Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

Vystúpenie poslanca Mikuláša Hubu k návrhu novely kompetenčného zákona (26.6.2012)

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73, ods. 3, písm. a) zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov uzniesla, že vráti navrhovateľovi návrh zákona (tlač 84) na dopracovanie.

Dovoľte, aby som skôr, ako budeme hlasovať o tomto návrhu, uviedol niekoľko dôvodov môjho návrhu a zároveň námetov predkladateľovi na dopracovanie tohto návrhu.
Uvedomujem si, že ide o zákon týkajúci sa v prvom rade činnosti vlády a jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, ale zároveň ide o právny predpis, ktorý sa vo svojich dôsledkoch bude týkať všetkých obyvateľov Slovenska. Napokon, ak by tomu tak nebolo, neriešili by sme túto problematiku zákonom, ale nariadením vlády, vyhláškou či inou podzákonnou normou.

A teraz k tým dôvodom:

  1. Jednotná koordinácia a komplexné zastrešenie vnútroštátnych ľudskoprávnych politík je európskym štandardom, ako to napokon vo svojej zásadnej pripomienke k tomuto návrhu zákona konštatovalo, pokiaľ som dobre informovaný, aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Návrh novely kompetenčného zákona smeruje práve opačným smerom – k dezintegrácii v koordinácii tejto problematiky, a teda protirečí našim medzinárodným záväzkom v oblasti ľudských práv.
  2.  Účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa v časti „Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v EÚ a vo svete“ hovorí o upevnení jednotnej a konzistentnej európskej politiky s dôrazom na posilnenie vnútroštátnej koordinácie pri tvorbe a implementácii stratégií a politík EÚ s ústrednou politikou MZV SR, avšak návrh novely kompetenčného zákona ponecháva viaceré agendy priamo súvisiace s EÚ na iných ústredných orgánoch štátnej správy, ako je ministerstvo zahraničných vecí.
  3. Návrh novely kompetenčného zákona je vnútorne nekozistentný. Napr. MZV SR premenúva na MZV a európskych záležitostí s cieľom komplexne zastrešiť celú agendu európskych záležitostí, a pritom celý rad relevantných agiend ponecháva mimo rezortu zahraničných vecí.
  4. Problematika ľudských práv, národnostných menšín a rodovej rovnosti sa rozdeľuje medzi viaceré ústredné orgány štátnej správy, jej koordinácia sa dezintegruje a sčasti z novely úplne vypadáva.
  5. Medzi novokreovanými Radami chýba obnovenie činnosti Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, existencia ktorej je naším medzinárodným záväzkom od roku 1992 a ktorá tu 12 rokov aj viac či menej úspešne fungovala. Týmto navrhujem, aby bol opätovný vznik tejto rady do dopracovaného návrhu doplnený.
  6. Návrh vrátiť predložený návrh novely na dopracovanie podporuje aj skutočnosť, že k tomuto návrhu bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnených 148 pripomienok, z toho 59 zásadných, pričom veľká väčšina zásadných pripomienok nebola akceptovaná vôbec (40), alebo boli akceptované len čiastočne (5) a vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania vo viacerých prípadoch nezodpovedá skutočnosti.

Ak by som mal v krátkosti zhrnúť, v čom vidím ďalšie hlavné negatíva navrhovaného modelu riešenia problematiky, uviedol by som aspoň tieto:

  • Znamenal by koniec jednotnej koordinácie a komplexného zastrešenia ľudskoprávnych politík na Slovensku (doterajší model pritom oceňovala aj Európska komisia),
  • Nie je zrejmé, ako bude do nového modelu zapojený splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity,
  • Na MV SR prechádza len riešenie mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity, pričom otvorenou zostáva otázka podpory sociálnych a kultúrnych potrieb rómskej komunity,
  • Jednotlivé navrhované ministerstvá nemajú administratívne kapacity ani prax s administráciou dotačných programov, takže avizovaná úspora a efektívnosť vynakladania prostriedkoov hrozí skôr opakom.
  • Nie je jasne definovaný subjekt, ktorý bude zodpovedný za tvorbu a koordináciu štátnej politiky vo vzťah k Slovákom žijúcim v zahraničí.
  • Nie je jasná ani budúcnosť modelu ďalšej podpory občianskej spoločnosti, rozpracovaného predchádzajúcou vládou.

Ak to zhrniem: samotné zrušenie postu podpredsedu vlády, ktorý mal vo svojej pôsobnosti problematiku ľudských práv, menšín, rodovej a inej rovnosti, zvyšovania kvality života, udržateľného rozvoja a donedávna tiež podporu rozvoja vedomostnej spoločnosti, považujem za krok späť vo vývoji spravovania vecí verejných na Slovensku. To, že namiesto neho má vo vláde pôsobiť podpredseda poverený zabezpečovaním veľkých infraštruktúrnych projektov, vnímam ako symbolický návrat z 21. storočia kamsi do polovice storočia 20., z éry postindustrializmu do prekonanej éry industriálnej spoločnosti.

Ak sa post takto zameraného podpredsedu vlády zrušil len v snahe šetriť finančné prostriedky, skutočnosť môže byť práve opačná. Reálnu agendu niekto musí vykonávať, nech sa už bude nachádzať na akomkoľvek úrade. Ak bude integrovaná a spravovaná efektívnym tímom expertov, pôsobiacich na jednom úrade, bude to aj s platom podpredsedu vlády stáť štátny rozpočet takmer určite menej, ako koordninácia problematiky rozptýlenej na rôznych rezortoch. Vláda si v tomto smere zjavne protirečí, keď na jednej strane volá po integrácii štátnej správy, napr. na krajskej úrovni, a na druhej strane problematiku ľudských práv dezintegruje.

Dokonca si myslím, že ak berieme vážne výzvy 21. storočia i mimoriadne neuspokojivý stav celej „nadstavbovej“ sféry na Slovensku, mal by takýto podpredseda vlády disponovať podobnou autoritou ako napr. minister financií, či minister zahraničných vecí.
A napokon, keď už hovoríme o zmene kompetenčného zákona, neodpustím si ešte niečo, hoci je to zdanlivo „z iného súdka“:

Dlhodobo voláme po presune kompetencií vo sfére národných parkov a iných chránených území pod rezort životného prostredia, čo je takpovediac medzinárodný štandard. Žiadúce a dlhodobo odsúvané je aj doriešenie kompetencií rezortu životného prostredia vo sfére krajinného plánovania, ochrany a udržateľného manažmentu krajiny. Naopak, za neprimerané považujem niektoré kompetencie hospodárskeho, resp. investičného charakteru, ktoré sa ocitli v envirorezorte, napr. na úseku vodného hospodárstva. Viem si predstaviť a odporúčam ich presun pod relevantný rezort s hospodárskym zameraním. Rád by som potrebu týchto, pred voľbami spomínaných a po voľbách zabudnutých kompetenčných zmien, odporučil vláde Slovenskej republiky, namiesto nie veľmi šťastných zmien, navrhovaných v tomto návrhu zákona.

Ďakujem za pozornosť!