiky v bezprostrednej blízkosti obytných štvrtí, vysokých škôl a internátov. Areál mimoriadnej hodnoty, aj keď čiastočne znehodnotený neďalekou výstavbou z uplynulých rokov a akútne ohrozený zámermi na novú výstavbu (apropo, v rozpore s platným územným plánom). Naše stanovisko je zachovať Karloveskú zátoku v súčasnej podobe, nedovoliť jej ďalšiu urbanizáciu a posilniť je prírodný a oddychovo-rekreačný charakter.

Kráľova hora

Predstavuje cenný a obľúbený neurbanizovaný oddychovo-rekreačný areál najmä pre obyvateľov sídliska Dlhé diely a Karlova Ves – Kútiky. Aj keď v predchádzajúcom volebnom období nastal v tejto veci určitý pozitívny posun vo forme zmeny funkčného využitia územia v územnom pláne, stále nemožno s istotou vylúčiť prípadné nevhodné stavebné aktivity, ktoré by v budúcnosti zmenili prírodný charakter tejto lokality. Náš návrh je zachovať Kráľovu horu v jej súčasnej podobe a organicky ju integrovať do Bratislavského lesoparku.

Malý a Veľký Draždiak

Dvojica jazier umelo vytvorených ťažbou štrkopiesku v čase budovania Petržalky, dnes populárne rekreačné zázemie (nielen Petržalčanov). Za čias primátora Ďurkovského jestvoval zámer na investične náročné prebudovanie lesov a lúk v okolí Draždiakov na urbanizovaný park, hoci funkciu prírodného parku plní toto územie už dnes. Našťastie k realizácii spomenutého zámeru, ktorý by veľmi citeľne potlačil prírodné hodnoty a charakter územia, nedošlo. Náš návrh: zachovať a mierne zrekultivovať celý areál, najmä v zmysle zlepšenia jeho hygienických parametrov a citlivej systematickej údržby bez výstavby nových trvalých objektov. Zachovanie celého areálu ako verejného priestoru.

Bratislavský lesopark (BLP)

Bratislavský lesopark tvorí rozhodujúcu časť rekreačno-oddychového zázemia Bratislavy. Okrem malokarpatskej časti k nemu až do r. 2006 patrila aj pridunajská časť. Obe územia sú ohrozené ťažbou dreva, devastačnými aktivitami (napr. jazda na autách, motorkách a „štvorkolkách“, nelegálne skládky odpadov a i.), ako aj novou výstavbou často neadekvátnych objektov.

Malokarpatská časť

Okrem vyššie spomínanej Hornej Mlynskej doliny a Kráľovej hory je novou výstavbou atakovaná najmä časť v priestore Koliba – Kamzík, Lamač a Devínska Kobyla.

Náš návrh je striktne regulovať resp. odmietnuť akékoľvek snahy o urbanizáciu BLP a zachovať jeho súčasný poloprírodný charakter verejného priestoru pre nekomerčné rekreačné aktivity.

Problém ťažby dreva sa týkal nedávno napr. priestoru medzi Kačínom a Lamačom, kde sa zlikvidovali o. i. nádherné exempláre borovíc mimoriadnej estetickej a krajinotvornej hodnoty. V uplynulých rokoch územie BLP postihla opakovaná vetrová kalamita, ktorej likvidácia si žiada oveľa citlivejší prístup, než aký  sme videli na niektorých miestach BLP.

Pridunajská časť

Týka sa v podstate celej pridunajskej zóny (najmä na pravom brehu Dunaja od rakúskych až po maďarské hranice). Väčšina tohto ekologicky, krajinársky i rekreačne-oddychovo veľmi cenného územia (o. i. súčasť územného systému ekologickej stability medzinárodného významu) je akútne ohrozená ťažbou dreva i novou výstavbou. Náš návrh: zachovať prírodný a poloprírodný charakter tohto územia v kombinácii prírodoochrannej funkcie (nenahraditeľná súčasť „kostry ekologickej stability“) a rekreačno-oddychovej funkcie (nábrežná promenáda, nekomerčná rekreácia, voľnočasové aktivity).

Devín

Legendárna historická, obytná a zároveň výletná lokalita s hradom a podhradským mestečkom na sútoku Moravy s Dunajom a na úpätí Devínskej Kobyly. Lokalita/územie sa vyznačuje komplexom hodnôt: okrem kultúrno-historických hodnôt sú to aj hodnoty krajinárske, prírodné a ďalšie s veľkým potenciálom byť príkladom pozitívneho prístupu k týmto hodnotám. Súčasná prax a rozvojové zámery hrozia však skôr pravým opakom, čo ohrozuje jestvujúce hodnoty i spomínaný potenciál. Náš návrh: dôsledne chrániť a rozumne zužitkovať hodnoty Devína, Dunaja, rieky Moravy a Devínskej Kobyly a tomu prispôsobiť budúcnosť Devína. Zaviesť pravidelnú lodnú dopravu Bratislava – Devín a späť. Nerozširovať intravilán obce a nesnažiť sa o nárast počtu obyvateľov „za každú cenu“. Striktne regulovať stavebnú a ďalšiu činnosť v obci i v chatových a záhradkárskych osadách na stráňach Devínskej Kobyly. Zaviesť sprísnenú ochranu a vhodný prírodoochranný manažment prírodných rezervácií na Devínskej Kobyle v záujme zachovania vzácnych biotopov a druhov.

Prehľad problémov celomestského charakteru

Verejná zeleň

Veľká časť verejnej zelene bola za uplynulých 30 rokov v Bratislave zlikvidovaná, zmrzačená alebo existenčne ohrozená. Jej náhrada novými, tzv. náhradnými výsadbami má často len formálny charakter.

