Prosíme, vráťte sa!

Ministerstvo životného prostredia by malo iniciovať návrat svojich neoprávnene „odídených“ zamestnancov.

Bezprostredne po tom, ako nová vláda dostala poverenie od prezidentky, dezignovanému predsedovi vlády a ďalších jej relevantným členom adresoval Slovenský ochranársky snem súbor odporúčaní, ako zlepšiť starostlivosť o prírodu, krajinu a životné prostredie. Okrem iného sa tam navrhovalo: „Umožniť návrat všetkým schopným a čestným bývalým zamestnancom a zamestnankyniam rezortu, ktorí a ktoré prišli o zamestnanie direktívnym, nesprávnym a nespravodlivým rozhodnutím počas predchádzajúcich vlád.“ Aj keď sme takýto zámer v programovom vyhlásení vlády v  explicitnej podobe nenašli, implicitne ho tam možno vnímať vo všetkých zmienkach o náprave krívd minulosti. Keďže práve v týchto dňoch a týždňoch sa na jednotlivých ministerstvách uskutočňujú organizačné a personálne zmeny, je dobré toto - finančne a časovo nenáročné - odporúčanie opätovne pripomenúť. Už aj preto, lebo práve z rezortu životného prostredia muselo v minulosti odísť mimoriadne veľa schopných a čestných ľudí. Aj keď najväčšie čistky v rezorte prebehli už počas prvej vlády Roberta Fica, keď ministrami životného prostredia boli nominanti Slovenskej národnej strany, v menšej miere sa diali aj počas minulej vlády  (napr. pod zámienkou nezmyselného zlučovania Správ CHKO Dunajské luhy a Ponitrie). Týmito čistkami boli v minulosti postihnutí najmä odborní pracovníci na úseku štátnej ochrany prírody, vrátane viacerých „nepohodlných“ riaditeľov správ národných parkov. Teraz by bolo vhodné a užitočné, keby sa nové vedenie rezortu životného prostredia svojim bývalým zamestnancom za rozhodnutia svojich predchodcov ospravedlnilo a v rámci možností im umožnilo návrat. Nebolo by to len morálne gesto. Takýto akt by mal aj rozmer praktický ba pragmatický: každý schopný, čestný a obetavý človek je pri ochrane prírody, krajiny a životného prostredia potrebný, keďže ide o činnosť celospoločensky mimoriadne dôležitú, a pritom nedostatočne ocenenú a neraz i znevažovanú. Verejnosť pritom oprávnene očakáva, že sa situácia v tejto oblasti v porovnaní s nedávnou minulosťou podstatne zlepší. A to sa bez kvalitných ľudí jednoducho nedá. Je mi jasné, že nie všetci a všetky by o takýto návrat prejavili záujem. Či už z vekových, zdravotných alebo iných dôvodov, medzi ktoré zrejme patrí aj pocit sklamania a obava „opäť vstúpiť do tej istej rieky“. Ale aj tu môže vedenie rezortu urobiť veľa pre to, aby „štátni ochranári“ získali istotu, že očakávaná zmena príde, že za svoju poctivú prácu budú adekvátne ohodnotení, a najmä, že im vedenie bude „držať chrbát“ v ich snahe dosiahnuť dodržiavanie príslušných zákonov a predpisov. Aj aktuálne, či nedávne kauzy  (Štrbské Pleso, Chopok – Jasná, Donovaly, Chata pod Chlebom a ďalšie) dokazujú, že štátna ochrana prírody a inšpekcia musia mať podstatne väčšiu spoločenskú autoritu, čo okrem iného predpokladá aj zmenu inštitucionálneho statusu ochrany prírody (o. i. právnu subjektivitu správ národných parkov, prevod pozemkov vo vlastníctve štátu, nachádzajúcich sa na ich území, pod rezort životného prostredia a i.). Korešponduje to aj so znením programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa o. i. sľubuje jednotná správa chránených území pod MŽP SR, reforma Štátnej ochrany prírody SR a zváženie právnej subjektivity správ národných parkov. To predpokladá  maximálnu komunikáciu a spoluprácu s odbornou, aktivistickou i laickou verejnosťou.  Za zmienku stojí aj úloha dobrovoľníkov, činnosť ktorých viaceré predchádzajúce vlády taktiež  bagatelizovali a spochybňovali. Pritom bez ich pomoci by Štátna ochrana prírody SR i ďalšie rezortné organizácie svoje úlohy v potrebnom rozsahu a kvalite nezvládli. A netýka sa to len chránených území či ohrozených vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, ale aj problematiky odpadov, hluku, znečisťovania vôd a ovzdušia, výrubu stromov vo voľnej krajine, nelegálnej ťažby nerastov, znehodnocovania vzhľadu krajiny a i. Žiada sa  preto urýchlene urobiť účinné kroky na zvýšenie právomocí a spoločenskej autority členov stráže prírody  a ďalších dobrovoľníkov, ochotných a schopných prírode, krajine, životnému prostrediu a tým aj rezortu ochrany a nám všetkým pomôcť.

Nižšie ("v prílohe") nájdete text výzvy so zoznamom signatárov a tlačovú správu k nej.

Mikuláš Huba (vedecký pracovník SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu)