Pripomienky k návrhu nového stavebného zákona (Závery a odporúčania zo seminára v NR SR, 17. 10. 2013)

Pozn.: Pod slovným spojením „nový stavebný zákon“ sa myslí vládny návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe, verzia zo septembra 2013.

Pozn. 2: Stanoviská a pripomienky účastníkov a účastníčok odborného seminára sú uverejnené TU.

1.    Celkové všeobecné hodnotenie

• Účastníci a účastníčky seminára dňa 17. 10. 2013 v NR SR sa zhodli na tom, že Slovensko potrebuje nový stavebný zákon, ktorý bude lepší, ako ten, ktorý platí v súčasnosti. Zásadnou požiadavkou je, aby zákon riešil všetky aspekty územia/priestoru. Má teda mať nadrezortný, interdisciplinárny a integrujúci charakter.
• Z vystúpení, ktoré odzneli na seminári (s výnimkou vystúpení predkladateľov návrhu nového zákona) vyplynul názor, že predložený návrh vyššie uvedené požiadavky a potreby celkovo nespĺňa, nevybočil z tradičného rezortného rámca. Napriek niektorým pozitívam, ktoré prináša, viaceré navrhované ustanovenia i celková kvalita a prehľadnosť spracovania a procesov sú dokonca krokom späť v porovnaní s dosiaľ platným zákonom.
• Na základe súčasnej praxe je oprávnenou obava, že pokiaľ návrh zákona nebude explicitne určovať rozsah oprávnení a kompetencií a zároveň nebude sprevádzaný dôslednou dôvodovou správou, metodickými usmerneniami a dôslednou kontrolou postupu jednotlivých stavebných úradov, ale aj dodržiavania zákonnosti pri územnom plánovaní. Prijatie novej právnej úpravy môže mať úplne opačný efekt.
• Či už pôjde o jeden zákon, ako doteraz, alebo o dve právne normy: Zákon o územnom plánovaní a regionálnom rozvoji a Stavebný poriadok, každopádne to musia byť zrozumiteľné, jasné, jednoduché praktické nástroje nielen pre odborníkov – technikov či právnikov, ale aj pre „úradníkov“ a laikov. Tento „nasilu“, nesúrodo skombinovaný a rozvláčny návrh zákona žiaducou právnou normou nie je. V návrhu je zjavných či skrytých mnoho nedostatkov, nejasností a problémov, ktoré vo svojom súhrne a v konečnom dôsledku skomplikujú život úradníkom, urbanistom, krajinárom, stavebníkom, stavbárom, radovým občanom a napokon aj tým, ktorí ho vytvorili, alebo jeho vytvorenie s takouto filozofiou zadali.
• Predložený návrh nerešpektuje potreby súčasnosti a realitu niekoľko rokov zmeneného a decentralizovaného riadenia samostatných regiónov Slovenska. Nerešpektuje ani stratégie a trendy v Európskej únii. Z tohto dôvodu by bol „neaktuálny“ v podstate ihneď po jeho vydaní v podobe, v akej je dnes.
• Na tento zákon čakala odborná i zainteresovaná občianska verejnosť niekoľko mesiacov, ba rokov a jeho predloženie ministerstvo dopravy (MDVRR) niekoľkokrát odložilo. To, čo ale ministerstvo napokon predložilo, sa skôr dá považovať za zmes paragrafov, často nových a nejasných pojmov a nedostatočne zdôvodnených zmien.
• Napriek prísľubom decentralizácie, deetatizácie a skoncovania s čiernymi stavbami návrh v niektorých smeroch umožňuje ďalšie obmedzovanie nakladania so súkromným majetkom a legalizáciu čiernych stavieb.
