Správa o našich lesoch a jej protirečenia

(z vystúpenia M. Hubu v rozprave k Správe o lesnom hospodárstve za r. 2012 na 27. schôdzi NR SR)

...Začnem, ak dovolíte, od konca. V úvode záverečnej časti Správy s názvom Závery a odporúčania sa o. i. píše:

„V r. 2012 pokračoval priaznivý trend v spracovaní a likvidácii následkov podkôrnikovej kalamity v ihličnatých porastoch. Znižovaním podielu náhodných ihličnatých ťažieb bol znížený aj celkový objem ťažby.“ Až dosiaľ to znie logicky a pomaly by sme mohli otvárať šampanské a pripíjať si na oslavu, že konečne sa nebude tak masívne ťažiť a tým porušovať rovnováha medzi tým, čo v našich lesoch narastie a tým, čo z nich každoročne ubudne, tá rovnováha, na ktorej sa zakladá predstava o trvalo udržateľnom hospodárení v lesoch. Ale hneď ďalšia veta nás vyvedie z omylu, lebo sa v nej píše: „Tento trend spôsobil zhoršenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesov – zníženie dodávok dreva a následný pokles tržieb.“ Inými slovami a s trochou irónie: „Stará, dobrá kalamita, neopúšťaj nás!“

Viackrát som tu vystúpil s kritikou toho, ako hospodárime v našich lesoch a s naším drevom. Od niektorých vládnych poslancov za vládnu stranu som sa dozvedel, že tým údajne urážam lesníkov. Nie je to pravda, alebo, povedané s klasikom českej politiky, ide o hlboké nedorozumenie. Po prvé preto, lebo viackrát som tu verejne ocenil celoživotný prístup k lesom takých lesníkov, ako je napríklad pán Alcnauer a jeho nasledovníci v lesoch pri Smolníckej Osade, či dnes už spomínané hnutie Pro Silva a iné ušľachtilé aktivity vo sfére lesníctva na Slovensku, ktoré ma úprimne tešia. Ale zároveň si myslím, že práve skutoční, poctiví lesníci sami trpia najviac, keď vidia rabovanie v našich lesoch a len strach o svoje zamestnanie im bráni v tom, aby naň otvorene upozornili.

Štatistiky hovoria, že kým rozsah tzv. úmyselnej ťažby je za posledných 15 rokov viac-menej konštantný (v ostatných rokoch síce vyšší ako v r. 1997, ale nie dramaticky), zatiaľ rozsah tzv. náhodnej ťažby narástol z cca 40 % v prvých rokoch uplynulej dekády na cca 60 % v ostatných rokoch s extrémom 65 % v r. 2008. A tak kým celková ťažba dreva bola koncom minulého storočia menej ako 6 mil. m³, čiže na úrovni udržateľnej ťažby, v r. 2010 sa priblížila k 10 mil. m³, a teda udržateľnú úroveň takmer dvojnásobne prekročila. A keď sa neudržateľným spôsobom správame príliš dlho, nemôže sa to skončiť inak, ako krachom. Netýka sa to len finančníctva, ale aj - a s ešte fatálnejšími dôsledkami - hospodárenia s prírodnými zdrojmi.

Odpoveď na to, prečo je to tak, ktorú prináša aj predložená Správa o lesnom hospodárstve, je najčastejšie: „Lebo lykožrút a zlí ochranári“. Odhliadnuc od toho, že mnohí ochranári sú vzdelaním lesníci, aj poukaz na lykožrúta je neraz len výhovorkou. Keďže náhodná ťažba sa na Slovensku stala prakticky nekontrolovateľnou, môže sa pomerne ľahko zneužívať.

To, čo takýto stav našich lesov (a v mnohých prípadoch už len bývalých lesov) robí s pôdou, vodou a biocenózami, by bolo na samostatné vystúpenie. Súvis so stále častejšími a ničivejšími povodňami na Slovensku však musí byť v tomto prípade jasný aj úplnému laikovi. Ono známe Po nás potopa! platí v tomto prípade dvojnásobne: obrazne i doslovne.

