Archív - Mikuláš Huba, nezávislý poslanec NR SR 2012 - 2016

Tento text bol pôvodne uverejnený na stránke www.obycajniochranari.sk.

V dôsledku politickej nečinnosti prichádzame o prírodu v Európe

WWF, 2. 10. 2015: Európska komisia dnes vydala Priebežnú správu k Stratégii EÚ na ochranu biodiverzity do roku 2020, ktorá konštatuje, že v posledných rokoch členské štáty nezabezpečili efektívnu ochranu prírody a obnovu ekosystémov. Hlavnými dôvodmi straty biodiverzity sú nedostatočná implementácia a presadzovanie existujúcej európskej legislatívy a zvýšený tlak zo strany poľnohospodárstva (1).

Stratégia EÚ prijatá členskými štátmi v roku 2011 stanovila 6 hlavných cieľov, ktoré by mali zabezpečiť zastavenie úbytku druhov rastlín a živočíchov v Európe, znehodnocovania ekosystémov a zároveň zvýšiť mieru akou EÚ prispeje k zamedzeniu celosvetovej straty biodiverzity. Európska komisia po 4 rokoch konštatovala, že posun k splneniu cieľov je nedostatočný až v prípade piatich z celkovo šiestich stanovených cieľov. Najmä v sektoroch poľnohospodárstva a lesníctva prijaté opatrenia vôbec neviedli k zlepšeniu a posilneniu ochrany prírody. Politická aktivita je v týchto oblastiach výrazne neuspokojivá. WWF spoločne s ďalšími mimovládnymi organizáciami (2) dali nedávno na súd vládu Veľkej Británie z dôvodu zlyhania v riešení problémov difúzneho znečistenia v poľnohospodárskom sektore, ktoré malo za následok poškodenie prírody.

Existujúce európske zákony ochrany prírody však pomohli zlepšiť stav ochrany mnohých biotopov a druhov v celej Európe, dôkazom je návrat ohrozených druhov živočíchov ako vydra, bobor, vlk a medveď, najmä v západnej Európe. Je zrejmé, že súčasný európsky právny rámec ochrany prírody dokáže byť efektívny avšak potrebuje dôraznú implementáciu v praxi.

Miroslava Čierna Plassmann, WWF Danube-Carpathian Programme Slovensko upozorňuje:

“Európska komisia by mala využiť svoje postavenie a od členských štátov dôsledne vyžadovať účinnú implementáciu európskej legislatívy v ochrane prírody a v tom zmysle kontrolovať činnosť ostatných sektorov, ktoré výrazne prispievajú k znižovaniu biodiverzity, najmä intenzívne poľnohospodárstvo a energetiku – u nás najmä vo vzťahu k malým vodným elektrárňam a veľkým infraštruktúrnym projektom.“

Európska kampaň

WWF v súčasnosti vedie celoeurópsku kampaň s názvom Keep Nature Alive s cieľom zachovať existujúcu európsku legislatívu v ochrany prírody. Európska komisia preveruje, či je potrebné legislatívu zmeniť. Pokiaľ by k zmene legislatívy predsa len došlo, predpokladá sa najmenej trojročný legislatívny boj s minimálnymi výsledkami a vyčerpaním obrovského množstva finančných prostriedkov a nasadenia administratívnych kapacít. Súčasťou iniciatívy bola aj nedávna internetová kampaň na podporu smerníc: http://www.wwf.eu/keepnaturealive/

Kampaň je súčasťou iniciatívy Nature Alert (link #NatureAlert), ktorú spoločne podporujú viaceré európske organizácie (BirdLife, EEB, Priatelia Zeme). Vďaka kampani sa viac ako 500.000 ľudí z celej Európy zapojilo do zatiaľ najväčšej verejnej konzultácie v histórii Európskej únie a vyjadrilo svoju podporu súčasným zákonom v ochrane prírody.

Kontakt

Miroslava Čierna Plassmann

WWF Danube-Carpathian Programme Slovensko

mplassmann@wwf.eu, +421 903 503654

facebook.com/wwfslovakia

WWF

WWF je jednou z najväčších celosvetovo rešpektovaných nezávislých organizácií ochrany prírody. Vo svete má 5 miliónov podporovateľov a aktívne zastúpenie vo viac ako 100 krajinách. Snahou WWF je prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme a podieľať sa na vytváraní prostredia, kde ľudia žijú v harmónii s prírodou. Aktivity realizované vo viac ako 150 krajinách na 6 kontinentoch sú zamerané na ochranu biologickej rozmanitosti Zeme, ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovania znečistenia a nehospodárnej spotreby.

Ďalšie zdroje informácií wwf.eu

Poznámky:

  • Stav prírody v EÚ:
  • Iba 23% rastlinných a živočíšnych druhov chránených podľa Smernice o biotopoch je v priaznivom stave ochrany, naopak až 60% je v nepriaznivom stave.
  • „Poľnohospodárstvo“ (najmä používanie pesticídov a hnojív) a „zmeny v krajine spôsobené ľudskými činnosťami“ (napr. zmeny vodného režimu, hydromorfologické zmeny a narušenie prírodného prepojenia vodných telies) boli označené za najväčšie zdroje ohrozenia pre rastliny, živočíchy aj biotopy http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52015DC0219...