Vyhlásenie S-O-S Tatry+15

Pred niekoľkými dňami uplynulo 15 rokov od ničivej víchrice vo Vysokých Tatrách. Ako reakcia na ňu vznikol Vládny výbor pre ochranu a rozvoj Vysokých Tatier a ako alternatíva  k nemu - práve 13.12.2004 -  aj Mimovládny výbor Naše Tatry. Pri tejto príležitosti vydal Slovenský ochranársky snem vyhlásenie s názvom "Pred 15 rokmi vyčíňal v Tatrých víchor - odvtedy  špekulanti". text vyhlásenia uvádzame nižšie, je aj v prílohe spolu s menným zoznamom jeho signatárov a signatárok. 
 

Pred pätnástimi rokmi vyčíňal v Tatrách víchor
- odvtedy špekulanti
Vyhlásenie S-O-S k vývoju v Tatrách počas 15 rokov po...

Tak trochu v tieni| pripomínania si 30. výročia Nežnej revolúcie zostalo iné okrúhle výročie: 19. novembra tohto roku uplynulo pätnásť rokov od víchrice, ktorá na dlhé roky zmenila tvár Vysokých Tatier. Tieto zdanlivo nesúvisiace výročia majú nemálo spoločného. V oboch prípadoch vstúpili do hry silné emócie, solidarita i národné symboly. Obe tieto udalosti vyvolali záujem zahraničia, obe mobilizovali spontánnu aktivitu ochranárov, vedcov, umelcov i širokej verejnosti, obe majú dočinenia s nadčasovými hodnotami, ľudskými právami, násilím a aroganciou moci a obe nás s odstupom rokov nútia bilancovať.

Na osvieženie pamäti dovoľte malý exkurz do čias spred pätnástich rokov. Bezprostredne po osudnej víchrici  vzniklo niekoľko iniciatív viacerých subjektov (Lesoochranárske zoskupenie VLK, Výzva umelcov Nad Tatrou sa blýska!, zbierka zastrešená Nadáciou Ekopolis…). Niektoré z nich sa následne „zliali“ do Mimovládneho výboru Naše Tatry (MVNT), ktorý sa hneď v deň svojho vzniku (13.12.2004) obrátil na vtedajšieho predsedu vlády so súborom požiadaviek a odporúčaní, ako vzniknutú situáciu riešiť. Postupne sa s nimi verejne stotožnili vrcholné samosprávne orgány kľúčových vedeckých ustanovizní (Senát Univerzity Komenského, Snem Slovenskej akadémie vied a ďalšie), ako aj viac ako 300 popredných osobností nášho kultúrneho a spoločenského života. Reprezentatívne prieskumy verejnej mienky potvrdili, že veľká väčšina opýtaných dáva prednosť ochrane tatranskej prírody pred výstavbou nových zjazdoviek, vlekov a hotelov.

Odvtedy sa v Tatrách, presnejšie v Tatranskom národnom parku a v jeho ochrannom pásme, udialo toľko negatívneho, namiereného proti prírode, proti bežným ľuďom, proti vlastníkom tamojších pozemkov, ale aj proti duchu ústavy a dikcii zákonov, že je to až neuveriteľné a oprávnene to doma i v zahraničí vyvoláva pochybnosti o tom, či náš najstarší a najznámejší národný park ešte vôbec má oprávnenie nazývať sa národným parkom. Z odporúčaní MVNT, vrcholných vedeckých ustanovizní a neskôr aj Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) sa nerešpektovalo takmer nič. Reakcia moci bola od začiatku neuspokojivá, ale po voľbách v r. 2006 sa ďalej dramaticky zhoršila. Tí pracovníci a pracovníčky štátnej správy a odborných organizácií (vrátane bývalého riaditeľa Správy TANAP), ktorí sa angažovali v prospech prírody, ľudí a zákona, boli zo svojich funkcií odvolaní a v nejednom prípade následne prišli aj o zamestnanie. Proti ochranárom a ďalším aktívnym  občanom a občiankam s odvahou kriticky poukázať na situáciu a zabrániť ťažbe dreva na miestach, kde sa ťažiť v zmysle zákona nemá, bolo použité násilie. Názory vedcov, ktorí opakovane upozorňovali a upozorňujú na chybné a neodborné prístupy k tatranskej prírode, sa systematicky ignorovali a ignorujú. Napokon sa na území TANAP-u začali - neoprávnene a perfídne zneužijúc inštitút výnimiek zo zákona - realizovať aktivity, ktoré vo veľkom rozsahu a natrvalo  devastujú prírodu národného parku, vrátane jeho najcennejších častí: národných prírodných rezervácií (od odstraňovania lesných a kosodrevinových porastov či poškodzovania a ničenia celých vzácnych biotopov, cez deštrukciu pôdneho krytu, masívne terénne úpravy a výkopy, zmenu vodného režimu, devastáciu tokov, hlukové a svetelné znečistenie, rušivú výstavbu cudzorodých objektov až po inštaláciu technických zariadení a premávku vozidiel či iných mechanizmov v chránenej prírode). Lesy z veľkej časti Tatier jednoducho zmizli.

Tieto aktivity sú v rozpore s poslaním národného parku, tradičným štýlom tatranskej architektúry i s kúpeľno-liečebným poslaním tatranských osád a v súčasnosti dosahujú vyslovene patologické rozmery. 