• Návrh zákona je nevyvážený v prospech stavebnej časti. Namiesto strategických riešení – predovšetkým v časti venovanej územnému plánovaniu, ktoré je však silne podhodnotené – sa prioritne venuje procesom. Prioritou zákona však nemajú byť čierne stavby, ale princípy kvalitného života vo sfére územného a priestorového plánovania/rozvoja a výstavby.
• Účastníci seminára vyjadrili spokojnosť s tým, že návrh tohto veľmi dôležitého zákona bolo možné prediskutovať a verejne pripomienkovať aj na pôde zákonodarného orgánu. Zároveň však vyslovili poľutovanie nad tým, že takáto diskusia neprebehla v skorších štádiách prípravy zákona – zapracovanie zmien je teraz náročnejšie.
• Lapsusov je v návrhu veľa a namieste je otázka: Ako vlastne komunikovalo a komunikuje ministerstvo s odbornou verejnosťou z radov všetkých zainteresovaných profesií? Sú si na ministerstve vedomí, čo by vzniklo v sídlach, vo voľnej krajine, na stavebnom trhu a stavebných úradoch v prípade prijatia takéhoto zákona?
• Diskusia o návrhu zákona by mala prebiehať širšie a dlhší čas. Chceme veriť, že predstavitelia ministerstva, ktorí boli prítomní na seminári, si dobre vypočuli diskusné príspevky a aspoň podstatnú časť z nich zapracujú do nového návrhu.
• Najrozumnejším riešením pre stavebnú prax bude nepokračovať v príprave takto navrhnutého zákona so zlou centralistickou koncepciou, komplikovanou štruktúrou a obsahom umožňujúcimi jeho obchádzanie. Myslíme si, že dôjde k menším škodám, keď vypracujeme skutočne nový, moderný a adekvátny zákon, reagujúci na jestvujúce problémy, zodpovedajúci požiadavkám 21. storočia a rešpektujúci takmer 20-ročné zmeny v Slovenskej republike.
• Pri príprave nového moderného zákona, ako aj pri spracovávaní pripomienok a návrhov vzišlých z verejnej diskusie, resp. verejného prerokovania návrhu, odporúčame vychádzať z koncepčných/ strategických materiálov na úrovni EÚ, napr. Charty európskeho plánovania, Smernice INSPIRE 2007/2/EC2, Európskeho dohovoru o krajine, Aarhuského dohovoru a i. (pozri aj prílohy 1 a 3).
• V záujme zvýšenia kvality zákona by príprava a pripomienkovanie vyhlášok a metodík mali prebiehať v komplexnosti, teda súčasne so zákonom. V opačnom prípade sa môže stať, že pri chybách vo vyhláškach či metodikách bude potrebné nový zákon okamžite novelizovať. Týka sa to aj potreby širšej informácie o príprave elektronického informačného systému o územnom plánovaní a výstavbe.
• Považujeme tiež za vhodné pripraviť metodiku pre súťaže v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, vrátane stanovenia reálnych cenových limitov pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) a územnoplánovacích podkladov (ÚPP), a predložiť ju na verejnú diskusiu. Súčasťou kritérií by mali byť aj referencie, ktoré preukážu potrebnú kvalifikáciu a skúsenosti so spracovaním ÚPP a ÚPD.
• Zúčastnení a subjekty, ktoré zastupovali, naďalej deklarujú záujem o spoluprácu pri tvorbe tohto dôležitého právneho predpisu, ktorý patrí medzi najdôležitejšie dokumenty ovplyvňujúce významnou mierou charakter našich sídiel. Máme záujem na vyriešení naznačených problémov ešte v etape pred predložením návrhu zákona do medzirezortného pripomienkového konania.
• Žiadame účasť zástupcov VÚC pri návrhu paragrafového znenia najmä k časti územného plánu regiónu (jeho obsahu a rozsahu), spoločne so spracovávateľmi týchto dokumentácií.

