Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Téma slovenskej kandidatúry či participácie na zimných olympijských hrách (ZOH) je vari jediná, kde sa s pánom primátorom Slafkovským zásadne názorovo rozchádzame. Ale poďme priamo k jeho textu, ktorým reaguje na príspevok publicistu Tomáša Forróa O olympijskom šialenstve. V prvom rade musím povedať, že inkriminovaný príspevok pána Forróa považujem za alarmujúci, ale zároveň výstižný a vcelku zodpovedajúci realite. Z toho je jasná aj východisková pozícia, z ktorej budem vo svojej reakcii vychádzať.
Recenzia publikácie, ktorú vydávajú Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene a Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Ako sa konštatuje v tiráži, vyšla v rámci projektu Globálne vzdelávanie na Fakulte ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene, ktorý je podporovaný z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky.
Obraciame sa na Vás, pán predseda NR SR, s návrhom, aby sa výstava uskutočnila vo výstavnom priestore vestibulu hlavnej budovy NR SR počas májovej a júnovej schôdze parlamentu.
Vážený pán prezident, dňa 6. decembra 2013 sme si dovolili obrátiť sa na Vás s listom obsahujúcim žiadosť o nepodpísanie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pod parlamentnou tlačou č. 726 (ďalej len „novela zákona“).
Nie som architekt, urbanista, územný plánovač, ale ani komunálny politik či úradník, zodpovedný za stav verejných priestorov v niektorom zo slovenských sídiel. Ak sa napriek tomu odvažujem vyjadrovať sa k tejto téme, je to preto, lebo ako občan a občiansky aktivista sa za zachovanie verejných priestorov zasadzujem už celé desaťročia.