T. Derka: Stavať v 21. storočí priehrady do riek je neospravedlniteľné

Voda cirkuluje a nikdy sa neminie. Je to správny pohľad na vec? Môžeme jej míňať, koľko chceme?

V zásade je to tak, vody je na Zemi dosť. Jediný problém je, že je nerovnomerne rozložená. Sladkej vody na kontinentoch je len 2,75 % z celkového množstva vody na Zemi. Väčšina z toho je viazaná v ľadovcoch. V podzemných vodách sa nachádza asi 0,7 %, v jazerách 0,01 % a v riekach len 0,0001 %. V priemere padne na Zemi asi 1000 mm zrážok ročne, ale opäť je to nerovnomerne rozložené. Takže niekde je vody naozaj dostatok a inde chýba.

Keď je sladká voda taká vzácna, mali by sme sa o ňu riadne starať.

Nepochybne. Ale nejde iba o čistotu a množstvo vody. Napríklad rieky majú veľa rozličných funkcií. Odvádzajú prebytočnú vodu z krajiny, keď veľa prší, je na ne viazaná veľké množstvo organizmov a majú aj obrovskú produkčnú schopnosť. Mokrade viazané na rieky sú najproduktívnejšie ekosystémy na Zemi. Produkujú biomasu zelených rastlín a na to viazané živočíchy. Pre nás ľudí produkujú predovšetkým ryby, ktoré jeme. A toto všetko robia najlepšie čisté nezregulované rieky. Také u nás už prakticky nemáme. Do riek sme si naviac zvykli vypúšťať viac alebo menej prečistené odpadové vody, ktoré tam „nejako zmiznú“. Rieky majú totiž vynikajúcu samočistiacu schopnosť. Vďaka nej to nie je tak, ako si mnohí myslia, že keď v Bratislave vypustím do Dunaja záchod, tak bude hovienko plávať až niekam do Čierneho mora (smiech). Ono v skutočnosti ďaleko nedopláva, lebo je v riečnom toku „zjedené“ organizmami, ktoré tam žijú. Voda sa vyčistí sama a to je veľmi dôležité. Samočistiaca schopnosť však zasa najlepšie funguje v neupravených riekach. Zregulované rieky zvyčajne plnia nejakú dominantnú funkciu, ktorú sme im určili, napríklad výrobu elektrickej energie, a všetky ostatné sú tým pádom potlačené.

Zhruba aké percento riek je dnes na Slovensku v pôvodnom stave?

Čísla sa líšia podľa toho, či sa bavíme o počte alebo dĺžke vodných tokov. Celková dĺžka vodných tokov na Slovensku je takmer 50 000 km. Drvivá väčšina kilometrov vodných tokov sú menšie horské potoky, ktoré sú v relatívne dobrom stave. Čím sú toky väčšie, tým viac ich je upravených. Zo stredných a veľkých riek nemáme v pôvodnom stave nič. Druhý Dunaj neexistuje, ani druhý Váh, ani druhý Hron, či Latorica. Všetky boli nejakým spôsobom upravené a ekologicky zdevastované. Na mnohých miestach sú tieto úpravy samozrejme potrebné, ale často sú úplne zbytočné a samozrejme škodlivé.

Existuje plán postaviť na Slovensku ďalších 400 vodných elektrární. Čo by sa stalo, keby ich postavili všetky?

To číslo je veľmi hrozivé. Bola by to katastrofa. Aká veľká záleží aj od toho, ako sa postavia. Tak, ako sa dnes väčšinou stavajú, teda s haťou priamo v koryte rieky, menia na istom úseku rieky tečúcu vodu na takmer stojatú. To je úplne najhorší scenár. A k tomu ešte aj zabraňujú migrácii živočíchov. Stavitelia sa síce tvária, že na elektrárňach robia aj rybovody, kadiaľ by ryby mohli preplávať, ale ich fungovanie je veľmi otázne. Celkovo je podľa mňa úplne chorý prístup postaviť na toku bariéru a potom riešiť vzniknutý problém nejakým rybovodom. Elektrárne by sa mali stavať na derivačných kanáloch odklonených od hlavného toku. Ale aj tu záleží kde a ako sa to postaví, hlavne koľko vody sa nechá v pôvodnom koryte a či sa pri stavbe nezlikviduje nejaký iný cenný ekosystém. Investori chcú zvyčajne využiť rieku na maximum, čo ale zvyčajne znamená maximálne ekologické škody. Okrem toho, stavať mimo toku na súkromných pozemkoch je komplikovanejšie a drahšie, než postaviť elektráreň priamo v toku, ktorý je štátny a stavitelia sa tak nemusia naťahovať so žiadnymi súkromnými majiteľmi pozemkov. Pre mňa je nepochopiteľné, že nikto nehľadí na to, že to je najhoršia varianta pre život v rieke.

Aké ešte ďalšie vplyvy majú na rieku takéto vodné elektrárne?

Napríklad sú pri nich upravené brehy, čím sa likvidujú pôvodné biotopy. Je to ale celé aj otázkou miery. Keby boli napríklad na Hrone aj dve-tri takéto zle postavené elektrárne, tak to s ním až takú strašnú hrôzu nemusí spraviť. Najmä ak by v nich fungovali rybovody. Ale ak chcú takéto diela stavať každých päť – šesť kilometrov, teda v podstate tak, že kde jedno vzdutie vodnej hladiny končí, začína sa ďalšie, tak sa ekosystém rieky kompletne zmení. Zmeníme rieku na sústavu hatí. Substrát na dne sa z piesku zmení na bahno, z prúdiacej tam bude stojatá voda a namiesto lipňov tam budú plávať kapre. Musíme si totiž uvedomiť, že pre riečny ekosystém je charakteristické, že je dynamický v čase aj priestore. Je dôležité, aby prichádzala aj povodeň, ktorá napríklad strhne kus brehu alebo vytvorí štrkové lavice, ktoré zarastajú rastlinami a potom opäť príde veľká voda a celé sa to vyčistí. Na tento cyklus je viazané obrovské množstvo druhov. Napríklad topoľovo-vŕbový lužný les začne rásť len na takomto obnaženom povrchu, tak isto rybárik si hniezdo urobí len v kolmom brehu. Rieky prirodzene menia svoje koryto. Tam, kde sú povodňové vlny zrušené, nedochádza k takémuto znovuobnoveniu celého procesu a to má za následok, že ekosystém starne. V prípade odrezaných riečnych ramien sa začína viac podobať napríklad mení na jazero, ktoré sa prirodzene postupne zazemňuje a po čase zanikne.

Čítajte viac

Kristína Hudeková

Rozhovor uverejnil portál Čierna labuť.sk 12. 5. 2016.