Zdôvodnenie návrhu novely zákona o ovzduší na schôdzi NR SR (19. 6. 2015)

Ovzdušie v zmysle nášho právneho poriadku musí byť chránené pred vnášaním znečisťujúcich látok, produkovaných priemyselnou činnosťou. Táto požiadavka je o to dôležitejšia, ak znečisťujúce látky bezprostredne negatívne vplývajú na kvalitu života ľudí, pričom za takýto vplyv je potrebné považovať aj zápach, ktorý možno považovať za jeden z aspektov znečistenia ovzdušia. Zrejme sa zhodneme na tom, že ak Slovensko chce patriť do kategórie vyspelých, či dokonca najvyspelejších krajín sveta (pozri členstvo v elitných kluboch typu OECD), je potrebné vytvoriť aj legislatívny rámec na ochranu obyvateľstva pred zápachom, čo korešponduje aj s právom občana na zdravé a priaznivé životné prostredie, zakotveným v čl. 44 a 45 Ústavy Slovenskej republiky.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je obmedziť koncentrácie pachových znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, a to z veľkých a zo stredných zdrojov, a vytvoriť právny mechanizmus účinnej a efektívnej ochrany ľudí bývajúcich alebo pracujúcich v oblasti, v ktorej dochádza k obťažovaniu zápachom.

Návrh zákona je aj reakciou na požiadavky občanov, ktorí sa na predkladateľov obrátili s množstvom podnetov, súvisiacich s obťažujúcim zápachom v ovzduší produkovaným spomínanými zdrojmi znečisťovania. Práve obťažujúci, miestami až neznesiteľný zápach je v niektorých lokalitách či regiónoch Slovenska dôvodom zníženej kvality života občanov, obmedzovaním ich dennodenných aktivít, či dokonca príčinou ich vynúteného presťahovania sa mimo postihnutý región. (O znehodnotení ich nehnuteľností ani nehovoriac). Nezanedbateľným faktorom je aj skutočnosť, že takýto zápach vyvoláva trvalé znepokojenie nad zdravotnými rizikami, ktorých môže byť potenciálne sprievodným prejavom. Navyše, nie je medicínsky vylúčené, že aj samotný zápach môže ohrozovať zdravie aj v prípadoch, keď nevzniká na báze zdravie bezprostredne ohrozujúcich látok.

Vytvorenie právneho rámca na ochranu občanov pred zápachom patrí medzi znaky kultúrnosti a vyspelosti krajiny, regiónov a obcí. Vo vyspelej kultúrnej krajine by kvalita životného prostredia, ovzdušia a s tým spojená kvalita života obyvateľov mala byť na jednom z prvých miest záujmu každej zodpovednej vlády a parlamentu. Návrh zákona v smere zvyšovania kvality života predstavuje impulz k vytvárania ekologicky a humánne dlhodobo udržateľnej spoločnosti a krajiny priateľskej vo svojím občanom.

Predkladaný návrh zákona má za cieľ chrániť občanov pred neprípustnou mierou obťažovania zápachom.

Z dôvodu sledovaného cieľa predkladaného návrhu zákona, ktorým je zvýšenie kvality života ľudí a priamo či nepriamo aj zlepšenie zdravia občanov a prostredia v ktorom žijú, je potrebné rozšíriť aj predmet úpravy zákona o ovzduší: aj o práva a povinnosti osôb pri obťažovaní obyvateľstva zápachom, keďže je nepochybné, že kvalitu nášho života významne ovplyvňuje aj koncentrácia pachových znečisťujúcich látok v ovzduší.

Už platný zákon o ovzduší už urobil čosi ako prvý krok, keď v § 9 ods. 1 písm. b) ustanovuje, že oblasťou vyžadujúcou osobitnú ochranu ovzdušia je aj vymedzená časť zóny alebo aglomerácie, ak sa v nej vyskytujú pachové znečisťujúce látky v koncentráciách, ktoré znepríjemňujú život obyvateľstvu. Podrobnejšiu úpravu tejto problematiky však neobsahuje.

Navyše, pachové znečisťujúce látky sú predmetom úpravy zákona o ovzduší len vtedy, ak majú dokázateľne škodlivé účinky na zdravie, a nie z dôvodu len ich nepríjemného zápachu. Ani na úrovni EÚ nejestvuje smernica či iná právna norma, ktorá by túto problematiku komplexne upravovala. Avšak jestvuje tu čosi ako precedens, keďže jedna z najnovších smerníc EÚ z oblasti ochrany ovzdušia, a to smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách však v článku 52 ods. 1 už ustanovuje, že prevádzkovateľ spaľovne odpadov je povinný obmedziť pri svojej činnosti aj iné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, vrátane hluku, zápachu a priamych rizík pre ľudské zdravie, čo predstavuje určitý posun v tejto problematike, keďže otázky zápachu a zapáchajúcich látok boli doteraz skôr predmetom úpravy právnych aktov EÚ v oblasti odpadov.

Pokiaľ ide o meranie pachových znečisťujúcich látok, viaceré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Veľká Británia alebo Nemecko), ako aj štáty mimo nej (napr. Japonsko alebo Austrália), prijali technické normy, ktoré túto problematiku upravujú. Na úrovni Európskej únie je prijatá technická norma č. 13725 (na Slovensku má označenie STN EN 13725) s názvom Ochrana ovzdušia – Stanovenie koncentrácie pachu dynamickou olfaktometriou, ktorá je platná od 1. 1. 2004. Meranie pachových znečisťujúcich látok a povinnosti prevádzkovateľov dodržiavať určité limity znečistenia, týkajúce sa výlučne (zá)pachu vrátane prípadných sankcií, však nie dosiaľ sú predmetom úpravy platného zákona o ovzduší.

