Príhovory

V septembri 2008 som spolu s ďalšími aktivistami a ich podporovateľmi z radov umelcov  mal tú česť vystúpiť na veľkej demonštrácii proti skládke v Pezinku.

Povedal som vtedy: „Vážené a vážení, občianky a občania, keby som bol J.F.K., tak by som v tejto chvíli zvolal: Som Pezinčan! 

Ťažko nazvať inak ako zákonom schválnosti skutočnosť, že chronická kríza uplatňovania spravodlivosti v tomto štáte, na ktorú začala občianska spoločnosť, médiá a opozícia konečne intenzívnejšie a systémovejšie poukazovať, prepukla práve v čase, keď sme si pripomínali výročie najmasovejšieho vystúpenia proti nespravodlivosti v našich novodobých dejinách. A do parlamentu sa dostáva v čase, keď sa verejne diskutuje niečo, o čom by sa verejne diskutovať údajne nemalo, a to zjavná nespravodlivosť voči arcibiskupovi Bezákovi.

(Z príspevku na česko-slovenskej konferencii o udržateľnom rozvoji, resp. ústupe v Olomouci, 8.11. 2012)
Ako každé hodnotenie, aj toto závisí od zvolených kritérií, od našich očakávaní, od ich reálnosti, od zvolenej šírky záberu, ale aj od našej hodnotiteľskej kompetentnosti a od mnohých ďalších faktorov. Inak bude tento proces hodnotiť Greenpeace, či hlbinní ekológovia, inak OSN, inak vlády, inak regionálne a miestne samosprávy, inak zainteresovaní experti a ešte inak zástupcovia biznisu. Neinak tomu bolo aj v prípade takých relatívnych vrcholov celého 25, či 40-ročného procesu, k akým nepochybne patrí Summit Zeme v Riu pred 20 rokmi, ktorý organizátori označili za dosiaľ najvýznamnejší míľnik v dejinách ľudstva a Greenpeace ho nazval akciou, na ktorej bola predaná Planéta Zem.

Vážený pán riaditeľ, milý Vlado,

laudácio k Tvojím predchádzajúcim okrúhliciam som začal tým, že pre nás, o niečo mladších, si živým príkladom toho, že žiť sa dá aj po päťdesiatke. A nielen žiť, ale žiť maximálne aktívne, činorodo, zmysluplne...

To všetko sa dá na Tvoju adresu povedať aj dnes, keď sme o desať rokov starší.