Archív +10: Žiadosť o informácie vo veci požiadaviek a návrhov Mimovládneho výboru Naše Tatry v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám

                                                                                         Bratislava, 18. januára 2005

Vážený pán predseda vlády,

dovoľte nám, poďakovať sa za Váš list z 3. januára 2005, ako aj za prizvanie nášho zástupcu ako hosťa na rokovanie Vami vedeného Vládneho výboru na obnovu a rozvoj Vysokých Tatier. Zároveň nám dovoľte vysloviť názor, že ide len o prvý krok k započatiu odbornej a verejnej diskusie, a nie o cieľový stav – z našej strany máme seriózny záujem o to, aby dialóg pokračoval na oveľa širšej platforme.

Na našom osobnom stretnutí s Vami dňa 14. 12. 2004 sme Vás informovali o vzniku Mimovládneho výboru Naše Tatry. Vy ste jeho vznik privítali s tým, že očakávate z našej strany konkrétne požiadavky a návrhy. Tie sme Vám obratom v písomnej forme poskytli.

Na spomínanom stretnutí ste nás tiež ubezpečili v tom zmysle, že žiadne  zásadnejšie rozhodnutia, okrem tých, ktoré smerujú k odstráneniu bezprostredných rizík, ohrozujúcich život, bezpečnosť a chod tatranských sídiel a spojenie medzi nimi, sa neuskutočnia bez predchádzajúcej odbornej a verejnej diskusie o budúcnosti Tatier. O týždeň neskôr sme Vám formou otvoreného listu tlmočili naše obavy, že realita je, žiaľ, iná. Naše obavy súviseli s ťažbou dreva na území národných prírodných rezervácií. Za pravdu nám následne dala Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá nariadila ťažbu na väčšine dotknutých lokalít zastaviť.

Obávame sa, že podobný nevratný charakter, nekorešpondujúci so závermi nášho stretnutia zo 14. decembra 2004, majú aj niektoré ďalšie aktivity, napríklad Projekt na spracovanie následkov vetrovej kalamity..., predložený ministrom pôdohospodárstva dňa 10. 1. 2005, alebo snahy ministerstva hospodárstva devalvovať právne normy vzťahujúce sa k národným parkom a teda i k TANAPu.

Vývoj potvrdil náš názor, že nie je dobré najskôr rozhodnúť a až potom diskutovať a stanovovať hodnotové a vecné priority, ale že takáto diskusia má zásadným rozhodnutiam predchádzať.  To dokumentujú nielen stanoviská vrcholných akademických ustanovizní, ale aj nedávny prieskum verejnej mienky agentúry TNS, ktorý zistil, že približne tri štvrtiny slovenskej populácie majú na zásadné otázky, týkajúce sa Tatier, podobný názor ako my. Aj tento nepriamy mandát verejnosti nás zaväzuje pokračovať v úsilí o hľadanie celospoločensky optimálneho riešenia, ktoré možno formulovať len na základe transparentnej demokratickej diskusie odborníkov za aktívnej časti širokej verejnosti.

Vážený pán predseda vlády,

napriek Vášmu listu z 3. januára 2005 i napriek možnosti zúčastniť sa na rokovaní Vládneho výboru na obnovu a rozvoj Vysokých Tatier naďalej postrádame viaceré informáciu o tom, ako sa s našimi požiadavkami a návrhmi zo 14. decembra naložilo. Dovoľte podeliť sa s Vami o naše obavy a požiadať Vás o odpovede na nasledujúce otázky:

1. Ako sa zohľadnila naša žiadosť rešpektovať skutočnosť, že Tatranský národný park je   chráneným územím najvyššej hodnoty, s prioritou ochrany prírody v zmysle národnej i medzinárodnej legislatívy? Ako sa do Vášho uvažovania a rozhodovania o riešení kalamity  vo Vysokých Tatrách premieta skutočnosť, že ide o náš najstarší a najvýznamnejší národný park medzinárodného významu a nie o hospodársky les v prírodne indiferentnom prostredí?

2. Ako sa zohľadnila naša žiadosť prijať pri odstraňovaní následkov kalamity opatrenia zabraňujúce takým zásahom, ktoré by spôsobili škody na prírode a zníženie ekologickej hodnoty postihnutých území?

3. Ako sa zohľadnila naša žiadosť rozhodnúť o postupe celkového riešenia situácie v Tatrách a ďalších postihnutých územiach až na základe výsledkov širokej odbornej a verejnej diskusie?

4. Ako sa zohľadnila naša žiadosť iniciovať, koordinovať a moderovať na pôde vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier transparentnú odbornú a verejnú diskusiu na tému Tatier a ďalších postihnutých území v intenciách limitov daných príslušnými zákonmi (zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon o vodách, zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zákon o lesoch a i.)?

5. Ako sa zohľadnila naša žiadosť garantovať nepretržité informovanie verejnosti, rešpektovanie výsledkov odbornej a verejnej diskusie pri prijímaní rozhodnutí a transparentné nakladanie s národným majetkom a finančnými prostriedkami?

6. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu previesť kompetencie v spravovaní štátneho majetku na území Tatranského národného majetku spod hospodárskeho rezortu (ministerstvo pôdohospodárstva) pod rezort ochrany (ministerstvo životného prostredia), v súlade so skutočnosťou, že ochrana prírody je v kompetencii Ministerstva životného prostredia SR? Nepredpokladáme, že by túto otázku mala a mohla riešiť štúdia o trvalo udržateľnom rozvoji Vysokých Tatier a sme presvedčení, že odďaľovanie logického presunu kompetencií pod MŽP škodí národnému parku, právnemu štátu i medzinárodnému imidžu SR.