Nielen ochranári či ekológovia, ale bežní ľudia sa na to už nemôžu dívať a píšu nám doslova zúfale listy a maily s prosbou: urobte s tým už konečne niečo! Za všetky iba jeden citát od občana, ktorý sa nezabudol podpísať: „Žijem v obci na Kysuciach. Čo tu jeden pán robí s horami, to je strašné. Rozkráda, rabuje, všetko má podplatené. Vraj kôrovec... Ale tam, kde bol, roky sa nič nedeje a kde nebolo nič, len parádne drevo, zmizlo. Jeden rok sa hora akože presvetlí a po polroku padne celá: rabovačka tisícročia. Viem, že nič sa nebude diať, aj tak je už neskoro, ale nedalo mi. Držte sa!“

Nedávno sme tu s kolegom Jankom Mičovským predložili návrh novely lesného zákona, ktorý mal za cieľ okrem iného zadefinovať komplexnú hodnotu funkcií lesa, mal sa pokúsiť mimoprodukčné funkcie lesa či ekosystémové služby lesných ekosystémov vyjadriť aj v ekonomických kategóriách ako benefity, reálne ich premietnuť do ekonomiky lesného hospodárstva a následne definovať sankčné postihy za ich znehodnocovanie. Veď čo z toho, ak na jednej strane uznávame, že tieto tzv. mimoprodukčné či celospoločenské funkcie lesa sú pre spoločnosť až trojnásobne dôležitejšie ako len samotná produkcia dreva, keď v skutočnosti ich ignorujeme a bez mihnutia oka a vo veľkom sa ich trestuhodne zbavujeme?

Ale ľahkomyseľne hazardujeme nielen s mimoprodukčnými funkciami, ale aj so samotnými produktmi lesa. V prvom rade s drevom, ktoré takmer v plnom rozsahu mizne kamsi dostratena bez toho, aby sme ho adekvátne ekonomicky zhodnotili, aby sme mu pridali adekvátnu pridanú hodnotu. Okrem toho dreva, ktoré sa jednoducho ukradne - a to, že ho nie je málo, konštatuje aj predložená Správa - nám drevo z našich lesov mizne aj takpovediac legálne. Mizne nespracované buď smerom do cudziny, alebo v útrobách predimenzovaných elektrární, či nevhodne lokalizovaných elektrární, alebo v štátom neraz záhadne dotovaných celulózkach a papierňach, kde sa premieňa často na zbytočnosti, napríklad na tie tisíce ton reklamných plátkov, ktoré každodenne a zväčša proti našej vôli zapĺňajú naše poštové schránky. Čiastočne si to uvedomujú a kritizujú to aj autori Správy, napríklad na str. 11, kde sa uvádza hneď niekoľko negatív vývozu dreva a konštatuje sa, že až 53,4 % z celkového exportu surového ihličnatého dreva predstavuje drevo I. – III. akostnej triedy.

Ale hazardujeme aj s ďalším darom našich lesov. Za všetky spomeniem aspoň kvalitnú vodu, ktorej obrovskú a nenahraditeľnú zásobáreň predstavuje práve lesná krajina - najmä v horských oblastiach, bohatých na dažďové i snehové zrážky a často s veľmi vhodnými hydrogeologickými podmienkami na akumuláciu podzemných vôd, ale aj s výdatnými tokmi a prameňmi.

Celkom na záver textovej časti Správy sa konštatuje:

„V oblasti obhospodarovania lesov zabezpečiť plnenie strategických cieľov Národného lesníckeho programu SR a to najmä:

• podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch,
• podporovať rozvoj a využívanie environmentálne vhodných technológií a techniky,
• podporovať zachovanie, zlepšenie a zvyšovanie biodiverzity,
• zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny,
• zvýšiť ochranu lesov,
• rozvíjať databázu údajov o stave a vývoji lesov.“

Pýtam sa, ako je možné, že rezort, rozhodujúcou mierou zodpovedný za neradostný stav našich lesov, prichádza s takýmito strategickými cieľmi.

Vysvetlení sa ponúka niekoľko:

1. Stratégov z rezortu pôdohospodárstva nakazil vírus ochranárstva.
2. Strategické ciele (aj) v lesnom hospodárstve sa snažia kopírovať strategické ciele, ktorými sa oficiálne riadi Európska únia.
3. Ide len o aplikáciu „osvedčenej“ stratégie, podľa ktorej nie je až taká dôležitá realita, ale to, čo je na papieri.
4. Doteraz to síce v našich lesoch nebolo bohviečo, ale od budúceho roka už začneme hospodáriť prírode blízkym spôsobom.

Každý a každá z Vás si môže vybrať to vysvetlenie, ktoré sa mu/jej zdá byť najpravdepodobnejšie...