Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Dôvodová správa K NÁVHU NOVELY ZÁKONA O OCHRANE PRÍRODY A KRAJINY

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba, Ján Mičovský a Martin Fecko.

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zosúladiť znenie zákona                       č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) s príslušnými smernicami Európskej únie a medzinárodnými dohovormi. Schválenie novely ZOPK v podobe zákona č. 506/2013 Z. z. spôsobilo, že niektoré ustanovenia platného ZOPK sa dostali do rozporu s príslušnými smernicami Európskej únie, ale aj ratifikovanými medzinárodnými dohovormi, z čoho môže Slovenskej republike hroziť až uloženie finančnej pokuty alebo inej sankcie zo strany Európskej únie.

Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala dodržiavať jej právne predpisy, a teda v plnom rozsahu po transponovaní príslušných smerníc zahrnúť ich do svojho právneho poriadku. To sa síce stalo pri prvej transpozícií smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica o biotopoch“), avšak neskôr sa niektoré ustanovenia našej právnej úpravy novelizáciami ZOPK dostali do rozporu s touto smernicou, napríklad pri ochrane všetkých biotopov sa táto ochrana namiesto podstatne širšie chápanej ochrany biotopov vo všeobecnosti (resp. prirodzených biotopov v zmysle smernice)  zúžila len na ochranu prírodných biotopov.

Rovnako sa predmetnou novelou úplne zo ZOPK vylúčila ochrana zachovania charakteristického vzhľadu krajiny a relativizoval sa zmysel a dôležitosť ochrany prírody a krajiny, čo považujeme za konanie v rozpore s Európskym dohovorom o krajine z roku 2000, ktorý Slovenská republika ratifikovala v r. 2005.

Vzhľadom na to, že súčasné znenie ZOPK môže byť v rozpore s niektorými smernicami, chceme okrem iných úprav zakotviť zásadu, podľa ktorej ochrana prírody a krajiny bude vždy vykonávaná vo verejnom záujme, pričom nebude môcť byť spochybnená žiadnym iným verejným záujmom. Nami navrhované znenie dáva ZOPK do súladu so smernicou o biotopoch, pričom náš návrh zákona reflektuje aj závery vyjadrené v rozsudku Súdneho dvora C-258/11.

Keďže súčasné znenie ZOPK nedostatočne rieši  aj posudzovanie vplyvov na európsku sústavu chránených území, navrhujeme presný postup, prostredníctvom ktorého sa zabezpečí, aby nedochádzalo k situáciám, keď najrizikovejšie projekty sa posudzujú len cez dobrovoľné posúdenia vplyvov na európsku sústavu chránených území, a to ešte podľa metodiky iného štátu - Českej republiky.

Rovnako sme sa v tomto návrhu zákona snažili zosúladiť postup pri vykonávaní výskumu a nakladaní s jeho výsledkami, keďže súčasné znenie ZOPK upiera právo slobodne nakladať s výsledkami výskumu, čo je v rozpore s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej ochrane databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a všetky ďalšie úpravy databázy má výhradné právo zhotoviteľ databázy, rovnako ako podľa písm. a) tohto článku má výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami.

V súčasnosti sa dá jednoznačne konštatovať, že ZOPK v niektorých svojich častiach nedostatočne zohľadňuje znenie príslušných európskych smerníc, či dokonca vylučuje ich aplikáciu. Aj z tohto dôvodu predkladáme návrh zákona, vďaka ktorému bude právna úprava ZOPK v súlade s európskym, resp. aj  so  širšie chápaným medzinárodným právom.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.