STUŽ/SR: Ako politické strany plnia svoje volebné programy v environmentálnej oblasti

Hodnotenie po troch štvrtinách volebného obdobia

Tesne pred parlamentnými voľbami v r. 2016 Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR (STUŽ/SR) v spolupráci s Centrom pre trvalo udržateľné alternatívy a Slovenským ochranárskym snemom podrobne vyhodnotila environmentálne časti volebných programov politických strán a hnutí, o ktorých sa na základe dlhodobých voličských preferencií dalo predpokladať, že uspejú vo voľbách 5. marca 2016. Konkrétne išlo o strany Smer-SD, SaS, OĽaNO-NOVA, SNS, KDH, Most-Híd, Sieť a SMK.

Tri roky po parlamentných voľbách sa predstavitelia Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a zároveň zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu - Ján Szöllös a Mikuláš Huba - obrátili na vedenie tých z vyššie uvedených strán a hnutí, ktoré v súčasnosti reálne pôsobia v slovenskom parlamente s konkrétnymi otázkami, týkajúcimi sa plnenia environmentálnych záväzkov a sľubov, obsiahnutých v ich volebných programoch.

Výnimkou bola strana Smer-SD, ktorá de facto žiadny volebný program pred voľbami 2016 nezverejnila. Odpovede na svoje otázky, ktoré striktne vychádzajú z volebných programov strán, sme žiadali zaslať do 15. marca 2019.

Komentár:

Náš prístup bol vo vzťahu k osloveným politickým stranám maximálne korektný a pre ne komfortný:

1. Pýtali sme sa len na nimi sľubované opatrenia, ktoré politické strany vo svojich volebných programoch samy uvádzajú.

2. Poskytli sme im na odpovede dostatok času (pôvodne cca tri týždne a do dnešného dňa dokonca mesiac).

Napriek tomu odpovedali iba dve z nich: Most–Híd a Sloboda a solidarita. V prvom prípade išlo o nekonkrétnu až ironickú odpoveď s odvolaním na internetové zdroje o činnosti ministerstva životného prostredia. V druhom prípade išlo v prvom rade o informáciu o aktivitách poslankyne a tímlíderky SaS pre životné prostredie Anny Zemanovej, ktorá však vo svojich odpovediach spomína aj mená niektorých ďalších svojich poslaneckých kolegov. Po kvantitatívnej i kvalitatívnej stránke je odpoveď poslankyne Zemanovej jediná, ktorá plne rešpektovala „zadanie“.

Z vyššie uvedenej skutočnosti vyplýva, že ostatné oslovené parlamentné strany si svoj volebný program buď neplnia, a preto nevedeli/nechceli na naše otázky odpovedať, alebo považujú problematiku životného prostredia za natoľko marginálnu, že nie je potrebné sa jej venovať inak ako na papieri a v rovine predvolebných sľubov. Tretia možnosť je tá, že sú natoľko arogantné, že „je pod ich úroveň“ reagovať na otázky mimovládnych organizácií (ak za nimi momentálne nestojí napr. stotisícová petícia).

Keďže podobnú aktivitu, súvisiacu s programami politických strán a ich plnením, uskutočňujeme bez prerušenia už 29 rokov, môžeme zodpovedne vyhlásiť, že niečo také, ako v tomto volebnom období, sa nám nestalo ani za čias vlád vedených Vladimírom Mečiarom. Je to paradoxné a veľmi znepokojujúce. Veď za uplynulých 29 rokov význam a nástojčivosť environmentálnej problematiky skôr vzrástli ako poklesli a uvedomujú si to všetky ako-tak štandardné a predvídavé štáty, spoločnosti i politické subjekty.

Zhrnutie:

Nikto neočakáva, že strany počas troch štvrtín volebného obdobia realizujú v plnom rozsahu svoje volebné programy. Čo však od nich žiadať môžeme a musíme, to je splnenie aspoň rozhodujúcej časti z nich a uskutočnenie podstatných krokov na realizáciu tých ostatných. A keď aj nie podstatných, tak aspoň prvých. Rozdielne možnosti presadiť svoje návrhy majú, pochopiteľne, koaliční a opoziční politici. O čo menšiu šancu na úspech však majú legislatívne iniciatívy opozície, o to viac sa od nich očakáva vo sfére kontrolnej a iniciačnej.

Čo sa týka jednotlivcov, líderské postavenie si udržiava poslankyňa Anna Zemanová, civilným povolaním environmentalistka. Prejavilo sa to nielen v hodnotených aktivitách, ale aj v jej vystúpeniach v rozprave o programovom vyhlásení vlády či o návrhu štátneho rozpočtu, ako aj v oblasti iniciačnej a kontrolnej. Pozitívne hodnotenie, ktoré najmä (ale nie len) vďaka tejto poslankyni prináleží strane SaS, čiastočne relativizuje fakt, že tento politický subjekt nepodporil napr. ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody a svoje dôvody nedokázal dostatočne zrozumiteľne odkomunikovať verejnosti.

Z ďalších aktívnych poslancov a poslankýň v environmentálnej oblasti sa žiada spomenúť aspoň skupinu opozičných poslancov a poslankýň pod vedením Jána Budaja (OĽaNO), ktorí/é s podporou tretieho sektora a širokej verejnosti v uplynulom roku opätovne predložili do NR SR novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a dosiahli zrušenie štátnej dotácie na spaľovanie kvalitného dreva z hodnotných drevín (kauza známa pod označením Biomasaker).

Z porovnania angažovanosti a výkonnosti NR SR v prvých troch rokoch po voľbách v r. 2012 a 2016 vyplýva, že záujem a parlamentná aktivita poslancov, poslankýň a politických strán v environmentálnej oblasti v porovnaní s prvými dvoma rokmi po voľbách v r. 2012 v uplynulých dvoch rokoch citeľne poklesli.

Nádejne pôsobí pôsobenie environmentálne zameraných mladých politikov a političiek v novovzniknutých politických stranách (napr. Erik Baláž, Martin Hojsík, Michal Wiezik, Zuzana Čaputová...).

Viac informácií: Mikuláš Huba, mikulas.huba2@gmail.com