Z médií: Mŕtvy strom môže byť dobrý strom

Mestské stromy majú rušný život. Mladícka pochabosť im do kože vyrezáva srdiečka. Keď dospejú, musia sa vzdať svojej pyšnej hrivy a podrobiť sa radikálnemu zostrihu. A na samom sklonku života, ako sa to deje teraz v hlavnom meste, zapĺňajú titulné stránky novín.

Čo sa stalo? Vlastne nič mimoriadne. Len zostarli. A podobne, ako je to aj s ľuďmi, aj v ich prípade sa spoločnosť ošíva a zrazu nevie, čo si s takými starými stromami počať. Vyrúbať! Ani za ten svet, protestujú ľudia. Sú krásne, posledné zelené v meste.

Tu však vôbec nejde o pekné stromy. Ak sa minulý rok vďaka prelomovej klimatickej konferencii OSN v Paríži zapísal ako rok boja o planétu, tento sa zapíše ako rok boja o budúcnosť Bratislavy (a vôbec všetkých slovenských miest, pretože všade sa chystajú výruby). Bude Bratislava vyprahnutá a horúca, alebo v nej zachováme možno najcennejšiu komoditu budúcnosti – čerstvý vzduch?

Je úžasné vidieť toľko nadšených ľudí, ktorí chcú chrániť mestské stromy. No emócie niekedy zahmlievajú triezve fakty. Znie to možno paradoxne, ale naozaj treba niektoré stromy v uliciach vyrúbať a urobiť miesto pre mladé zásobárne kyslíka. A niektoré stojí za to nechať prirodzene zomrieť a zhniť. Vznikne obrovská zásobáreň uhlíka. A celá spoločnosť na tom zarobí, hoci nepredá ani kubík dreva. To sa týka ohrozeného bratislavského klenotu – ostrova Sihoť. Ľudia sa tu na Deň Zeme spojili do veľkej živej reťaze, aby tu štátny podnik Lesy SR viac neťažil. Chránili toto miesto ako niečo posvätné. Lužné lesy pritom boli svätyňou už pred 1 300 rokmi.

Posledný zelený chrám

Starí Slovania verili, že práve tu sa môžu zhovárať s bohmi. Kde sa závoje stromov dotýkajú tichej vody. A kde sa krajina po každej mohutnej dunajskej povodni mení na nepoznanie.

"Práve s takýmto prírodným prostredím sa spájali predstavy starých Slovanov o tajuplnom mieste, na ktorom bolo možné oslovovať bohov. Bola to lokalita oddelená vodami, močarinami a jazierkami od okolitého sveta,” vysvetľuje archeológ Vladimír Turčan v staršom čísle magazínu História. Kedysi sa lužné lesy tiahli pri Dunaji doširoka. Postupne ich človek oklieštil. Časť z nich ustúpila výstavbe Vodného diela Gabčíkovo, niečo nahradili hospodárske lesy.

Je zázrakom, že po tom všetkom ľudia môžu do tohto tajomného sveta nazrieť aj dnes. Priamo v srdci Bratislavy. "Je svetový unikát, že sa tieto fragmenty lužného lesa udržali práve tu. Tie najcennejšie biotopy sú nalepené na intenzívne zastavané mestské prostredie. Bratislava má šťastie, že má takúto pridanú hodnotu,” hovorí Pavol Littera z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

Nadšenci však na Deň Zeme vlastne objímali iba špičku ľadovca. Lesníci plánujú zásahy v ďalších lokalitách okrem Sihote. V Pečnianskom lese, čo je zelená oáza Petržalky, najväčšieho sídliska v strednej Európe. V Podunajských Biskupiciach. Tiež v okolí vodného zdroja Rusovce – Ostrovné lúčky. Ide o stovky stromov. Takto sa zničia 80– až 100-ročné prirodzené lužné lesy, ktoré potom už nikde inde nenájdeme. Sú to posledné zvyšky "slovenského amazonského pralesa”.

Premenia sa na peniaze? Sotva to bude výhodný biznis pre Lesy SR. "Ide o drevo na chemické spracovanie, kde sa cena pohybuje okolo 30 eur za kubický meter. Priemerné náklady na ťažbu dreva boli vlani 25,54 eura na kubický meter,” uvádza hovorca Vlastimil Rezek. K tomu treba prirátať náklady na výsadbu nových stromov. Lesníci chcú les zachrániť. Problematický je však spôsob.

Rozvrat

Tento les zomiera. Stromy sú prestarnuté. Odsúvanie ťažby týchto drevín je podľa Národného lesníckeho centra len odsúvaním problému do ďalšieho desaťročia. Hrozí kalamita. Ak necháme tieto stromy ďalej rásť a zväčšovať sa, bude ťažšie ich vyťažiť. Narobia sa pri tom väčšie škody.

Najväčším rizikom je však podľa lesníkov to, že hnijúce stromy môžu na Sihoti kontaminovať jeden z najväčších a najčistejších zdrojov pitnej vody na Slovensku. To je silné varovanie. Lenže objavili sa pochybnosti. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná preto nariadila výrub zastaviť, kým sa situácia neobjasní. Ochranári súhlasia s tvrdením, že tento les zostarol. Ale to je skvelé! Pretože sa tu rodí nový les. "Argument, že hnijúce drevo ohrozuje kvalitu vody, je scestný. Práve naopak. Rozkladajúce sa drevo prispieva k tvorbe humusu v pôde. Čím je na humus bohatšia, tým má lepšiu schopnosť zachytávať škodlivé látky,” namieta environmentalista Littera.

Existujú desiatky štúdií o tom, že bútľavé stromy sú mannou pre les. Práve mŕtve stromy sa skrývajú za fascinujúcim obrázkom lužného lesa. Mŕtvy strom je jedlo. Je dom.

Stromový panelák

Keď strom spadne, ako prvé sa doň nasťahujú huby a baktérie. Vo Švédsku je 2 500 druhov húb a 50 druhov machov závislých od mŕtveho dreva. Huby dokážu rozložiť hrubú štruktúru dreva. Vytvoria v ňom trhliny a vtedy drevo začnú kolonizovať chrobáky. Ohromné množstvá jedincov. Desiatky druhov. V tvrdom lužnom lese na južnej Morave v Českej republike sa podľa organizácie World Wilde Fund nachádza 14 druhov mravcov a až 389 druhov chrobákov.

Za chrobákmi vyštartujú vtáky. A taký ďateľ veľký bez mŕtveho dreva nemusí prežiť zimu. Až 97 percent jeho zimného jedálnička totiž tvorí hmyz žijúci v pňoch. Prinajmenšom desať európskych druhov sov, ale najmä mucháriky, kôrovníky si hľadajú príbytky iba v dutinách starých stromov. Odumierajúce konáre namočené do vody poskytujú úkryt rybám. Od mŕtveho dreva závisia drobné aj veľké cicavce.

Ak sa mŕtve drevo vyťaží, naruší sa rovnováha. Ochranári nechcú zablokovať ťažbu paušálne. Žiadajú, aby sa aspoň 10 až 20 percent najcennejších území vyňalo z ťažobného plánu. A vo zvyšku navrhujú citlivejšie zásahy. Takým však nie je holorub. Ani vytváranie presvetlených miest v poraste. "V Karpatoch to možno funguje. Presvetlí sa nejaká časť, aby sa k mladým stromom dostalo svetlo. No lužné lesy sú iné. Týmto len vytvoríme priestor pre agresívne invázne druhy,” zdôrazňuje Littera. Dôkazy vidno pozdĺž celého Dunaja až ku Komárnu, kde prerastá zlatobyľ kanadská. Dokáže meniť charakter pôdy, je extrémne náročné ju odstrániť. Niekedy nepomôže nič iné, len silná chémia. A produkuje veľké množstvo peľu, ktorý je silným alergénom. Klincom do rakvy slovenskej Amazonky budú podľa ochranárov stromy, ktoré tu chcú lesníci vysadiť. Konkrétne na Sihoti iba 30 percent dostali domáce topole, zvyšných 70 percent predstavujú šľachtené topole.

Čítajte viac

Andrej Barát

Článok uverejnil denník Pravda 4. 5. 2016.