Pár slov do duše opozičných politikov

Zdravím Vás, milé kolegyne a kolegovia v opozičných laviciach, nedá mi nezareagovať na súčasnú situáciu okolo (ne)vymenovania generálneho prokurátora, hoci nie som právnik a necítim sa byť ani politikom v bežnom zmysle slova.

Cítim však potrebu vyjadriť sa ako občan, dlhoročný občiansky aktivista, človek, ktorý väčšinu svojho života prežil v totalitnom režime (bezmála celé 80. roky "jednou nohou" v komunistickom krimináli, od roku 1987 do Novembra 89 ako politicky perzekvovaná osoba: aj keď nie príliš dramaticky) a zároveň ako človek, ktorý naplno zažil éru Mečiarizmu (a jeho pravej ruky IG). Ak teda aj nepôjdeme pred November 89, mali by nám byť dostatočným mementom všetky tie Noci dlhých nožov, hroziace zákony na tzv. ochranu republiky, politické likvidácie poslancov Gauliederov a iných nepohodlných (Kováč ml...), cez celoplošné čistky v štátnej správe, „akčné päťky“ až po fyzickú likvidáciu Róberta Remiáša a podobné neuveriteľné kauzy následne „omilostené“ účelovou amnestiou zastupujúceho prezidenta. Nedá sa ignorovať ani stotožňovanie "vodcu" so štátom  a národom, čo sa nám po 70, respektíve 15 rokoch v týchto dňoch sem opäť vracia.

Ak očakávame, že bude protestovať občan, od príslušníkov politickej opozície sa zaujatie jednoznačného postoja  nielenže očakáva, ale je to jednoducho jej povinnosť. Na rozdiel od situácií, kedy je opozícia prehlasovaná parlamentnou väčšinou, v tomto prípade jej nik nemôže vziať jej hlas, jej názor a možnosť, ba nutnosť verejne ho vysloviť.

Právnici to majú - možno paradoxne - najťažšie. Síce do toho "viac vidia", ale ťažšie sa im podporujú stanoviská, ktoré nie sú po právnej stránke jedno-jednoznačné. Mohlo by to ohroziť ich profesionálnu reputáciu a stavovskú česť. Tým chcem povedať, že oni jediní z nás majú čosi ako morálne právo byť v tejto veci opatrnejší. My - ostatní a ostatné - toto právo nemáme (lebo ak aj nie právne, tak politicky a ľudsky je situácia dostatočne jasná). My teda máme povinnosť dať jasne najavo svoje odmietnutie.

Nechcem sa opakovať, ale ak by sme nezareagovali, alebo len vlažne zareagovali na túto zjavnú svojvôľu, nabudúce by prišla ešte väčšia. To, že by nás v budúcnosti už nikto slušný nevolil, by bol len ten najmiernejší trest. Oveľa väčším trestom by bolo oprávnené pohŕdanie zo strany ľudí, na ktorých nám záleží. A toho sa asi nikto z nás nechce dožiť.

Nemám žiadny geniálny návrh riešenia, iba apel: v tejto chvíli nemôžeme mlčať a skrývať sa za akýsi právny purizmus!  Očakáva sa v prvom rade náš politický, ale aj občiansko-aktivistický postoj. Z hľadiska VYŠŠIEHO PRINCÍPU MRAVNÉHO, ale aj ZODPOVEDNOSTI VOČI VOLIČOM a BUDÚCNOSTI, ako aj z ELEMENTÁRNEHO PUDU SEBAZÁCHOVY.

Členovia  a členky poslaneckého klubu OĽaNO majú navyše aj najväčšie morálne právo s čistým svedomím kritizovať, lebo nemajú „maslo na hlave“. O to viac od nás obyčajní ľudia očakávajú jasný postoj.

So želaním pekných dní a zodpovedných rozhodnutí.

Mikuláš Maňo Huba