Navrhovaná právna - ako už bolo povedané - prispieva k minimalizácii záťaže občanov a krajiny zápachom. Podľa vzoru českej právnej úpravy definuje návrh zákona prípustnú mieru obťažovania zápachom. Za prípustnú mieru obťažovania zápachom sa považuje stav pachových znečisťujúcich látok v ovzduší, ktorý sa má dosiahnuť použitím najlepšej dostupnej techniky a odstraňovaním, alebo obmedzovaním obťažujúceho pachového vnímania, pričom pojem „pachové znečisťujúce látky“ už náš zákon o ovzduší - ako tu už bolo povedané - používa [§ 9 ods. 1 písm. b)].

Takto stanovená prípustná miera obťažovania zápachom nie je dodržaná za kumulatívneho splnenia troch podmienok.

Prvou podmienkou je, aby obťažovanie zápachom namietalo najmenej 20 osôb bývajúcich alebo pracujúcich v oblasti, v ktorej dochádza k obťažovaniu zápachom.

Druhou podmienkou je porušenie povinnosti podľa tohto zákona, t.j. porušenie povinnosti prevádzkovateľov veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania dodržiavať prípustnú mieru obťažovania zápachom (bod 4 tohto návrhu zákona).

Poistkou voči prípadnému zneužívaniu práva občanov namietať obťažovanie zápachom sa stáva tretia podmienka, a to súhlas príslušného obecného zastupiteľstva, ktoré sa vyjadrí k podnetu skupiny najmenej 20 osôb s cieľom väčšej objektivizácie posúdenia reálnosti obťažovania obyvateľov zápachom širším okruhom osôb, ako je len 20 dotknutých obyvateľov.

Obecné zastupiteľstvo podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady     č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) vydáva súhlas k inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb. Podmienka súhlasu obecného zastupiteľstva na rozhodnutie v konaní sa už v súčasnosti nachádza vo viacerých iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, napríklad v § 39 ods. 3 písm. f) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Okresný úrad je na základe podnetu najmenej 20 osôb povinný začať konanie o udelení pokuty podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a po splnení podmienok v odseku 2 uložiť pokutu vo výške stanovenej v § 30 ods. 3 písm. a) a ods. 5 zákona o ovzduší. Podnetom sa v tomto prípade rozumie podnet na začatie konania v širšom zmysle, na základe ktorého bude začaté konanie z úradnej moci.

Podľa súčasnej právnej úpravy ukladá okresný úrad pokuty prevádzkovateľom veľkých a stredných zdrojov a obec ukladá pokuty prevádzkovateľom malých zdrojov. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh zákona sa týka iba veľkých a stredných zdrojov, navrhuje sa, aby za porušenie povinnosti dodržať prípustnú mieru obťažovania zápachom uložil okresný úrad pokutu vo výške určenej zákonom o ovzduší v rozmedzí od 160 eur do 33 000 eur prevádzkovateľovi veľkého zdroja a pokutu vo výške od 33 eur do 6 700 eur prevádzkovateľovi stredného zdroja.

Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a ani nevyvoláva sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákon a to od 1. novembra 2015.

A ešte pár slov o reakcii externého prostredia. Našu iniciatívu podporili nielen obyvatelia dotknutých lokalít, ale aj pravdepodobne najlepší odborník na túto problematiku u nás, prof. Ing. Katuščák, PhD. zo Slovenskej technickej univerzity. Dovoľte aspoň pár viet z jeho stanoviska:

„...Zákon o ochrane obyvateľov pred obťažovaním zápachom je potrebný... Predložený návrh zákona správne uvádza, že aj v SR už v súčasnosti existujú systémové predpoklady, znalosti a prostriedky (vrátane BAT) na ďalšie skvalitňovanie právnych predpisov v oblasti obťažovania obyvateľov...zápachom. Správne uvádzajú jednu z najvýznamnejších relevantných európskych noriem v tejto oblasti, záväznú aj pre Slovensko.

Výhody zákona:

- ochrana občanov pred zápachom je zásadný znak kultúrnosti a vyspelosti krajiny...,

- zákon chráni občanov pred importom zapáchajúcich prevádzok a zdrojov zápachu do krajiny...

- zlepšujú sa systémové predpoklady na riešenie sporov a sťažností v oblasti narušovania práva na riadne užívanie bytov, domov, pozemkov a iného vlastníctva...

- predkladaný zákon bude impulzom pre ďalší rozvoj kvality života ľudí, kontinuálne zlepšovanie stavu, výskum a vývoj progresívnych technológií merania, monitoringu, informačných systémov a ba minimalizáciu zápachu.“

A celkom na záver: problém, ktorý sa snažíme riešiť, alebo aspoň zmierniť týmto návrhom zákona, sa našťastie väčšiny obyvateľov Slovenska netýka. Ale máme právo túto menšinu „hodiť cez palubu“ len preto, lebo jeho hlasy s najväčšou pravdepodobnosťou v najbližších voľbách nerozhodnú? Ak by sme to urobili, bol by to prejav bezbrehého cynizmu.

Nehovoriac o tom, že z menšiny sa raz môže stať väčšina.