Príroda je neprenosná, výroba elektriny áno – rozhovor s Mikulášom Hubom

(Časopis Územná samospráva, IX, 5/2013) 

V schválenej vládnej Koncepcii využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenska do roku 2030 sa ráta s výstavbou malých vodných elektrární (MVE) až v 368 profiloch na riekach po celom Slovensku. Na vážne nedostatky koncepcie dlhší  čas upozorňujú rôzne štátne orgány ochranári, vedci, vodáci, rybári aj občania. Zatiaľ to nepomáha. Preto občianske združenia RIEKA – združenie na ochranu vodných tokov, Hron pre slobodné rieky, KST Tempo Hliník nad Hronom, Slatinka a ďalších 16 združení sa v marci sťažovali Európskej komisii. Koncepciu kritizuje aj náš popredný odborník na životné prostredie, poslanec parlamentu, profesor Mikuláš Huba. V tejto súvislosti sme ho požiadali o rozhovor.

1. Podľa aktivistov, už pri príprave a presadzovaní tejto spornej koncepcie ministerstvo životného prostredia veľmi pravdepodobne porušilo Rámcovú smernicu o vode, Smernicu o biotopoch, Bernský dohovor i Ramsarský dohovor. Teda práve tie medzinárodné právne normy, ktoré by malo v prvom rade presadzovať a implementovať. Pán profesor, súhlasíte s tým?

Áno, podľa môjho názoru ministerstvo životného prostredia (MŽP) tieto a ďalšie medzinárodné právne normy, resp. niektoré ich ustanovenia, porušilo, alebo nesprávne aplikovalo. Keď som na to upozornil pána ministra, najskôr listom, neskôr prostredníctvom interpelácie, snažil sa ma vo svojej odpovedi presvedčiť, že všetko je v poriadku, čo sa mu však nepodarilo. To, čo na papieri niekedy môže vyzerať uspokojivo, v skutočnosti často vyzerá úplne inak. Keď vidíte to, ako sa daný projekt naozaj realizoval a prevádzkuje a to, čo to prinieslo okolitej prírode, krajine a ľuďom, musíte byť zhrozený. Nesprávne uplatnenie Rámcovej smernice o vode nakoniec priznali, pokiaľ som dobre informovaný, aj zástupcovia MŽP v rámci pripomienkovania návrhu novely zákona o vodách.

2. Aktivisti tvrdia, že ich stanovisko je podložené odbornými argumentmi o možných dopadoch výstavby MVE na ekologický stav našich riek. Dokazujú kópiami korešpondencie, že sa problém snažili riešiť v prvom rade na domácej pôde. Veria, že sa im podarí zastaviť ekologicky, ale aj ekonomicky neudržateľný trend v budovaní tzv. obnoviteľných zdrojov. Podotkli, že nie sú proti budovaniu MVE, ale nesmú mať fatálne škody na prírodu. Aký je váš názor?

V tom názore sa s Vami citovanými aktivistami zhodujem. Nikto z nás nie je proti využívaniu obnoviteľných zdrojov, ani proti postupnému zvyšovaniu ich podielu v rámci celkového energetického „mixu“. Z hľadiska nie veľmi vzdialenej budúcnosti sú spolu s energetickými úsporami a zvyšovaním energetickej efektívnosti práve obnoviteľné zdroje jedinou alternatívou neobnoviteľných, ktoré svoju dočasnosť majú obsiahnutú už v samotnom názve. Nie sme apriori ani proti využívaniu vodnej energie. Veď aj na Slovensku by sme našli nemálo príkladov malých vodných elektrární z minulosti, vrátane dodnes funkčných technických pamiatok, na ktoré sme všetci hrdí. Kdesi som čítal, že ešte pred II. svetovou vojnou bolo na Slovensku v prevádzke okolo 6000 technických zariadení na vodný pohon!!! Sami sme niektoré z nich brigádnicky opravovali: napríklad komplex mlynov a píly v Kvačianskej doline. Takže máme na Slovensku na čo nadväzovať. Ide len o to, aby sme opäť nepoužívali metódu: „Za každú cenu!“ a nespôsobili pritom viac škody ako osohu. Aby som bol konkrétnejší: ak odrazíme časť vody z toku do bočného kanála na spôsob voľakedajších mlynských náhonov, môžeme využiť energetický potenciál tečúcej vody efektívne bez toho, aby sme priečnou haťou prerušili riečne kontinuum a navždy zmenili prírodný či poloprírodný tok na sústavu viac či menej nespojitých vodných nádrží s vybetónovanými brehmi, bez prirodzenej vegetácie, bočných ramien a životaschopnej pririečnej nivy. Skrátka bez toho, aby sme vymenili prirodzený riečny ekosystém za umelú technickú konštrukciu, predstavujúcu neprekonateľnú prekážku pre migráciu rýb a iných vodných živočíchov a obmedzujúcu vodnú turistiku a iné ekosystémové služby vodných tokov.

Ďalšiu veľkú možnosť vidím v efektívnejšom využívaní jestvujúcich hydroelektrární, kde sú nepochybne obrovské rezervy, keďže ide o stavby, ktoré majú zväčša 60 i viac rokov a tomu zodpovedajúcu mieru „fyzickej a morálnej“ opotrebovanosti. V modernizácii týchto už jestvujúcich vodných diel vidím príležitosť pre investorov i pre využitie eurofondov, aj keď nádrže niektorých hydroelektrární sú už tak zanesené kontaminovanými sedimentmi, že nemajú perspektívu.

3. Aktivisti zdôrazňujú, že posudzovanie vplyvu výstavby MVE na životné prostredie bolo zmanipulované. Schválená koncepcia odobrila predošlú i pokračujúcu chaotickú, nekoordinovanú a klientelizmom a úplatkárstvom presiaknutú výstavbu spomínaných elektrární. Súhlasíte s tým alebo máte iný názor?

Priamymi dôkazmi o korupcii a klientelizme v tomto prípade nedisponujem. Ale keďže Vami spomínané patologické spoločenské javy sú na Slovensku doslova všadeprítomné a tam, kde sa prideľujú lukratívne zákazky a rozdeľujú európske peniaze to platí dvojnásobne, je pravdepodobnosť, že zohrali významnú úlohu aj v tomto prípade, vysoká. Nepoznám detaily, ale aj na základe toho, čo viem, môžem povedať, že to, ako sa v prípade tzv. MVE nastavil proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo účelové a nezodpovedá to zmyslu tohto posudzovania. Ak by to tak nebolo, nemohli by byť viaceré stavby jednoducho odsúhlasené.

4. Aktivisti dodávajú, že výstavba MVE na našich riekach nie je vo verejnom záujme, ale vyhovuje len súkromným firmám, ktoré majú z toho biznis. Navyše, Slovensko porušuje záväzky a smernice EK vo vodnej politike. Pán profesor, nie je to dosť tvrdá kritika ministerstva životného prostredia?

V prvom rade by som sa tak trochu súčasného ministerstva zastal v tom zmysle, že úvahy o totálnom využití hydroenergetického potenciálu slovenských tokov vznikli dávno pred nástupom tejto vlády. Koncepciu využitia hydroenergetického potenciálu schválila predchádzajúca vláda, ale samotná idea nás vracia ešte kamsi do budovateľských 50-tych rokov minulého storočia. To len novoprijatý záväzok Slovenskej republiky zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov a vidina európskych peňazí jej dodali „nové krídla“.