 

2.    Zásadné koncepčné pripomienky a návrhy

• Návrh nového stavebného zákona (ďalej „Návrh“, resp. „návrh zákona“) je nesúrodou zmesou pôvodného zákona, vyhlášok a predpisov bez ucelenej koncepcie a prehľadnej, logickej štruktúry. Namiesto potrebných riešení prináša skôr chaos.
• Návrh zákona je nevyvážený. Navrhované znenie sa precíznejšie zaoberá najmä časťou stavebného poriadku, a to napriek tomu, že táto problematika je vo vzťahu k problematike riadenia územného rozvoja, t. j. k územnoplánovacej časti zákona len exekutívnou, a teda zo systémového hľadiska logicky podriadenou.
• Návrh nezohľadňuje socio-ekonomicko-strategické rozvojové plánovanie, krajinné plánovanie ani potenciál územia. Územné plánovanie a rozhodnutia by sa mali posudzovať zo strategického hľadiska, teda z hľadiska sociálneho a ekonomického rozvoja a kvality životného prostredia, čo odporúča aj Charta európskeho priestorového plánovania (pozri prílohu 1).
• Návrh zákona nedostatočne zapracúva práva verejnosti vyplývajúce z Aarhuského dohovoru (pozri časť 3.2.3.3 a 3.3.1 a prílohu 3).
• Celková štruktúra zákona nie je dostatočne prehľadná, zmiešanie územného plánovania a stavebného poriadku nie je prínosom. Je smutné, že výsledkom asi ročnej práce tímu MDVRR SR je ťažko čitateľný, ťažko pochopiteľný a nekoncepčný 176-stranový návrh zákona (spolu s dôvodovou správou má 261 strán) so 167 paragrafmi (novela z  r. 1992 mala 145 paragrafov).
• Dôsledkom vyššie uvedeného je, že návrh zákona je príliš rozsiahly a v niektorých oblastiach zabieha do neprimeranej podrobnosti. Mnohé nepodstatné veci idú až do kurióznych detailov (napr. odstraňovanie umeleckých diel). Na porovnanie: Návrh má rozsah ako rakúsky stavebný zákon – keď sa však všetky verzie spolkových krajín spoja dokopy. V súčasnosti má platný stavebný zákon cca 50 strán. Prežil svoju 40-ročnú históriu a mnoho novelizácií. Stále má svoje kvality a je len na škodu, že sa v praxi nedodržiava. No prežil svoju dobu a potrebujeme nový. Bolo však naozaj zámerom predkladateľov, že z cca 50 strán sa návrh nového zákona rozrastie na nezrozumiteľných 261 strán?
• V Návrhu chýba prehľadný výklad pojmov, najmä nových termínov, ktoré sa v dosiaľ nepoužívali (napr. územná súdržnosť, konštrukčná jednota). Bez zdôvodnenia a definovania sa zavádzajú nové pojmy s nejednoznačným výkladom. Návrh zákona zavádza aj nové profesie, byrokratické inštitúty a odoberá kompetencie samosprávam v územnom plánovaní i v stavebnom konaní.
• V Návrhu chýbajú vzťahy a väzby medzi rezortnými dokumentáciami, územnoplánovacími dokumentáciami, zadaním a územným plánom. Zákon má rezortný a nie nadrezortný charakter.
• Formulácie v časti zákona venovanej územnému plánovaniu sú nejasné, jazyk zákona je komplikovaný, avšak nie dôsledný a jednoznačný vo výpovediach. Mal by byť jednoduchší a zrozumiteľný aj pre málo vzdelaného stavebníka alebo zástupcu samosprávy aj tej najmenšej dediny. Interpretačná jednoznačnosť je predpokladom bezproblémového výkonu rozhodovacích procesov v zmysle zákona. Napr. pri povoľovaní stavieb: jednoznačná požiadavka buď je splnená – povolenie bude vydané; alebo splnená nie je – povolenie nebude vydané. Nič by nemalo byť ponechané na interpretácii úradníka, na jeho ľubovôli a blahovôli či ochote „privrieť oko“. Niekde to tak je, niekde sú ustanovenia „gumené“.
• Nie vždy sú jasné nástroje vykonateľnosti zákona a sankcie za jeho porušovanie nie sú vždy dosť účinné na to, aby od protizákonného postupu odradili. Vážnym nedostatkom je ponechanie priestoru na rozhodovanie orgánov „podľa ich uváženia“, čo prináša právnu neistotu účastníkov konania a priestor pre korupciu.
• Verejnosť očakávala zjednodušenie procesov a sprísnenie sankcií pre tých, ktorí zákon nedodržiavajú. Proklamované urýchlenie procesov nie je reálne a často ani žiaduce, vypustené sú niektoré lehoty a naopak niektoré procesy, napr. aktualizácia ÚPD, sú oveľa zložitejšie.
• Nie všade sú práva a povinnosti jednotlivých zainteresovaných strán vyvážené. Priority ochrany verejného záujmu a individuálnych práv občanov nie sú vždy vyvážené – týka sa to napríklad formovania verejných priestorov či rešpektovania vlastníckych práv. Ochrana verejného záujmu, ktorá by mala byť základom celého zákona, sa prinajlepšom ocitla niekde v úzadí.
• Zákon zasahuje do osobných slobôd jednotlivcov, zasahuje do vlastníckych práv. Umožňuje stavebnému úradu nariaďovať vlastníkovi povinnosti, ako má nakladať so svojím majetkom. V niektorých prípadoch nariaďuje povinnosť zápisu predkupného práva v prospech obcí a miest do listov vlastníctva na základe územného plánu, t. j. umožňuje nedobrovoľný zápis tohto predkupného práva do listov vlastníctva.
• Zákon je celkovo nastavený najmä na malé sídla, nerieši problematiku veľkých miest – budú vznikať problémy pri jeho aplikácii mestami a väčšími obcami. V návrhu mali autori zohľadniť špecifiká hlavného mesta, či už priamo v texte jednotlivých ustanovení alebo v rámci splnomocňovacích ustanovení. Vzniká tak potreba splnomocniť minimálne hlavné mesto na vydanie vlastnej metodiky.
• Pri navrhovaní tohto predpisu bolo opomenuté, že činnosti a konania podľa jeho ustanovení budú vykonávať samosprávy, najmä obce a mestá. Autori mali vychádzať zo skúseností a reálnej praxe obcí a najmä miest, ako aj z predpokladaného vývoja v tejto oblasti.

