Laudácio na profesora Vladimíra Iru

Vážený pán riaditeľ, milý Vlado,

laudácio k Tvojím predchádzajúcim okrúhliciam som začal tým, že pre nás, o niečo mladších, si živým príkladom toho, že žiť sa dá aj po päťdesiatke. A nielen žiť, ale žiť maximálne aktívne, činorodo, zmysluplne...

To všetko sa dá na Tvoju adresu povedať aj dnes, keď sme o desať rokov starší.

Za ten čas si sa stal docentom a neskôr aj profesorom, pánom riaditeľom, vedúcim viacerých projektov, hlavným redaktorom, obľúbeným pedagógom, úspešným školiteľom, formálnym i neformárnym lídrom slovenskej geografie, rešpektovaným aj ďaleko za hranicami Slovenska.

Ale to nie je všetko. Osud Ti doprial aj rolu otca dvoch charakterných, sympatických a úspešných detí, ale aj rolu starého otca štyroch vnúčat, ktoré sú Ti veľkým zdrojom potešenia, zábavy,  relaxu a inšpirácie.

Si tiež zanieteným chalupárom, aktívnym členom náboženskej komunity i niekoľkých nadácií a občianskych združení a nezabúdaš ani na zaujímanie angažovaných občianskych postojov.

Popri tom všetkom si vieš nájst čas aj na plávanie, bežky, bicykel či vibramky, rovnako ako aj na kultúru. Dokazuješ tak, že zdravý životný štýl a kvalita života nie sú len obľúbenou témou Tvojich vedeckých výskumov, ale aj Tvojou žitou praxou.

Máš veľký dar, ktorý tak pekne ospievali Tvoji obľúbení českí a moravskí majstri slova: od Karla Čapka, cez Jiřího Wolkera až po Jana Skácela. Tým darom je schopnosť tešiť sa aj z maličkostí. Všímaš si a oceňuješ aj to, čo iní zvyknú prehliadať. Aj preto sa z krátkych dovoleniek a pracovných zahraničných ciest, alebo hoci len z prechádzok popri Dunaji či Veľkom Draždiaku, vraciaš s množstvom zaujímavých postrehov a zážitkov.

Vážený pán kolega, profesor Ira,  je to pre mňa česť, že s Tebou môžem viac ako tri desaťročia spolupracovať a som rád, že si sa pred šiestimi rokmi stal mojím riaditeľom. Nie preto, že by si na svojich najbližších spolupracovníkov mal nižšie nároky ako na druhých. To skôr naopak. Ale preto, lebo som presvedčený, že sa snažíš rozhodovať spravodlivo a (bez narážky na Tvoje priezvisko) v zmysle hesla: Sine ira et studio.

Myslím si, že podobne to vníma aj veľká väčšina našich spoločných kolegýň a kolegov z Geografického ústavu SAV. Lebo byť dobrý riaditeľ, na to nestačia len manažerské schopnosti, odbornosť a veľké pracovné nasadenie, ale aj empatia a ústretovosť: schopnosť vžiť sa do problémov druhých a brať na ne ohľad pri rozhodovaní. A tiež umenie oceniť aj cudzie zásluhy.

Verím, že pokrok, ktorý dosiahol náš ústav pod Tvojím vedením, sa prejaví aj na výsledkoch práve prebiehajúcej akreditácie. Ale ešte dôležitejšia, ako merateľné výsledky, je celková atmosféra, ktorú si dokázal na pracovisku navodiť. Charakterizuje ju tvorivosť, ambicióznosť, náročnosť, vzájomný rešpekt, a zároveň kultivovanosť, ľudskosť, pohoda a priateľské vzťahy.

Vlado, k Tvojim mimoriadnym schopnostiam patrí aj talent na brilantné vinše, „šité na mieru“ tým, ktorým sú adresované a neraz popretkávané biblickými citátmi. Radšej preto končím so svojím skromným laudáciom, lebo v tejto disciplíne Ti ťažko môže niekto z nás konkurovať .

Milý náš jubilant, záverom Ti chcem v mene svojom i v mene našich spoločných priateľov a známych, ktorí tak dosiaľ z rôznych príčin nemohli urobiť osobne, zaželať, aby si mal ešte mnoho objektívnych i subjektívnych dôvodov na radosť, aby sa Ti darilo na všetkých životných kolbištiach, aby Tebe i Tvojej Ľubke a všetkým okolo Vás dobre slúžilo zdravie a aby Vás Pán Boh sprevádzal na Vašich ďalších cestách životom, naplneným láskou, prácou, obetavosťou a vzájomným porozumením.

Mnóga ljéta, živijó...!

S úctou Tvoj
Maňo Huba

Bratislava 25. októbra 2012