Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.
Milé priateľky, milí priatelia, blíži sa II. ročník Ochranárskeho slnovratu.Veríme, že bude aspoň tak príjemný, poučný a veselý, ako bol ten prvýpred rokom v A-štvorke.
Účinné vzdelávanie, výchova a osveta detí i dospelých vo vzťahu k ochrane prírody, krajiny a životného prostredia patria k najdôležitejším výzvam, ktorým v súčasnosti čelíme. Slovensko v tejto oblasti čím ďalej, tým viac zaostáva za väčšinou porovnateľných krajín a upadá i v porovnaní so stavom, ktorý sme tu mali ešte začiatkom tohto storočia.
Dnes je práve 40 rokov odvtedy, ako sa 5. 5. 1977 o piatej popoludní zišlo 55 ľudí v Osvetovej besede na vtedajšej Komsomolskej (dnes Molecova) 2 a vznikla komunita s názvom Sekcia pre ochranu ľudovej architektúry a jej zázemia pri bratislavskej Základnej organizácii Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny č. 6 so sídlom v Karlovej Vsi. Takýto dlhý až krkolomný názov si nikto normálny nemohol zapamätať, a tak ho čoskoro nahradilo jednoslovné pomenovanie: Dreveničiari.
Táto téma sa nám môže zdať akási odťažitá či abstraktná. Ale pritom je to téma existenčná, či existencionálna, ktorá rozhodne o našom ďalšom bytí či nebytí na tejto planéte.
Celý problém má, z môjho pohľadu, dve stránky.
Tú prvú by sme mohli nazvať filozoficko-teologicko-etickou.
V týchto dňoch sa 53 zakladajúcich členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu, vrátane viacerých špičkových odborníkov a odborníčok v tejto oblasti, obrátilo na vládu, rezorty, politické strany a Národnú radu SR s Výzvou, v ktorej sa okrem iného uvádza:
Výzva vláde, rezortom, politickým stranám a Národnej rade Slovenskej republiky
Skupina 53 zakladajúcich členov a členiek Slovenského ochranárskeho snemu dnes poslala výzvu vláde, príslušným ministerstvám, politickým stranám a Národnej rade SR, aby sa vrátili k uplatňovaniu princípov a dosahovaniu cieľov trvalej udržateľnosti, tak ako ich definuje a formuluje Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, ktorú konsenzuálne schválila Národná rada Slovenskej republiky práve pred 15 rokmi.
SME (30.3.2017) Po voľbách 2016 pripadol rezort životného prostredia ako je známe strane Most-Híd. A tu vznikol hneď prvý problém: strana nominovala na jeho čelo človeka, ktorý dovtedy nemal s environmentálnou problematikou ani profesionálnu, ani mimoprofesionálnu skúsenosť. To je skutočnosť ťažko predstaviteľná v inom rezorte (napr. financií, hospodárstva či spravodlivosti).
Ďalší problém je ten, že partneri strany Most-Híd vo vládnej koalícii sú Smer-SD a Slovenská národná strana.
BRATISLAVA 27. marca (SITA) - Najviac parlamentných aktivít týkajúcich sa životného prostredia pochádzalo počas prvého roku novej vlády z prostredia opozičných strán SaS a OĽaNO-NOVA, ako aj od nezaradeného poslanca Miroslava Beblavého. Líderské postavenie v rámci týchto strán má pritom SaS, a to najmä vďaka pôsobeniu environmentalistky Anny Zemanovej. Rok po parlamentných voľbách to konštatovali zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu Ján Szöllös a Mikuláš Huba, ktorí hodnotili plnenie environmentálnych záväzkov a sľubov jednotlivých parlamentných strán.
Stále chápem S-O-S ako komunitu s obrovským odborným, mienkotvorným, kultúrnym a ľudským potenciálom. Je na každom a každej z nás, ako budeme tento potenciál využívať a rozvíjať.
Naďalej tvrdím to, čo od začiatku: nie je potrebné chápať tento snem ako nejakú mimoriadnu časovú, finančnú či inú záťaž, alebo záväzok.
Takisto je naďalej žiaduce a do budúcnosti nevyhnutné, aby sa manažmentu toho celého ujali mladší, invenčnejší, energickejší, a zároveň spoľahliví a zodpovední.