V susednom Národnom parku Nízke Tatry - a to aj v jeho jadrovej zóne - sa v nasledujúcich rokoch masívne aplikovali chemické postreky, čo v chránených územiach v Európskej únii nemá obdobu. Podobný postup hrozí aj na území iných našich národných parkov. Pod zámienkou ochrany proti požiarom sa v exponovaných častiach tatranskej prírody budujú komunikácie, hoci je logické, že požiare vznikajú práve na miestach, ktoré sú sprístupnené ľudskej činnosti. Pod heslom protipovodňovej ochrany sa brutálne upravujú horské toky - dokonca aj na území národných prírodných rezervácií.

Rezort životného prostredia, do pôsobnosti ktorého ochrana prírody patrí, či ním zriadené, resp. aspoň metodicky riadené subjekty vyššie uvedené prístupy a aktivity zväčša schvaľujú, tolerujú a/alebo proti nim nahlas neprotestujú. Štátna správa pre životné prostredie je najnovšie v područí ministerstva vnútra. Zonácia TANAP-u, ktorá mala byť v zmysle zákona schválená do r. 2010, dosiaľ absentuje. Súčasná vláda  prijala Envirostratégiu 2030, ktorá predpokladá rozsiahle bezzásahové jadrové zóny NP, ale dodnes sa v týchto vzácnych územiach ťaží drevo. Trojnásobný predseda vlády, Robert Fico, po opakovanom upozornení na situáciu, reagoval tvrdením, že príčinou tatranských problémov sú samotní ochranári. Na listy v tejto veci, doručené na jeho adresu, dosiaľ neodpovedal. Ani jeho nástupca vo funkcii sa nespráva oveľa ústretovejšie.

Za ten čas, počas ktorého politici a úradníci v tejto veci mlčia, zatvárajú si oči a tvária sa, že je všetko v poriadku, skaza tatranskej prírody s rastúcou intenzitou pokračuje.

Takýto vývoj nie je na prospech tatranskej prírode, bežným návštevníkom Tatier, kúpeľným hosťom, ale ani väčšine miestnych obyvateľov. Už aj preto, lebo zisky z komerčného využívania prírody a krajiny Tatranského národného parku putujú z veľkej časti mimo región. Jediní, kto z tohto vývoja profitujú, sú tí, ktorí na hodnotách národného parku bezostyšne parazitujú: investori a tzv. developeri v koalícii s takzvane kompetentnými, ktorí im to nielenže dovolia, ale cez zmanipulovaný inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie im priam „dláždia cestu“.

Nielenže je to popretie toho, čo sa v našej ústave hovorí o sociálne a ekologicky orientovane trhovej ekonomike, ale  správanie sa politikov, oháňajúcich sa pojmom národný, je voči národnému parku a národu aj vyslovene protinárodné. Mimovládny výbor Naše Tatry opakovane verejne žiadal uskutočniť viacero opatrení: o.i. okamžite pozastaviť všetky také aktivity na území TANAP-u,  ktoré  negatívne ovplyvňujú kľúčovú funkciu národného parku, a tou  je podľa logiky veci i podľa zákona ochrana prírody. Prešetriť legálnosť, respektíve nelegálnosť kritizovaných aktivít vo vzťahu k právnemu poriadku SR, ale aj EÚ. Vyvodiť morálne, politické a trestnoprávne dôsledky voči kompetentným, ktorým sa dokáže, že úmyselne a v závažnej miere znehodnotili prírodné hodnoty národného, ba medzinárodného významu. Prehodnotiť a zamietnuť ďalšie pripravované aktivity, ktoré ohrozujú prírodu TANAP-u a iných národných parkov. Na

náklady vinníkov dať tam, kde to je len trochu možné,  rekultivovať poškodenú prírodu. Dokončiť zonáciu v zmysle kritérií IUCN. Dostať národné parky pod rezort ochrany (MŽP). Požiadať o návrat do štátnej správy a odborných organizácií štátnej ochrany prírody odborníkov a odborníčky, ktorí/ktoré boli bezdôvodne odvolaní/é. Začať skutočnú vecnú diskusiu o vzniknutých a hroziacich problémoch za účasti všetkých zainteresovaných - vrátane nezávislých expertov z EÚ. Pokiaľ sme dobre informovaní, nik z kompetentných sa týmito podnetmi seriózne nezaoberal. Dvaja ministri, ktorí v minulosti dali napokon vo veci neoprávnenej ťažby dreva v Tichej a Kôprovej doline za pravdu ochranárom, čelili dokonca súdnej žalobe!

Reakcia moci je dlhodobo ignorantská, čím jednoznačne nahráva ďalšej trvalej devastácii nášho najstaršieho a najcennejšieho národného parku. Pred 30 rokmi sme takýmto praktikám masovo povedali NIE! Prečo by sme to nemohli zopakovať aj dnes, keď je to nemenej potrebné!? Nežná sa začala v Prahe a Bratislave, tatranská by sa mohla a mala začať v Tatrách a pod Tatrami. Práve obyvatelia tohto regiónu totiž na súčasný vývoj najviac doplácajú a budú doplácať. Ale nemali by sme v tom nechať Tatrancov samotných. Nielen preto,  že celonárodná vzájomná solidarita patrila k najkrajším stránkam Nežnej, ale aj preto, lebo príroda Tatier nemá len lokálny, ale aj národný a medzinárodný význam.

 
Bratislava, Liptovský Hrádok, 13. 12. 2019
Podpísaní: členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu v počte 66.
Kontaktné osoby: prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (mikulas.huba2@gmail.com) a Ing. Karol Kaliský (k.kalisky@gmail.com).