Na druhej strane je fakt, že ministerstvo dopláca na schizofrenickú situáciu, do ktorej sa dostalo pred viac ako desiatimi rokmi, keď mu na jednej strane odobrali kompetencie v oblasti územného plánovania (ktoré tam podľa môjho názoru patria), a „na oplátku“ mu „dali do vienka“ aj také kompetencie vo sfére vodného hospodárstva, ktoré sú investičného charakteru a pod rezort životného prostredia z logiky veci nepatria. A tak teraz to isté ministerstvo má prírodu aj chrániť, aj exploatovať, aj posudzovať, či sa pritom nepoškodzuje životné prostredie. Skrátka Kocúrkovo! V situácii, keď je vláde dobré každé euro, nemusíme príliš hádať, kto dostane napokon prednosť, či ochrancovia prírody, alebo stavitelia priehrad, či miestni obyvatelia, vodáci, rybári, vedci a obdivovatelia krás prírody a krajiny, alebo spriaznení podnikatelia... Prečo som v tomto prípade na strane ochrancov prírody a krajiny? Lebo príroda a krása konkrétneho miesta – napríklad riečneho zákutia – je neprenosná, kým výroba elektriny áno.

5. Ministerstvo oponuje, že posudzovanie vplyvov koncepcie na životné prostredie – SEA bolo v súlade s legislatívnymi predpismi slovenskej i európskej jurisdikcie. Súhlasíte s tým alebo máte výhrady?

Tento proces je na Slovensku už dávno tak sformalizovaný, sprofanovaný a v očiach verejnosti skompromitovaný, že prakticky prestal plniť svoju funkciu. Aj tento prípad je toho dôkazom. Ak by išlo o skutočné strategické environmentálne hodnotenie podľa predstáv tvorcov tohto zákona (medzi ktorých sa, mimochodom, hlásim), nemohol by byť výsledok taký, že je v neprospech prírody, krajiny, životného prostredia a napokon i dotknutých obyvateľov a celej spoločnosti. Možno sa formálne urobili jednotlivé kroky v zmysle zákona, ale výsledkom je karikatúra celého procesu.

6. Ministerstvo tiež tvrdí, že koncepcia určila podmienky na výstavbu a prevádzku MVE tak, aby bola zabezpečená ochrana vodných tokov a územia v súlade s požiadavkou rámcovej smernice o vode. Je to pravda?

Rámcová smernica o vode sa volá rámcová aj preto, lebo nejde celkom do detailov.

Avšak celkom jednoznačne požaduje napr. v čl. 4.: “...členské štáty budú chrániť, zlepšovať a obnovovať všetky útvary  povrchovej vody“. Budovanie väčšiny tzv. MVE, ako ho vidíme na Slovensku, je podľa môjho presvedčenia v priamom rozpore s citovanou požiadavkou RSV.

7. Hovorca envirorezortu Maroš Stano hovorí, že negatívne výroky na adresu rezortu sú absurdné a nezmyselné, pretože za súčasného vedenia sa nepridelil ani jeden nový profil na výstavbu. Práve naopak, minister Peter Žiga už pozastavil prideľovanie nových profilov a dal preveriť tie profily, ktoré sa pridelili v minulosti. Dodáva, že koncepcia sa ešte bude prehodnocovať a aktualizovať v diskusii s dotknutými a s ohľadom na ekologicky využiteľný hydropotenciál. Nie je to správne stanovisko? Prečo sa potom sťažujú spomínané združenia v Bruseli?

Pán minister Žiga naozaj pozastavil prideľovanie nových profilov a ministerstvo sľúbilo prehodnotiť celú koncepciu, čo som aj verejne ocenil, okrem iného aj preto, lebo som ho predtým o to žiadal. Moja predstava a kľúčová požiadavka, s ktorou som sa na neho obrátil, bola však oveľa zásadnejšia: žiadal som pozastaviť realizáciu nových tzv. MVE, čo by sa týkalo aj tých profilov, ktoré prideľoval jeho predchodca. Smer po nástupe k moci urobil mnohé oveľa zásadnejšie zmeny, takže vzhľadom na hroziace škody a riziká, ako aj na odpor dotknutej verejnosti, som presvedčený, že by to pre ministerstvo a vládu nemal byť problém: minimálne v prípade tých stavieb, kde nebolo dosiaľ vydané stavebné povolenie, by takéto zmrazenie celého procesu nemal byť ani procesno-právny problém. Okrem toho je verejným tajomstvom, že nepridelené zostali už len tie profily, o ktoré nebol záujem, takže to pozastavenie ich prideľovania si netreba príliš idealizovať.

