Vec: HROMADNÁ PRIPOMIENKA VEREJNOSTI k návrhu zákona o vodách

V prílohe Vám zasielame text hromadnej pripomienky k materiálu  „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov“ č. 6122/2013-4.3

Typ pripomienky : všeobecná (k celému materiálu)

Vážnosť pripomienky : zásadná

Názov/text  hromadnej pripomienky:

Požiadavky na odstránenie rozporov navrhovaných zmien vo vodnom zákone s Rámcovou smernicou o vode v oblasti úpravy prepravy a prevodu vody a úpravy týkajúcej sa zriaďovania nových vodných stavieb na vodných tokoch.

Odôvodnenie hromadnej pripomienky:

1.    Odôvodnenie zásadnej pripomienky týkajúcej sa prepravy a prevodu vody (novelizačné zmeny č. 1, 2, 20, 72, 73)

Uvedené novelizačné body navrhujú postupy, ktoré by mali zaviesť pravidlá pre využívanie vodných zdrojov Slovenska na prepravu a prevod cez hranice štátu tak, by bola zabezpečená ochrana štátnych záujmov vo vzťahu k vode ako obzvlášť významnej a ničím nenahraditeľnej surovine strategického charakteru a stanoviť tomu zodpovedajúce postupy jej užívania s dôrazom na verejné záujmy.

Navrhované opatrenia nie sú dostatočné na zabezpečenie ochrany štátnych a verejných záujmov vo vzťahu k vode, a to z nasledovných dôvodov.

-       V navrhovanej právnej úprave nie sú pojmy „strategický význam pre štát“ a „verejný záujem“ presnejšie vymedzené. Za strategický význam pre štát by sa dala považovať napr. výmena vody medzi susediacimi štátmi na pokrytie potrieb vody v nedostatkových oblastiach, alebo v obdobiach sucha. Z obsahu novelizovaných ustanovení však vyplýva, že cieľom novely je len umožniť jednostranný „vývoz“ vody z územia Slovenska, ktorý budú uskutočňovať podnikateľské subjekty, ktorých účelom je okrem iného tvorba zisku. Týmto ustanovením sa voda stáva obchodným artiklom, čo môže byť v rozpore s Rámcovou smernicou o vode, v ktorej sa deklaruje, že „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“.

-       V novelizačnej úprave č. 2 sa deklaruje, že podzemnými vodami vo výlučnom vlastníctve štátu zostávajú všetky vody odoberané na tento účel. Z tejto úpravy sa ale nedá zistiť, kedy prechádza vlastníctvo štátu tejto „strategickej suroviny“ na nového nadobúdateľa. Upozorňujeme na prípadný rozpor tejto úpravy s občianskym a obchodným zákonníkom.

-       Navrhované postupy orgánov štátnej správy pri vydávaní povolení na prepravu a prevod vody sú iba formálno-administratívneho charakteru, ktoré nemôžu zabrániť ovládnutiu významných vodných zdrojov (napr. podzemných vôd Žitného ostrova) vybranými podnikateľskými subjektmi na nekontrolovateľný „vývoz“ vody do zahraničia. Spôsob výkonu kontroly nad odoberaným množstvom nie je možné ponechať na uváženie povoľujúceho orgánu štátnej správy, ale je potrebné ich uviesť priamo do zákona. Takúto nezávislú kontrolu možno zabezpečiť napríklad meraním odoberaného množstva zablokovanými vodomermi, ktoré budú prevádzkované pod dohľadom orgánu štátnej správy.

-       Podľa bodu 20 novely zákona predkladateľ žiadosti o povolenie na využívanie na prepravu alebo prevod vody má okrem iného preukázať podkladové materiály o voľnej kapacite vodných zdrojov. Tieto materiály má zabezpečiť žiadateľ prostredníctvom právnickej osoby poverenej ministerstvom pre každý jednotlivý prípad prepravy alebo prevodu vody. Z požiadaviek Rámcovej smernice o vode vyplýva, že právnická osoba pri lokálnom hodnotení musí vychádzať z výsledkov hodnotení (kvantitatívny stav, ekonomická analýza a iné), ktoré musia byť zhrnuté v plánoch manažmentu povodí.

Navrhované postupy nie sú v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vode najmä v nasledovných bodoch:

1. Odhliadnuc od nepresnosti údajov vodnej bilancie, tento dokument neposkytuje dostatočné údaje pre stanovenie potrieb vody na území Slovenska. Napr. nezohľadňuje počet/množstvo ohrozených vodárenských zdrojov vzhľadom na zhoršujúcu sa kvalitu vody, pokles zásob v dôsledku klimatických zmien, potrebu vody pre chránené územia ekonomicky významných vodných druhov a pod.
2. Požiadavku na zabezpečenie potreby vody regiónu je možné splniť jedine postupom vypracovania ekonomickej analýzy, (vrátane základného scenára), ktorá byť musí urobená podľa článku 5, prílohy III Rámcovej smernice o vode a metodického dokumentu č. 1- WATECO a výsledky musia byť zahrnuté v plánoch manažmentu povodí.
3. Voľnú kapacitu vodných zdrojov je možné stanoviť iba na základe vyhodnotenia kvantitatívneho stavu podzemných vôd, ktoré musí byť urobené postupom podľa čl. 4c ods.7 vodného zákona (v súlade s požiadavkami Rámcovej smernice o vode):
   a) stanovené využiteľné množstvá podzemnej vody nie sú presiahnuté dlhodobým priemerným ročným odoberaným množstvom,

b) nedochádza k významnému pretrvávajúcemu poklesovému trendu hladín podzemných vôd v útvare podzemnej vody, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi,
c) nedochádza k významnému zhoršeniu stavu útvarov povrchových vôd spôsobených poklesom hladín podzemných vôd alebo zmenami prúdenia podzemných vôd,
d) nedochádza k významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov vplyvom poklesu hladín podzemnej vody,
e) nedochádza k rozširovaniu prieniku znečisťujúcich látok alebo k inému nežiaducemu pretrvávajúcemu zhoršovaniu chemického stavu útvaru podzemných vôd, ktoré sú vyvolané zmenami prúdenia podzemných vôd,
f) sa zmeny smeru prúdenia, ktoré vyplývajú zo zmien hladín podzemných vôd, vyskytujú dočasne alebo trvale len v priestorovo ohraničenej oblasti,
g) zmeny podľa písmena f) nezapríčinia vstup znečisťujúcich látok a neindikujú jasne identifikovateľný trend v smere prúdenia, ktorý je spôsobený antropogénnymi vplyvmi, a ktorý mohol viesť k takémuto vstupu znečisťujúcich látok.

4. Návrh úhrady za odber musí byť urobený v súlade s článkom 9 Rámcovej smernice o vode.

Podkladom pre prípadné povolenie užívania vôd za účelom prepravy alebo prevodu vody do zahraničia musia byť plány manažmentu povodí. V rámci vypracovania týchto plánov je nevyhnutné vypracovať osobitný „Program využívania vôd za účelom prepravy alebo prevodu vody do zahraničia“. Tento program by schválila vláda SR ako súčasť plánov manažmentu povodí, čo celý proces povoľovania zjednoduší a urobí ho transparentným. Navrhovaný postup je podmienený súhlasným stanoviskom Európskej komisie, ktorú musí kompetentný orgán pre implementáciu Rámcovej smernice o vode (Ministerstvo životného prostredia SR) požiadať o vyjadrenie, či zámer využívať podzemné vody na podnikateľské účely nie je v rozpore s Rámcovou smernicou o vode a vodnou politikou EÚ.

Uvedené pripomienky sú plne v súlade s požadovanou komplexnou ochranou vôd, ktorá konkretizuje požiadavky na ochranu vôd uvádzané v dôvodovej správe k účelu zákona. Uvádza sa v nej , že „Voda ako prírodné bohatstvo štátu je dôležitou surovinou strategického významu, nenahraditeľnou zložkou životného prostredia a všetkých živých ekosystémov, ale aj surovinou vstupujúcou do všetkých technologických procesov a limitujúcim faktorom trvalo udržateľného rozvoja regiónov a celej spoločnosti. Vzhľadom na jej citlivú dispozíciu k zraniteľnosti, ako aj z dôvodu nastupujúcej klimatickej zmeny a jej predpokladaným negatívnym dopadom na životné prostredie vrátane vôd, je nevyhnutné, aby štát chránil, udržiaval a zachovával svoje zdroje vody ako vzácnu a nenahraditeľnú surovinu“.

2. Odôvodnenie zásadnej pripomienky týkajúcej sa zriaďovania nových vodných stavieb na vodných tokoch.

Navrhovaná úprava v bode 35 je v rozpore s článkom 4.7. Rámcovej smernice o vode, ktorý znie:
Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje:

-       neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody dôsledkom nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo

-       sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka
a súčasne sú splnené všetky nasledovné podmienky:
a) uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav vodného útvaru;
b) dôvody úprav alebo zmien sú menovite uvedené a vysvetlené v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia a ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov;
c) dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú dôvodmi nadradeného verejného záujmu a/alebo prínos z dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť prevažuje nad prínosom nových úprav alebo zmenami pre ľudské zdravie, udržaním ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľným rozvojom a
d) očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru, nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

V tejto súvislosti upozorňujeme, že v rozpore s citovaným znením smernice je aj súčasná úprava § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona.

Výnimky uvádzané v novelizačnom bode 35 nemôžu vyplývať priamo zo zákona, ale musia sa pre každý prípad novej vodnej stavby preukázať výsledkami postupu, ktorý požaduje článok 4.7 Rámcovej smernice o vode. Pre dôležitosť uplatňovania ustanovení tohto článku v praxi Európska komisia spolu s členskými štátmi vypracovala metodický dokument č. 20 – Výnimky z environmentálnych cieľov, podľa ktorého majú členské štáty postupovať pri udeľovaní výnimiek.

Premietnutie obsahu článku 4.7 Rámcovej smernice o vode do novely vodného zákona je nevyhnutné aj z dôvodu veľkého množstva prebiehajúcich konaní vo veci povoľovania výstavby malých vodných elektrární, pri ktorých môže dôjsť k závažným pochybeniam, ktorých následkom môžu byť sankcie zo strany Európskej komisie.