zimná olympiáda v Tatrách

Téma slovenskej kandidatúry či participácie na zimných olympijských hrách (ZOH) je vari jediná, kde sa s pánom primátorom Slafkovským zásadne názorovo rozchádzame. Ale poďme priamo k jeho textu, ktorým reaguje na príspevok publicistu Tomáša Forróa O olympijskom šialenstve. V prvom rade musím povedať, že inkriminovaný príspevok pána Forróa považujem za alarmujúci, ale zároveň výstižný a vcelku zodpovedajúci realite. Z toho je jasná aj východisková pozícia, z ktorej budem vo svojej reakcii vychádzať.

Ako predseda vlády ste 26. februára 2014 hlasovali za definitívne pripojenie sa Slovenska ku kandidatúre Krakova na usporiadanie Zimných olympijských hier 2022. Dovoľte mi, vážený pán predseda vlády, aby som sa na Vás v tejto súvislosti prostredníctvom interpelácie obrátil s jedinou otázkou: čo Vám dáva právo takto hazardovať so slovenskou prírodou, ktorú by sme tu mali radi aj v čase, keď Vy už budete na politickom dôchodku a následky Vašich neuvážených rozhodnutí budú nútení/é znášať iní/é?

Vážený pán minister, ako člen vlády a vrcholný predstaviteľ rezortu, do kompetencie ktorého patrí aj ochrana prírody, ste 26. februára 2014 hlasovali za pripojenie sa Slovenska ku kandidatúre Krakova na usporiadanie Zimných olympijských hier 2022.

Začnem In medias res: dávno ma nič tak nesklamalo ako téma .týzdňa č. 13/2013 OH 2022: Kedy, ak nie teraz? od autorského kolektívu Andrej Bán, Eva Čobejové a Jozef Majchrák.  Aby sme sa rozumeli: dokážem tolerovať odlišný názor. Kvôli jednému príspevku nie je vždy nutné zatracovať celý časopis.  A navyše, .týždeň sa nikdy netváril ako pro-environmentálne médium, a preto nie je prekvapením, že podporuje technokratický projekt na úkor prírody, tak ako roky velebil radikálneho „antiekológa“ Václava Klausa a nekriticky dodnes preferuje „skeptického ekológa“ Lomborga.