 

2.1  Environmentálne aspekty a trvalá udržateľnosť

• Návrh zákona by mal riešiť významné a strategické investičné zámery, ochranu nerastného bohatstva a jeho racionálne využívanie len v súlade s organizáciou priestorového usporiadania a funkčného využívania územia a s požiadavkami na ochranu prírody a tvorbu krajiny.
• Navrhovať umiestnenia takýchto zámerov (mimo nadradenej dopravnej a technickej infraštruktúry) len prostredníctvom komplexného územnotechnického riešenia.
• V § 22 ods. 2 Základné ustanovenia chýbajú environmentálne požiadavky a podmienky. Keďže sú dôležitou súčasťou verejného záujmu v územnom rozvoji, navrhujeme doplniť: „f) určovanie urbanistických, architektonických, environmentálnych a estetických požiadaviek a podmienok umiestňovania stavieb pri zohľadňovaní súčasného charakteru a hodnôt územia a krajiny.“
• Do § 22 ods. 3  doplniť energetickú hospodárnosť stavieb, resp. jej maximalizáciu.
• V § 58 Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb navrhujeme upravené znenie viacerých bodov:

-       „e) stavba mala zabezpečené zásobovanie energiou a vodou (ak ho potrebuje) a nakladanie s odpadmi, dažďovými a odpadovými vodami environmentálne vhodným spôsobom,“
Tu nepovažujeme za potrebné vyžadovať napojenie na verejné siete, ale zdôrazňujeme environmentálnu vhodnosť nakladania s odpadmi a splaškami.

-       K písm. k): Z podložia nepreniká (významnejšie) ionizačné žiarenie, ale radón, ktorého rozpadom vzniká ionizačné žiarenie priamo v interiéri či v ľudskom tele. Geopatogénne zóny nepovažujeme za reálne preukázaný vplyv a nevieme si predstaviť ochranu pred ich vplyvom (žiariče pyramidálneho tvaru? začarované kamene?).

-       V doplnenom písm. r) vyžadujeme zabezpečenie potrebnej kvality a zdravotnej nezávadnosti vnútorného prostredia.

•       Chýba konkrétna ochrana stavieb proti radónovému žiareniu.