Náš návrh: po vzore Brna a ďalších miest vyhlásiť formou VZN intaktné („nedotknuteľné“) plochy zelene. Podstatne zlepšiť, viac sprofesionalizovať a „zadresniť“ starostlivosť o mestskú zeleň. Obmedziť na minimum aktivity poškodzujúce zeleň. Maximálne sprísniť vydávanie súhlasu/povolení na výrub – najmä stromovej – zelene.

Manhattanizácia mesta a zásahy do jeho siluety

Aj keď niekoľko výškových budov sa v Bratislave postavilo už pred r. 1989, boom „manhattanizácie“ nastal až neskôr. Najhoršie na tom je, že lokalizácia výškových budov mala dosiaľ vyslovene chaotický charakter a vniesla do „skylinu“ mesta deprimujúci „neporiadok“ až chaos. Druhým negatívnym zásahom do siluety mesta je výstavba na exponovaných lokalitách medzi Hradom a Slavínom, na Kolibe, na nábreží Dunaja a na niektorých iných miestach. Navrhujeme dôsledne regulovať výškovú hladinu zástavby a výškové budovy povoľovať len na dômyselne zvolených lokalitách mimo centrálnej mestskej oblasti a iných exponovaných miest. V súlade s výškovou reguláciou zároveň podrobne zregulovať (prostredníctvom územných plánov zón) celé širšie centrum mesta a nadväzné územia so zásadným mestotvorným významom.

Doprava

Doprava je jedným z chronických problémov Bratislavy. Napriek tomu, že doprave sa obetovali mnohé cenné budovy, areály zelene, ba štvrte a hodnotné verejné priestory, dopravná situácia je stále horšia a horšia, a to aj v porovnaní s niekoľkokrát väčšími mestami. Navrhujeme preto o. i. konečne v úplnosti uviesť do života bratislavskú integrovanú dopravu. Prehodnotiť a dobudovať základný komunikačný systém, zatraktívniť pešiu dopravu a vo všetkých konkrétnych riešeniach uplatňovať strategické priority s poradím dôležitosti: pešia doprava (ako najvyššia priorita) – cyklodoprava – MHD – IAD. Dôsledne zabezpečiť preferenciu a prednostný systém pre MHD. Lepšie využívať prímestskú železničnú dopravu aj ako súčasť MHD. Postupne budovať systém záchytných parkovísk mimo centra a uplatniť všetky dostupné opatrenia, nástroje a mechanizmy na obmedzenie vstupu IAD v centre nebývajúcich obyvateľov do centra mesta („nevťahovať“ autá do centra mesta, ale ich odtiaľ „vytláčať“ a podporovať iné formy dopravy ako IAD). Dobudovať systém cyklotrás s dôrazom na ich logické vzájomné prepojenie/zosieťovanie. Lepšie využívať osobnú lodnú dopravu.

Problémy a odporúčania systémového charakteru

Územnoplánovacie a iné rozvojové dokumenty

Spor o podobu nového územného plánu (ÚP) Bratislavy sa ťahal celé dve desaťročia a keď sa návrh ÚP mesta konečne prijal, sklamaný a nespokojný bol vari každý. Navrhujeme tento neuspokojivý stav zmeniť a nový územný plán vypracovať, prediskutovať a prijať na odborných a zároveň dôsledne demokratických, participatívnych princípoch. Podobne prehodnotiť aj ostatné rozvojové dokumenty mesta, či už sektorového alebo komplexného charakteru. Postupne vypracovať podrobnú reguláciu celého územia mesta prostredníctvom územných plánov zón, na základe jasne stanovených princípov a priorít v prospech kvality života obyvateľov.

Spolupráca

Za čias, keď bol primátorom Andrej Ďurkovský a čiastočne aj v uplynulom období sa bratislavská samospráva vyznačovala o. i. kabinetnou, netransparentnou politikou a nedostatkom záujmu o spoluprácu s externým prostredím.

Navrhujeme preto začať systematicky spolupracovať s odbornou i laickou verejnosťou v Bratislave, ako aj so samosprávami iných, svojimi dimenziami a problémami porovnateľných európskych miest.

Členstvo a aktivita v spoločných rozvojových programoch

Bratislava bola v uplynulom období pomerne pasívna, čo sa týka účasti na programoch zdravých, zelených a (trvalo) udržateľných miest. Napriek určitému zlepšeniu v posledných rokoch má mesto v tomto smere veľké rezervy. Navrhujeme aktívne sa do takýchto programov zapojiť. S tým súvisí aj efektívnejšie využívanie európskych a iných externých zdrojov.

Vážený pán primátor a nádejný prezident Únie miest Slovenska,

uvedomujeme si, že vyššie uvedený prehľad obsahuje len časť akútnych problémov, ale preferovali sme v tejto chvíli tie, ktorými sme sa v nedávnej minulosti zaoberali. Je nám tiež jasné, že nie všetky tieto problémy sú primárne v kompetencii hlavného mesta Slovenska a jeho magistrátu. Niektoré spadajú v prvom rade pod mestské časti, iné pod BSK, či pod orgány štátnej správy. Všetky sa však týkajú Bratislavy, a preto sa im mesto a jeho radnica nemôžu vyhnúť.

S pozdravom,

prof. Mikuláš Huba, Ing. Ľubica Trubíniová a kol. 

Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR                                                                            

Podporiť list svojím podpisom je možné tu.

Na vedomie: mestské časti Bratislavy

Príloha: Zoznam osobností kultúrneho, spoločenského a politického života, ktoré podporili petíciu za zachovanie PKO: http://www.pko.estranky.sk/clanky/peticia-za-zachranu-pko/zoznam-osobnosti_-ktore-podpisali-peticiu-za-zachovanie-pko-pre-kulturu.html

Podporiť list svojím podpisom je možné tu.