Za Mariánom Minarovičom

Marián, žil si tak intenzívne, že si v porovnaní s bežným smrteľníkom prežil vlastne niekoľko životov. Ale aj tak si to tu s nami mohol ešte chvíľu vydržať. Neviem si to tu ani predstaviť bez Tvojho burácajúceho smiechu na stretnutiach STUŽ-ky, na Memoriáli v Západných Tatrách či u nás na záhrade v Petre pri oberaní hrušiek, bez Tvojho burcovania a apelov, bez Tvojho obrovského nasadenia a stoviek neúnavných iniciatív za všetko pozitívne,

bez našich nočných telefonátov, ktoré sa Tebe zdali byť večerné, bez Tvojho nekonečného množstva papierov v priestoroch Únie i na priľahlých chodbách, bez Tvojho prehľadu a nadhľadu, bez Tvojich aristokratických spôsobov, bez Tvojho podpisu, ktorý bol sám osebe umeleckým dielom, bez Tvojich zábavných historiek zo študentských čias, bez Tvojho úprimného priateľstva a bez kopy ďalších vecí, ktoré si rozdával plným priehrštím.

Daj si tam hore s našimi spoločnými priateľmi cigaretku pri šálke kávy a konečne si oddýchni!

(Aj tak tomu Tvojmu odchodu stále ešte neverím, drahý priateľu. A neuverím asi nikdy).

 

Posledná rozlúčka s akad. mal. Mariánom Minarovičom bola v piatok, 11. 3. o 11.15 v bratislavskom krematóriu.

Zaradenie článku: