Martin Porubjak

Dve pravdy

Mikulas Huba - piatok, 10. 04. 2015

Dnešné nádherné spomínanie na Maroša Porubjaka v Národnom mi pripomenulo dve známe pravdy. Najskôr tú starú, otrepanú, ale, žiaľ, stále aktuálnu, že doma nie je nikto prorokom a potom tú menej otrepanú a rovnako aktuálnu, že veci (a ľudí) si naozaj začneme vážiť až vtedy, keď o ne prídeme.

 

Zbohom, Maroš, kamarát!

Mikulas Huba - utorok, 31. 03. 2015

Od detstva som Ťa vnímal ako divadelníka, Maťovho kamaráta zo školy i z Divadla na Korze, príslušníka tej famóznej generácie, ktorá v druhej polovici 60. rokov zažiarila v časoch krátkeho odmäku a (nie vlastnou vinou) dočasne zhasla (či bola zadusená) v nedýchateľnom nečase biľakovsko-husákovskej normalizácie.

Znova som si Ťa naplno uvedomil až v 80. rokoch – v časoch gorbačovovskej perestrojky, keď divadlá opäť predstavovali jeden z ostrovov pozitívnej deviácie a chodilo sa do nich okrem umenia aj za príznakom slobody: za inotajmi, narážkami a čítaním medzi riadkami.