Archív +10: Stanovisko Mimovládneho výboru Naše Tatry k Návrhu územného plánu mesta Vysoké Tatry

Bratislava 28.2.2006

Úvodom musíme konštatovať, že Návrh územného plánu mesta Vysoké Tatry nie je prijateľný ani z formálneho, ani z obsahového hľadiska, ani po stránke procesno-právnej, ani po stránke filozoficko-koncepčnej.

Z formálneho, resp. procesno-právneho hľadiska  neprijateľnosť návrhu súvisí okrem iného s tým, že obstarávateľ v procese prípravy ÚP využil § 21 ods. 8, teda pri schvaľovaní Zadania obstarávateľ upustil od vypracovania Konceptu, vychádzajúc z urbanistickej štúdie z roku 1999, ktorú považoval za preverenie riešenia územného plánu pred zadaním a ktorá nemohla dostatočne preveriť riešenie ÚP, pretože neakceptovala (ani nemohla akceptovať) skutočnosti, ku ktorým došlo zväčša až po roku 1999 (návrh siete NATURA 2000, krajinno-ekologický plán (KEP), návrhy zonácie národného parku a pod.).

Neumomožnilo sa posúdenie a prerokovanie rôznych variant riešenia problémových okruhov rozvoja územia a zosúladenia rôznych funkcií, obídením prerokovania Konceptu územného plánu, čím  sa obmedzila možnosť dôkladného verejného prerokovania ďalšieho územného rozvoja mesta v dvoch logicky nadväzujúcich a spresňujúcich krokoch, tak ako to stanovuje štandardný proces územného plánovania.

Návrh územného plánu mesta Vysoké Tatry nedôsledne napĺňa ciele  stanovené v zadaní, ako aj v úvodnej časti sprievodnej správy návrhu územného plánu a tým obchádza riešenie najakútnejších problémov v území, resp.  nenapĺňa ciele územného plánovania (§1 stavebného zákona), ktorými je vytvárať predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území (s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo-udržateľného rozvoja, pre šetrné využívanie prírodných dzrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt).

Nespĺňa požadované funkcie najmä v týchto oblastiach:

Riešiť koexistenciu aktivít kúpeľníctva, liečby, cestovného ruchu a bývania so záujmami ochrany prírody pri vytváraní územno-technických podmienok a predpokladov pre trvalo udržateľný rozvoj: v návrhu územného plánu nie je riešený súlad a koexistencia vyššie uvedených aktivít so záujmami ochrany prírody, návrh územného plánu zachováva rozpor funkcií športovo-rekreačných aktivít so záujmami ochrany prírody tým, že umiestňuje tieto aktivity do území, ktoré sú zaradené do sústavy NATURA 2000. Nie je zároveň naplnená ďalšia povinnosť, keďže sa pri Návrh územného plánu VR  dôsledne nenapĺňajú ani nasledovné ciele:

- podriadiť tvorbu návrhu územného plánu mesta vyplývajúca zo záväznej časti UP Prešovského kraja, ktorá sa dotýka zabezpečenia právnej ochrany pre navrhované osobitne chránené územia a územia sústavy NATURA 2000. Návrh územného plánu Vysokých Tatier umiestňuje športovo-rekreačné aktivity do území, zaradených do sústavy NATURA 2000, čo je v rozpore so záväznou časťou UP Prešovského kraja.

- vymedziť základné funkčné plochy a stanovenie základných kritérií vyváženého funkčného a priestorového usporiadania územia a jeho zosúladenie s celospoločenským záujmom ochrany prírodného potenciálu a ekologickej stability územia a zhodnotenie únosného zaťaženia územia: v texte sprievodnej správy ako aj v grafických prílohách  nie je zhodnotená ekologická únosnosť územia vo vzťahu k jednotlivým aktivitám, či súborná geoekologická únosnosť prostredia, prípadne iný ukazovateľ, ktorý by mohol slúžiť pre zosúladenie intenzity rekreačno-športových aktivít s podmienkami prostredia, tak ako to vyžaduje aj UP Prešovského kraja (návštevnosť, kapacity vybavenosti a využitie voľnej krajiny v ich okolí zosúlaďovať s požiadavkami ochrany prírody).