7. Prečo sa vyvíja nátlak na udelenie výnimiek z ochrany území – národných prírodných rezervácií v najvyššom stupni ochrany, keď na bezmála dvoch tretinách kalamitou postihnutého územia môžu ŠL TANAP vykonávať svoju činnosť bez udelenia výnimky?

8. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu bezodkladne prijať dlho navrhovanú zonáciu TANAPu vypracovanú a predloženú Správou TANAPu v roku 2003 (zóna A: 41 459 ha, zóna B: 13 515 ha, zóna C: 18 826 ha)? Vo Vašej odpovedi z 3. 1. 2005 sa síce uvádza, že túto problematiku by mal riešiť materiál o trvalo udržateľnom rozvoji Vysokých Tatier. Návrh zonácie je však už dávnejšie pripravený a prediskutovaný ako súčasť nového Programu starostlivosti o TANAP. Odďaľovanie prijatia navrhovanej zonácie  spôsobuje zbytočné  komplikácie a protirečí medzinárodným záväzkom SR.

9. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu zachovať v plnom rozsahu výmeru lesného fondu a neuvažovať s jeho prevodom do kategórie nelesných plôch?

10. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu (ktorý medzičasom podporila aj Slovenská ekologická spoločnosť pri SAV a rámcovo aj najvyššie samosprávne orgány Slovenskej akadémie vied a Univerzity Komenského – pozn. aut.), aby sa pri rešpektovaní zonácie TANAPu, v zóne C kalamitná hmota spracovala na cca 70 percentách územia. Zvyšok, predovšetkým v ekologicky citlivých územiach, aby sa ponechal. Aby sa v maximálnej možnej miere využila prirodzená obnova smreka a pionierskych drevín (breza, jarabina, rakyta). Aby sa v zóne B kalamitná plocha spracovala na cca 50 percentách územia a aby sa tu uplatnil diferencovaný prístup k spracovaniu kalamity a obnove plôch. Aby sa navrhovaná zóna A ponechala bez akéhokoľvek zásahu?

11. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu na území TANAPu nepripustiť používanie pesticídov, ktoré v prípade insekticídov používaných v boji proti lykožrútovi ovplyvňujú hormonálny systém aj necieľových organizmov?

12. Ako sa naložilo s naším návrhom, prípadne čo sa podniká vo veci nášho návrhu urýchlene riešiť problém majetkovej ujmy, ktorá vzniká neštátnym vlastníkom lesnej a inej pôdy na území TANAPu z titulu ochrany prírody (napríklad využiť na tento účel rozdiel medzi ziskom z predaja kalamitného dreva a nákladmi na ekologickú obnovu príslušnej časti lesa)? Ako sa v r. 2004 naložilo so 100 mil. Sk, ktoré boli na riešenie spomínaného problému majetkovej ujmy vyčlenené v rámci Štátneho rozpočtu na rok 2004?

13. Ako máme chápať skutočnosť, že aktivity vlády, resp. jednotlivých ministerstiev, momentálne najmä ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva vo vzťahu k Tatranskému národnému parku sú v zásadnom rozpore so stanoviskami vrcholných vedeckých ustanovizní, reprezentovaných snemom SAV, akademickým senátom a vedeckou radou Prírodovedeckej fakulty UK, akademickým senátom Univerzity Komenského, Slovenskou ekologickou spoločnosťou pri SAV a ďalšími?

14. Ako ste vyhodnotili skutočnosť, že podľa prieskumu agentúry TNS si viac ako 78% obyvateľov Slovenska želá, aby o budúcnosti Tatier nerozhodovala len vláda, ale širšie grémium, zložené z predstaviteľov vlády, zástupcov akademickej obce, obyvateľov Tatier a ekologických združení a len 13,8% respondentov vyjadrilo názor, že o riešení problémov vo Vysokých Tatrách by mal mať rozhodujúce slovo vládny výbor, zložený z predstaviteľov vlády a verejnej správy?

15. Ako ste vyhodnotili skutočnosť, že podľa vyššie uvedeného prieskumu si len 25,9% z reprezentatívnej vzorky obyvateľov Slovenska myslí, že by ľudia mali obnoviť lesy na celom území postihnutom veternom kalamitou? Ostatní sú toho názoru, že na väčšej či menšej časti postihnutého územia by sa príroda mala s následkami kalamity vyrovnať sama.

16. V r. 1956 vtedajšia slovenská vláda ustanovila Poradný zbor TANAPu, ako vrcholný poradný orgán na riešenie odborných a koncepčných otázok Tatranského národného parku. Išlo teda o voľnú obdobu súčasného výboru vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier. Väčšinu členov tohto orgánu tvorili špičkoví odborníci na jednotlivé zložky tatranskej prírody (bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť – pozn. aut.). Máme chápať skutočnosť, že členmi súčasného poradného orgánu vlády pre tatranské záležitosti sú výlučne politici tak, že súčasná vláda je autoritatívnejšia, partokratickejšia a viac ignorujúca odborné názory ako jej predchodkyňa z 50. rokov?

S pozdravom

koordinátori mimovládneho výboru Naše Tatry