*************************************************************************************************

Možno je všetko skvelé, len my starneme

Zaujali ma tri správy potvrdzujúce, že s nápravou chýb nedávnej minulosti to nebude také vážne, ako si naivný našinec mohol v júni 2010 myslieť.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) sa začiatkom jari dalo počuť, že pripravuje úplne nový zákon o ochrane prírody a krajiny. Nezainteresovaný si môže povedať: hľa, predsa nejaká zmena! Aj keď si nemyslím, že v súčasnosti platný zákon je ideálny, rovnako si však nemyslím, že pri „súčasnej konštelácii hviezd“ bude definitívna podoba akéhokoľvek nového zákona na túto tému lepšia, ako tá, ktorú pripravilo MŽP, schválila vláda a odobril parlament v roku 2002, teda v čase, keď sme bojovali o členstvo v EÚ a každý dobrý bod sa počítal. Z MŽP odvtedy odišlo (či bolo odídených) toľko schopných ľudí, že jeho súčasný potenciál pripraviť a prelobovať lepší  návrh zákona, ako pred desiatimi rokmi, je dosť veľká ilúzia. Vzápätí som sa preto obrátil na pána ministra Nagya s pár otázkami, ktoré sa mi zdali byť logické. Napríklad, prečo vlastne potrebujeme nový zákon, keď parciálne vylepšenia, napr. eliminácia režimu výnimiek, či prenos kompetencií pri spravovaní národných parkov pod rezort životného prostredia a pod.,  sa dajú urobiť aj prostredníctvom parciálnych novelizácií a na zakotvenie záväzkov, vyplývajúcich z Európskeho dohovoru o krajine, máme pripravený návrh osobitného zákona? Z odpovede som pochopil, že hlavný dôvod je ten, že im to takto prikázala vláda a odpoveď na to, ako to majú robiť, nemajú a budú sa na to pýtať odborníkov a verejnosti. Neviem, či tú odpoveď medzičasom našli, ale zrejme z marketingového prostredia ministerstva vzišiel nedávno slogan, že má ísť o „viac kvality a menej kvantity“. Keď si uvedomíme, že ako-tak chránené sú len územia v 4. a 5. stupni ochrany, čiže ani nie dve percentá Slovenska, nie je mi jasné, o akej redukcii kvantity je tu reč. A na to, aby sme zvýšili kvalitu ochrany prírody, je treba urobiť organizačné, personálne, kompetenčné i legislatívne zmeny, ktoré si však nevyžadujú „revolučne“ nový zákon o ochrane prírody, ale skôr revolúciu v našich hlavách, prístupoch a srdciach, ak máme parafrázovať Ericha Fromma.

Druhá téma je iniciatíva ministerstva hospodárstva, ktorú v rekordne krátkom čase prerokovala a zobrala na vedomie vláda. Týka sa variantných trás nového ropovodu, vedúceho do Schwechatu cez územie Slovenska. Myslím si, že v diskusii na túto tému málo zaznievajú tri okruhy argumentov: Slovensku ten ropovod v podstate nepotrebuje. Je to takmer výlučne záujem Rakúska, resp. jeho priemyslu a obchodu. O to väčší dôvod nikam sa neponáhľať a nezaväzovať sa k ničomu, čo by sme mohli veľmi skoro oľutovať. Apropo, ako to, že nášmu „zelenému“ susedovi je ľahostajné, že sa kvôli jeho nezeleným záujmom má ničiť príroda a životné prostredie  v susednom štáte? Iste, väčšina Rakúšanov  o tomto zámere ani netuší, ale aj keď som hovoril s niektorými z tamojších (údajných) ochranárov, dávali od tejto kauzy ruky preč s tým, že je to záujem štátu a že sú za tým veľké peniaze. A napokon, prečo teraz mlčí Most-Híd a ich nominant v kresle ministra ŽP, keď sa (aj) vďaka kampani Nie ropovodu! dostali do parlamentu a následne i do vlády? Naozaj išlo len o to, že vtedy preferovaná trasa viedla cez územie obývané početnou maďarskou menšinou a ostatné varianty nie?

A napokon správa o harmonograme dostavby diaľnice D1. Viac ako očakávaná doba  výstavby ma v tomto prípade zaujala dĺžka sporného úseku Turany – Hubová, uvedená s presnosťou na stovky metrov, pričom nie je jasné, či ide o dĺžku odmietnutého estakádneho variantu, násilne presadzovaného skupinou okolo bývalej vlády Roberta Fica a s ňou spriaznených firiem, alebo o oficiálny variant s tunelom Korbeľka, posvätený aj výsledkami posudzovania vplyvov na životné prostredie? Predpoklad, že by oba varianty boli presne rovnako dlhé, nepovažujem za pravdepodobný (apropo, pokiaľ viem, tunelový variant je o cca tri  km kratší, pozn.aut.)..

Dúfam, že to nedopadne tak, že keď budeme robiť environmentálno-občiansky odpočet fungovania prvého roka tejto vlády, budeme môcť použiť to isté, čo  sme pred rokom napísali na margo vlády Roberta Fica, len v príslušných kolónkach zmeníme niektoré mená. A že keď sa niečo naozaj zmení, nebude to zmena k horšiemu.

Alebo je všetko skvelé, len my starneme?

marec 2011