*************************************************************************************************

 

Hodnotenie vplyvov na  krajinu a kultúrne dedičstvo

Prvého mája 2004 došlo k rozšíreniu Európskej únie o desať nových členov, vrátane Slovenska. Prvého januára 2007 k nim pribudlo aj Bulharsko a Rumunsko.

Väčšina novoprijatých krajín zaostáva v stupni svojho ekonomického a sociálneho rozvoja za priemerom EÚ, a preto je jednou zo strategických priorít rozšírenej EÚ programovo tento rozdiel zmierňovať.

V súčasnosti sa z rozpočtu Európskej únie prerozdeľuje pomerne veľká suma prostriedkov  na podporu rozvoja nových členských štátov. Medzi oblasti, kam je smerovaná nezanedbateľná časť týchto prostriedkov, patrí aj budovanie infraštruktúry a rozvoj cestovného ruchu.

Uvedený program podpory je zo strany EÚ a jej inštitúcií v prvom rade pozitívny a nové členské štáty mu vďačia za mnohé úspešne realizované (či pripravované) projekty.

Táto minca má však aj opačnú stranu. Vzhľadom na to, že európske inštitúcie posudzujú takmer výlučne len mieru finančnej efektívnosti využívania prostriedkov, a nedostatočnú pozornosť venujú vecnej stránke, teda tomu, aký je reálny charakter financovaných projektov a ich dopad na konkrétnu krajinu, či prostredie, v ktorej/ktorom sa realizujú. Z tohto dôvodu hrozí akútne riziko negatívnych dopadov realizácie projektov financovaných z EÚ na prírodu, krajinu, kultúrne dedičstvo a životné prostredie. K viacerým takýmto nežiaducim efektom už v našom regióne došlo, čo považujeme za paradox, keď dobre myslený zámer spôsobí „viac škody ako osohu“. Takýto stav je neakceptovateľný. Považujem za nevyhnutné, aby sa dopadom projektov podporených z EÚ na krajinu a kultúrne dedičstvo venovala podstatne väčšia, systematická a trvalá pozornosť s dôrazom na prevenciu.

Kým pre posudzovanie vplyvov na prírodu (najmä na územia a lokality siete Natura 2000), ako aj dopadov na životné prostredia vo všeobecnosti jestvujú určité mechanizmy preventívneho hodnotenia (EIA, SEA, ESPOO dohovor ai.), v prípade kultúrnej krajiny a kultúrneho dedičstva v najširšom zmysle slova  takýto mechanizmus dosiaľ postrádame.

Navrhujem preto jeho vypracovanie a prijatie, pričom do úvahy prichádzajú predbežne tri varianty:

1. Samostatný mechanizmus.
2. Súčasť jestvujúcej procedúry posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA/SEA).
3. Súčasť inej jestvujúcej či navrhovanej procedúry posudzovania vplyvov – napríklad hodnotenie vplyvov na udržateľnosť rozvoja (SENSOR).

Myslím si, že je to jedna z tém, ktorá by mohla a mala zaujímať aj tvorcov  programového vyhlásenia novej vlády.

Jún 2010