(Napísané aj ako spomienka na vznik Mimovládneho výboru Naše Tatry)

Tak trochu v tieni pripomínania si 25. výročia Nežnej zostalo iné okrúhle výročie: 19. novembra uplynulo desať rokov od víchrice, ktorá na roky, ba desaťročia zmenila tvár Vysokých Tatier. Tieto zdanlivo nesúvisiace výročia majú nemálo spoločného. V oboch prípadoch vstúpili do hry silné emócie i národné symboly. Obe tieto udalosti vyvolali záujem zahraničia, obe mobilizovali spontánnu aktivitu ochranárov, vedcov, umelcov i širokej verejnosti, obe majú dočinenia s nadčasovými hodnotami, ľudskými právami, násilím a aroganciou moci a obe nás s odstupom rokov nútia bilancovať.

Na osvieženie pamäti dovoľte malý exkurz do čias spred desiatich rokov.

Bezprostredne po osudnej víchrici  vzniklo niekoľko iniciatív. Tieto sa následne „zliali“ do Mimovládneho výboru Naše Tatry, ktorý sa hneď v deň svojho vzniku (13.12.2004) obrátil na vtedajšieho predsedu vlády so súborom požiadaviek a odporúčaní, ako vzniknutú situáciu riešiť. Postupne sa s nimi verejne stotožnili vrcholné samosprávne orgány kľúčových vedeckých ustanovizní (Senát Univerzity Komenského, Snem Slovenskej akadémie vied a ďalšie), ako aj viac ako 300 popredných osobností nášho kultúrneho a spoločenského života. Reprezentatívne prieskumy verejnej mienky potvrdili, že veľká väčšina opýtaných dáva prednosť ochrane tatranskej prírody pred výstavbou nových zjazdoviek, vlekov a hotelov.

Odvtedy sa v Tatrách, presnejšie v Tatranskom národnom parku a v jeho ochrannom pásme, udialo toľko negatívneho, namiereného proti prírode, proti bežným ľuďom, proti vlastníkom tamojších pozemkov, ale aj proti duchu ústavy a dikcii zákonov, že je to až neuveriteľné a oprávnene to doma i v zahraničí vyvoláva pochybnosti o tom, či náš najstarší a najznámejší národný park ešte vôbec má oprávnenie nazývať sa národným parkom.

Z odporúčaní Mimovládneho výboru Naše Tatry (MVNT) a neskôr aj Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) sa nerešpektovalo takmer nič. Za vlád Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej však jestvoval aspoň aký-taký dialóg medzi predstaviteľmi štátnej moci a nositeľmi odlišných názorov. Za oboch vlád Roberta Fica sa situácia ďalej dramaticky zhoršila. Tí pracovníci štátnej správy a odborných organizácií (vrátane bývalého riaditeľa Správa TANAP), ktorí sa angažovali v prospech prírody, ľudí a zákonov, boli zo svojich funkcií odvolaní a v nejednom prípade následne prišli aj o zamestnanie. Proti ochranárom a ďalším aktívnym  občanom, snažiacim sa kriticky poukázať na situáciu a zabrániť ťažbe dreva na miestach, kde sa ťažiť v zmysle zákona nemá, bolo použité násilie. Názory vedcov, ktorí opakovane upozorňujú na chybné a neodborné prístupy k tatranskej prírode, sa systematicky ignorujú. Napokon sa na území Tatranského národného parku – neoprávnene a perfídne zneužijúc inštitút výnimiek zo zákona – čím ďalej tým častejšie realizujú aktivity, ktoré vo veľkom rozsahu a natrvalo  devastujú prírodu národného parku, vrátane jeho najcennejších častí: národných prírodných rezervácií (od odstraňovania lesných a kosodrevinových porastov a poškodzovania a ničenia vzácnych biotopov, cez deštrukciu pôdneho krytu, masívne terénne úpravy a výkopy, zmenu vodného režimu, devastáciu tokov, hlukové a svetelné znečistenie, rušivú výstavbu cudzorodých objektov až po inštaláciu technických zariadení a premávku vozidiel či iných mechanizmov v chránenej prírode). Tieto aktivity sú v rozpore nielen s poslaním národného parku, tradičným štýlom tatranskej architektúry, kúpeľno-liečebným poslaním tatranských osád,  ale aj s Územným plánom VÚC Prešovského kraja, kým UP  Vysoké Tatry je De facto neplatný.  Všetko dianie sa v Tatrách odohráva pod kontrolou iste finančnej skupiny (kto náhodou nevie ktorej, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu!).

V susednom Národnom parku Nízke Tatry – a to aj v jeho jadrovej zóne - sa v uplynulých rokoch masívne aplikovali chemické postreky, čo v chránených územiach v Európskej únii nemá obdobu. Pod zámienkou ochrany proti požiarom sa v exponovaných častiach tatranskej prírody budujú komunikácie, hoci je známe, že požiare vznikajú práve na miestach, ktoré sú sprístupnené ľudskej činnosti.

Rezort životného prostredia, do pôsobnosti ktorého ochrana prírody patrí, vyššie uvedené prístupy a aktivity trestuhodne schvaľuje. Predseda vlády, Robert Fico, po opakovanom upozornení na situáciu reagoval tvrdením, že príčinou tatranských problémov sú samotní ochranári. Na listy v tejto veci, doručené na jeho adresu pred viac šiestimi rokmi, dosiaľ ani len neodpovedal!!! Ale vecne nereagoval na opakované upozornenia vedcov, aktivistov a osobností spoločenského života ani súčasný minister životného prostredia. Za ten čas, počas ktorého kompetentní mlčia a tvária sa, že je všetko v poriadku,  skaza tatranskej prírody s rastúcou intenzitou pokračuje. Takýto vývoj nie je na prospech chránenej tatranskej prírode, návštevníkom Tatier, kúpeľným hosťom, ale ani veľkej väčšine miestnych obyvateľov, už aj preto, lebo zisky z komerčného využívania prírody a krajiny Tatranského národného parku putujú z veľkej časti mimo región. Jediní, kto z tohto vývoja profitujú, sú tí, ktorí na Tatrách ktorí na hodnotách národného parku bezostyšne parazitujú: investori a developeri v koalícii s takzvane kompetentnými, ktorí im to nielenže dovolia, ale cez zmanipulovaný inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie im priam „vydláždili cestu“.  Je to úplné popretie toho, čo sa v našej ústave hovorí o sociálne a ekologicky orientovane trhovej ekonomike.  Správanie sa politikov, oháňajúcich sa pojmom národný, je voči národnému parku a národu vyslovene protinárodné.

Mimovládny výbor Naše Tatry opakovane verejne žiadal uskutočniť viacero opatrení:

Okamžite pozastaviť všetky také aktivity na území TANAPu,  ktoré  negatívne ovplyvňujú kľúčovú funkciu národného parku, a tou  je podľa logiky i podľa zákona ochrana prírody. Prešetriť legálnosť, respektíve nelegálnosť kritizovaných aktivít vo vzťahu k právnemu poriadku Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie. Vyvodiť dôsledky voči kompetentným, ktorým sa dokáže, že úmyselne a v závažnej miere znehodnotili prírodné hodnoty národného, ba medzinárodného významu. Prehodnotiť a zamietnuť ďalšie pripravované aktivity, ktoré ohrozujú prírodu TANAPu a ďalších národných parkov. Na náklady vinníkov dať tam, kde to je len trochu možné,  rekultivovať poškodenú prírodu. Požiadať o návrat do štátnej správy a odborných organizácií štátnej ochrany prírody odborníkov, ktorí boli bezdôvodne odvolaní. Začať skutočnú vecnú diskusiu o vzniknutých a hroziacich problémoch za účasti všetkých zainteresovaných – vrátane nezávislých expertov z EÚ.

Pokiaľ sme dobre informovaní, nik z kompetentných členov slovenskej vlády, verejnej správy, kontrolných orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa týmito podnetmi seriózne nezaoberal. Reakcia moci je bohorovne ignorantská, čím jednoznačne nahráva ďalšej trvalej devastácii a devastátorom nášho najstaršieho a najcennejšieho národného parku. Pred 25 rokmi sme takýmto praktikám masovo povedali NIE! Prečo by sme to nemohli zopakovať aj dnes, keď je to nemenej potrebné, ako vtedy? Nežná sa začala v Prahe a Bratislave, tatranská by sa mala začať v Tatrách a pod Tatrami. Práve obyvatelia tohto regiónu totiž na súčasný vývoj najviac doplácajú a budú doplácať.

Autor stál pri vzniku Mimovládneho výboru Naše Tatry, 13. 12. 2004