Rok po voľbách: Ako politické strany plnia svoje volebné programy

Tesne pred vlaňajšími parlamentnými voľbami Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR (STUŽ/SR) v spolupráci s Centrom pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) a Slovenským ochranárskym snemom (S-O-S) podrobne vyhodnotila environmentálne časti volebných programov politických strán a hnutí, o ktorých sa predpokladalo, že uspejú vo voľbách 5. marca 2016 (Smer-SD, SaS, OĽaNO-NOVA, SNS, KDH, Most-Híd, Sieť a SMK).

Rok po parlamentných voľbách sa predstavitelia Spoločnosti pre trvalo udržateľný život v SR a zároveň zakladajúci členovia Slovenského ochranárskeho snemu – Ján Szöllös a Mikuláš Huba – obrátili na vedenie tých z vyššie uvedených strán a hnutí, ktoré reálne pôsobia v slovenskom parlamente s konkrétnymi otázkami, týkajúcimi sa plnenia environmentálnych záväzkov a sľubov, obsiahnutých v ich volebných programoch.

Odpovede na svoje otázky, ktoré striktne vychádzajú z volebných programov strán, sme žiadali zaslať do 20. marca 2017.

Komentár:

Náš prístup bol vo vzťahu k osloveným politickým stranám maximálne korektný a pre ne komfortný:

1. Pýtali sme sa len na veci, ktoré strany vo svojich programoch samy sľubujú.

2. Poskytli sme im na odpovede dostatok času (viac ako dva týždne).

Napriek tomu v stanovenom termíne neodpovedala ani jedna z nich. Po urgencii a po termíne reagovala strana Sloboda a solidarita.

Z vyššie uvedenej skutočnosti vyplýva, že oslovené parlamentné strany svoj volebný program buď neplnia, a preto nevedeli/nechceli na naše otázky odpovedať, považujú problematiku životného prostredia za natoľko marginálnu, že nie je potrebné sa jej venovať, alebo sú natoľko arogantné, že "je pod ich úroveň" reagovať na otázky mimovládnych organizácií (ak za nimi momentálne nestojí stotisícová petícia).

Keďže podobnú aktivitu, súvisiacu s programami politických strán a ich plnením uskutočňujeme bez prerušenia už 27 rokov, môžme zodpovedne vyhlásiť, že nič podobné sa nám dosiaľ nestalo. Je to paradoxné a veľmi znepokojujúce. Veď za uplynulých 27 rokov význam a nástojčivosť environmentálnej problematiky prudko vzrástli a uvedomujú si to všetky ako-tak normálne štáty a spoločnosti.

Druhú metódu, ktorú sme použili na hodnotenie parlamentných strán i jednotlivých poslancov a poslankýň, bol monitoring ich parlamentných aktivít, týkajúcich sa životného prostredia. Konkrétne sme sa zamerali na vyhodnotenie počtu aktivít týkajúcich sa explicitne životného prostredia v legislatívnej oblasti (návrhy zákonov, ako aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy), v kontrolnej (interpelácie) a iniciačnej oblasti (organizovanie podujatí, navrhovanie vzniku poradných organov a pod.). Nehodnotili sme obsahovú stránku týchto aktivít.

Rok po parlamentných voľbách sme zaznamenali:

34 takýchto aktivít zo strany SaS, 15 aktivít OĽaNO-NOVA, 9 aktivít ĽSNS, 7 aktivít nezaradených poslancov (konkrétne poslanec M. Beblavý) a 3 aktivity poslancov zo strany Most-Híd. V prípade poslancov a poslankýň za stranu Smer-SD, SNS a Sme rodina sme žiadnu aktivitu tohto druhu nezaznamenali.

Z jednotlivcov bola v environmentálnych otázkach najaktívnejšia poslankyňa Anna Zemanová z SaS (12 aktivít), ďalej nezaradený poslanec Miroslav Beblavý (7 aktivít), poslanec OĽaNO-NOVA Martin Fecko (5 aktivít) a poslankyňa OĽaNO-NOVA (v posledných týždňoch nezaradená) Viera Dubačová (5 aktivít). Na vrub týchto štyroch jednotlivcov ide takmer polovica všetkých monitorovaných poslaneckých iniciatív, týkajúcich sa životného prostredia!

Zhrnutie:

Nikto neočakáva, že strany v prvom roku po voľbách realizujú v plnom rozsahu svoje volebné programy. Čo však od nich žiadať môžeme a musíme, je uskutočnenie aspoň prvých krokov na ich realizáciu. Rozdielne možnosti presadiť svoje návrhy majú, pochopiteľne, koaliční a opoziční politici. O čo menšiu šancu na úspech majú legislatívne iniciatívy opozície, o to viac sa od nich očakáva vo sfére kontrolnej a iniciačnej.

Ako vidieť z vyššie uvedeného, najviac relevantných aktivít pochádzalo z prostredia SaS a OĽaNO-NOVA, ako aj od nezaradeného poslanca Beblavého. Úplne v tomto hodnotení prepadli poslanci a poslankyne za strany vládnej koalície. Líderské postavenie v rámci strán má SaS najmä vďaka pôsobeniu environmentalistky Anny Zemanovej vo svojich radoch. Prejavilo sa to nielen v hodnotených aktivitách, ale aj v jej vystúpeniach v rozprave o programovom vyhlásení vlády či o návrhu štátneho rozpočtu. Pozitívne hodnotenie SaS čiastočne narúša fakt, že strana nepodporila ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody v NR SR a svoje dôvody nedokázala dostatočne zrozumiteľne odkomunikovať verejnosti.

Z porovnania výkonnosti NR SR v prvom roku po voľbách v r. 2012 a 2016 vyplýva, že záujem a parlamentná aktivita poslancov, poslankýň a politických strán v environmentálnej oblasti v porovnaní s prvým rokom po voľbách v r. 2012 uplynulom roku citeľne poklesli.

23. 3. 2017

Viac info: Mikuláš Huba, mikulas.huba2@gmail.com, 0904 007 782