Z vystúpenia na 3. schôdzi NR SR k návrhu zákona o hmotnej núdzi

Aj mne sa páči filozofia a v rozhodujúcej miere aj obsah predloženého návrhu zákona. Zvlášť by som vyzdvihol multiplikačný efekt, ktorý sľubuje.

Na jednej strane je tu obrovské kvantum práce, ktorá na Slovensku čaká na toho, kto ju urobí: hygiena miest a obci, zber, separácia a recyklácia odpadov,  protipovodňová ochrana,  práca v lesoch a na poliach, živočíšna výroba, pomocné práce, jednoduchšie remeslá...

Na druhej strane je to rastúce množstvo ľudí bez práce. Keby zákon pomohol vyriešiť  iba túto anomáliu, stálo by ho za to podporiť.

Ale návrh prináša aj ďalšie benefity: smeruje proti rovnostárstvu v odmeňovaní, ktoré samo o sebe pôsobí demoralizačne a je v princípe nespravodlivé. Sľubuje vrátiť pracovné návyku ľuďom, ktorí ich dlhodobou nezamestnanosťou stratili, alebo ich ani nemali možnosť nadobudnúť. Predstavuje možnosť žiaducej socializácie – začlenenia sa do spoločnosti ľudí, ktorí žijú na jej okraji.

Slabiny návrhu vidím v dvoch veciach:

1. Riziko, že dotknuté osoby budú negatívne postihnuté aj v prípade, že budú chcieť, ale prácu vo svojom regióne jednoducho - a nie vlastnou vinou - nedostanú. Eliminácia tohto rizika by si žiadala niečo ako prechodné obdobie, alebo dočasnú ingerenciu zo strany štátu.
2. Riziko, že pracovné príležitosti sa budú vytvárať metódou „za každú cenu“, čomu môže padnúť za obeť verejná zeleň, nechránené historické objety, brehové porasty, mokrade a iné hodnoty.

Na tieto riziká by sme sa mohli zamerať až v druhom čítaní, a preto návrh v prvom čítaní podporím.