- zachovať pôvodnú krajinnú štruktúru a estetický ráz krajiny, jej charakteristický vzhľad a krajinný obraz: tento cieľ je nepresne formulovaný zavedením pojmu "pôvodná štruktúra"; územný plán nedefinuje charakteristický vzhľad krajiny, vizuálne exponované priestory a pod.; spracovateľovi sa nepodarilo naplniť a zhostiť sa tohoto nástroja napriek tomu, že skupina odborníkov pomerne významne postúpila v tomto smere, a ich výstupy sa premietajú do KEP Vysokých Tatier, ktorý je podkladom územného plánu. Charakteristický vzhľad a obraz  krajiny figuruje v návrhu územného plánu iba formálne; navyše realizácia nových zámerov zjazdových tratí je neakceptovateľná, lebo  by mala nielen negatívny ekologický, ale aj vizuálny vplyv na charakteristický vzhľad krajiny, krajinný obraz.

V návrhu územného plánu sa iba formálne deklarujú širšie územné vzťahy, v skutočnosti v urbanistickej koncepcii sa nerešpektuje úzka previazanosť mesta Vysoké Tatry s podhorím, čo sa prejavuje:

- v koncepcii dopravy, ktorá nie je previazaná s podhorím, čo je sprevádzané zväčšovaním počtu a rozlohy plôch pre statickú dopravu priamo v zastavanom území mestských častí, vrátane umiestnenia parkoviska priamo do pamiatkovej zóny v Tatranskej Lomnici  (tu sa prejavuje aj absencia variantných riešení, ktoré sa mohli prerokovať v koncepte územného plánu),

- posilňovaním funkcie bývania na úyemí Tatranského národného parku (nárast počtu bytov, a počtu obyvateľov a pod.) napriek tomu, že od roku 1977 je snaha rozvíjať túto funkciu v podhorskom pásme, pričom funkcia bývania vo Vysokých Tatrách by mala byť vnímaná ako doplnková v spojitosti s prevádzkovaním ostatných hlavných funkcií; počet bytov by sa preto nemal odvíjať od množstva disponobilných plôch, ale od hlavných funkcií jednotlivých území.

V územnom pláne nie je vyvážená proporcia medzi jednotlivými skupinami aktivít cestovného ruchu a kúpeľníctva vo vzťahu k potenciálu územia. Koncepcia využívania územia pre cestovný ruch počíta celkovo so 6-tymi skupinami aktivít vrátane kúpeľníctva. V ďalšom texte návrhu územného plánu sú už detailnejšie rozpracované prevažne iba aktivity súvisiace so športovo-rekreačnými aktivitami. V prípade Tatranskej Lomnice je funkcia kúpeľníctva úplne potlačená. Rozvoj aktivít poznávacej turistiky vrátane potrebnej infraštruktúry úplne absentuje, pričom mesto je v kontakte s TANAP-om. Ignoruje sa koncepcia rozvoja cestovného ruchu tak, ako je spracovaná pre potreby prípravy programu starostlivosti o TANAP.

Celkovo je Návrh územného plánu postavený na chybnej, dávno prekonanej a zákonu o ochrane prírody a krajiny ako aj niektorým ďalším právnym normám odporujúcej filozofii zaťažovania národného parku ďalšími neadekvátnymi aktivitami, ktoré by sa mali presunúť do podhoria.

Odporúčame Návrh územného plánu Vysokých Tatier stiahnuť z pripomienkového konania, pepracovať ho v súlade s filozofiou ochrany národného parku a trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu (pozri napr. nezávislá štúdia stragického charakteru  Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu, REC, STUŽ/SR, 2005, www.rec.sk), naplniť a dodržať všetky procesno-právne požiadavky na jeho spravonie, pripomienkovanie a prijatie, vrátane seriózneho posúdenia v zmysle nedávno noveliyovaného zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, najmä ustanovení týkajúcich sa strategického environmentálneho hodnotenia.

Naše pripomienky považujte za zásadné.

Pri príprave nového Návrhu ÚP VT sme Vám v prípade Vášho záujmu ochotní v rámci svojich možností pomôcť.

S pozdravom Ján Dobšovič, Mikuláš Huba, Anton Popovič, Adrián Rajter, Ľubica Trubíniová

koordinátori Mimomládneho výboru Naše Tatry

Na vedomie: Prof. RNDr. László Miklós, minister životného prostredia SR

Výbor NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody

Správa TANAP

TASR

SITA