8. Mnohé MVE sú financované z eurofondov bez toho, aby zámery prešli procesom EIA. V niektorých prípadoch má investor európske peniaze na účte skôr, ako stavebný úrad rozhodne o umiestnení stavby (napr. MVE Šalková). Porušujú sa tým podmienky pridelenia fondov podľa čl. 7, písm. b Zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností súvisiacich s čerpaním úverových prostriedkov v súlade s Dohodou o financovaní medzi Európskou investičnou bankou a SR. Máte aj vy takéto informácie? Ako sa tomu zabrániť?

Ak mám byť úprimný, nie som nadšený ani príliš benevolentnou politikou EÚ v tejto oblasti. A netýka sa to len problematiky tzv. MVE. Z európskych peňazí sa na Slovensku financuje množstvo sporných projektov, ktoré majú neraz negatívny dopad na životné prostredie, prírodu a charakter krajiny. Príslušné európske inštitúcie na to dlhodobo upozorňujeme. Nebyť toho, bola by realita v tejto oblasti ešte horšia. Je preto veľmi dobré, že na to v tomto prípade upozornili Brusel aj aktivisti.

9. Zodpovedajú MVE, postavené na Váhu a Hrone, všetkým kritériám kladeným na kategóriu malých vodných elektrární? To ste sa, pán profesor, pýtali v rámci interpelácie v parlamente ministra životného prostredia. Odpovedal vám? Ak nie, aký je váš názor?

Môj názor je ten, že veľká časť toho, čo sa u nás označuje za malé vodné elektrárne, nie sú v skutočnosti žiadne malé stavby, ako by to mohol evokovať ich u nás používaný (a na oklamanie verejnosti aj patrične zneužívaný) názov. Preto pred skratku MVE zásadne kladiem slovíčko „takzvané“.  Hraničná hodnota inštalovaného výkonu 10 MW a možnosť budovať ich ako priečne stavby z nich na mnohých miestach robia regulárne priehrady so všetkými následkami, ktoré z toho vyplývajú. Moja predstava je taká, že za MVE by sa mali považovať len zariadenia s výkonom do 1 MW a bez potreby priečneho prehradenia toku.

10. Európsky dohovor o krajine zaväzuje Slovensko chrániť dochované hodnoty našej krajiny. Podľa vás tam patria aj zachované úseky riek. Porušujeme dohovor? Ak áno, aké to bude mať pre nás dôsledky?

Väčšina ľudí si to dosiaľ neuvedomuje, ale hrozí nám tu zásadná zmena podoby slovenskej krajiny. Teda toho Slovenska, ako ho poznajú a obdivujú naše generácie.

Tú zmenu by som, čo sa týka možného vizuálneho dopadu, prirovnal k fatálnemu rozhodnutiu z čias socializmu budovať všade panelové sídliská. Je to v priamom rozpore s tým, čo sme sa zaviazali ako zmluvná strana Európskeho dohovoru o krajine. Na druhej strane slabinou tohto dokumentu je to, že dosiaľ nie je právne vymáhateľný, aj keď takpovediac politicky a morálne je pre Slovensko záväzný. Rada Európy nás môže za jeho nedodržiavanie verbálne pranierovať, ale pokuta, ani zastavenie prídelu eurofondov nám v tomto prípade nehrozí. A preto tí, pre ktorých záväzok a morálka nič neznamenajú, si z tohto dohovoru ťažkú hlavu nerobia.

Napriek tomu si myslím, že spojeným úsilím občanov, samosprávy, mimovládnych a stavovských organizácií, médií, vedcov, pedagógov, aktivistov, turistov, vodákov, rybárov a ďalších, vrátane rozumných podnikateľov a politikov, sa nám podarí zabrániť realizácii Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenska v jej súčasnej podobe a zachrániť naše krásne rieky a prírodu okolo nich aj pre budúce generácie.