Takto spochybniť vedecké autority si moc nedovolila ani za čias najhoršej totality

Slovenský ochranársky snem vo svojom najnovšom stanovisku, ktoré podpísali desiatky osobností vedeckého, kultúrneho a spoločenského života, upozorňuje na veľmi znepokojujúcu až alarmujúcu skutočnosť, čo sa týka nerešpektovania odbornosti a vedeckých kapacít. Situácia v ochrane prírody je podľa snemu ešte horšia, než ako boli pomery v tejto oblasti za čias najhlbšej totality. Toto svoje tvrdenie zdôvodňujú aj tým, že 28. októbra 1952 prijal Zbor povereníkov (predchodca slovenskej vlády – pozn. aut.) nariadenie číslo 5 o Tatranskom národnom parku. Podľa tohto nariadenia sa najvyšším orgánom správy TANAPu stal Poradný zbor pre veci TANAPu, ktorý tvorili vtedajšie najväčšie vedecké kapacity v jednotlivých oblastiach skúmania prírody: profesori Andrusov, Lukniš, Ferianc, docent Futák, doktor Pacl a i. Ani jeden z nich nebol členom vtedajšej všemocnej komunistickej strany. Neboli to teda ľudia, ktorí by sa boli vyznačovali lojalitou voči vrchnosti, alebo tzv. naši ľudia. Boli "len" top experti.

A to si nedovolil spochybniť dokonca ani vtedajší totalitný režim a zveril im pomerne veľké kompetencie v rozhodovaní o správe a režime ochrany nášho prvého národného parku.“ Situáciu v ochrane prírody na Slovensku v 50-tych rokoch minulého storočia dávajú signatári a signatárky stanoviska do kontrastu so súčasnosťou a pripomínajú, že od volieb v roku 2023 boli v rezorte životného prostredia, pod ktorý spadá aj ochrana prírody a krajiny, zo svojich postov odvolaní takmer všetci vedúci pracovníci a pracovníčky. Pritom zväčša išlo o ľudí s dobrými odbornými i charakterovými predpokladmi a dlhoročnou praxou v danom odbore. Boli nahradení takmer výlučne ľuďmi stranícky, či inak spriaznenými s vedením príslušného ministerstva a riaditeľom Správy TANAPu sa stal usvedčený pytliak.

Okrem toho o prácu na správach veľkoplošných chránených území prišla - pod heslom konsolidácie či pod inými zámienkami - veľká časť odborných pracovníkov a pracovníčok. Aj v minulosti boli tieto inštitúcie personálne a kapacitne poddimenzované, či deformované, ale súčasnosť prekonáva aj tragickú éru mečiarizmu a smutne známu vládu SNS nad rezortom v r. 2006 - 2009. Ako sa konštatuje v závere stanoviska, ak Ministerstvo životného prostredia SR a jeho podriadené zložky zásadne nezmenia svoj prístup k prírode, nezačnú sa riadiť platnými normami a využívať najaktuálnejšie vedecké poznatky (vrátane medzinárodne uznávaných štandardov) a budú naďalej ignorovať relevantné vedecké a odborné inštitúcie, ktoré môžu prispieť k informovanému rozhodovaniu v prospech zachovania a obnovy prírodných hodnôt a ekosystémových služieb, nemôže sa to skončiť inak ako tragicky.

Stanovisko v plnom znení (tiež v prílohe)