Vo vzťahu k ekologickej daňovej reforme ide SMER v protismere

Z vystúpenia k novele daňového zákona na 8. schôdzi NR SR

Oceňujem všetkých, ktorí do tejto diskusie vnášajú nielen úzko zamerané ekonomické pohľady, ale aj takpovediac filozofický kontext. Budem v tomto trende, ak dovolíte, pokračovať a nebudem sa venovať plusom a mínusom rovnej dane, či porovnávaniu situácie na Slovensku a v iných krajinách, často neporovnateľných. Nechcem ani špekulovať o tom, aká výška dane a pre koho je optimálna.

Chcem len pripomenúť, že sa tu stále ešte nespomínala tzv. ekologická daňová reforma, hoci je to idea, ktorá jestvuje niekoľko desaťročí. Podstata tejto reformy, ktorú by som Vám chcel dať do pozornosti, spočíva v presune daňovej záťaže z toho, čoho chceme mať dostatok (napr. práce), na to, čoho chceme mať čo najmenej (napr. nadmerného vyčerpávania prírodných zdrojov a znečistenia prostredia). V praxi by to znamenalo postupné, progresívne zdaňovanie, a teda zdraženie energetických a surovinových zdrojov, ktoré však bude kompenzované výrazne nižším zdanením práce.

Z polohy utopickej vízie do polohy realizovateľného a žiaduceho manévru posúva túto navrhovanú reformu skutočnosť, že má byť fiškálne, či rozpočtovo neutrálna. To znamená, že to, čo štát získa na vyššom zdanení prírodných zdrojov, to „rozpustí“ do zníženia zdanenia práce. Nejde preto o novú daň, ale o komplexnú, vyváženú a z hľadiska budúcnosti veľmi potrebnú daňovú reformu.

Obávam sa, že to, čo sa tu navrhuje, ide opačným smerom a povedie k zdraženiu práce, a nie spotreby surovín a prostredia.

Dovolím si preto povedať, že tým, čo navrhuje SMER v tejto novele, ide vo vzťahu k návrhu ekologickej daňovej reformy v protismere.