 

2.2  Klimatické zmeny a voda v krajine

• V Návrhu sa nereaguje na klimatické zmeny, chýba to najmä v časti o územnom plánovaní. Doplniť a zapracovať potrebu ochrany kvality životného prostredia v súvislosti s negatívnymi prejavmi/dôsledkami zmeny klímy, v nadväznosti na pripravovanú Adaptačnú stratégiu SR na dôsledky zmeny klímy pod gesciou MŽP SR a Adaptačnú stratégiu Európskej únie – napr. v § 7 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Pozemok vylúčený zo zastavania, § 22 ods. 3 Základné ustanovenia, § 33 ods. 2 Zadanie, § 102 Obec a i. Ďalej navrhujeme doplniť nové písmeno v nasledujúcich paragrafoch:

-       § 27 ods. 3 Územný plán obce: „m) minimalizácie negatívneho vplyvu zastavaného územia na klimatické podmienky v obci“

-       § 28 ods. 5 Územný plán zóny: „g) minimalizácie negatívneho vplyvu zastavaného územia na klimatické podmienky v obci“

-       § 29 ods. 3 Zastavovací plán: „g) minimalizácie negatívneho vplyvu zastavaného územia na klimatické podmienky v obci“

• Odporúčame stanoviť eko-index ako regulačný index pre udržanie kvality zelene a kvality životného prostredia. Eko-index by mal byť súčasťou ÚPD obce i zóny, ako i regulačných plánov. Skutkový stav by sa mal stanoviť už v prieskumoch a rozboroch. V zadaní by mala byť stanovená cieľová hodnota eko-indexu a v koncepte/návrhu potom konkrétna hodnota pre konkrétnu lokalitu.
• Územné plánovanie musí zohľadňovať potrebu zadržania vody v krajine na všetkých stupňoch plánovania, nie len kvôli ochrane pred povodňami, ale aj z hľadiska predchádzania prehrievaniu zastaveného prostredia.
• Doplniť a zapracovať: manažment zrážkových vôd, resp. hospodárenie so zrážkovými vodami, s cieľom ich vsakovania (infiltrácie) priamo v danej lokalite – napr. § 7 ods. 2 Pozemok vylúčený zo zastavania; podiel spevnených nepriepustných plôch na jednotlivých stavebných pozemkoch, konkrétne napr. regulatív zo Štandardov minimálnej vybavenosti obcí (časť zeleň) – napr. § 8 ods. 2 Zastavovacie podmienky, § 28 ods. 5 písm. d) Územný plán zóny, § 27 ods. 3 Územný plán obce a i.
• V § 8 ods. 2 Zastavovacie podmienky doplniť nové písmeno v nasledujúcom znení: „m) určenie indexu absorpcie zrážok na zastavanej ploche“. Odôvodnenie: Schopnosť prostredia zadržiavať vodu sa znižuje v dôsledku zastavanosti. Nepriamym efektom je zhoršovanie klimatických podmienok v zastavanom prostredí, a to najmä v lete. Vhodnými opatreniami (napr. zelené strechy, úprava skladby zelene na nezastavanej časti pozemku a pod.) možno dosiahnuť kompenzáciu zníženej schopnosti zadržiavania vody a tým redukciu nepriaznivého vplyvu zástavby na teploty. To ďalej vedie k úsporám energie z titulu nižšej potreby klimatizácie vnútorných priestorov.
• Vhodnejší je koeficient pre vsakovanie vody, ktorý reaguje na čoraz „nepredvídateľnejšie“ prejavy počasia v súvislosti s globálnym oteplením.

 

2.3  Krajina

• Vnímanie krajiny v Návrhu je chybné.Krajinu je treba aj tvoriť (pre nasledujúce generácie). Krajina nie je len biologickou zložkou sídelnej štruktúry alebo prostredia. Je to existenčný základ pre súčasnú a najmä budúce generácie, a preto kvalitná, zdravá a príťažlivá krajina je celospoločen-ským verejným záujmom. Tento fakt v zákone nie je zdôraznený a ku krajine sa stavia ako k nemennému fenoménu. Krajina je však zlými rozhodnutiami veľmi zraniteľná, degraduje a v mnohom je jej hodnota neskôr už neobnoviteľná. Cez poznanie jej stavu treba robiť opatrenia na zásahy, na princípe priestorovej kompozície.
• Krajinu, jej ochranu a tvorbu vnímať ako strategický prístup k územnému rozvoju. Návrh zákona ignoruje ekologicko-environmentálne územné plánovanie ako nástroj manažmentu, ochrany a tvorby krajiny. Zároveň nedostatočne akceptuje Európsky dohovor o krajine.
• Do Návrhu je nutné zakomponovať ochranu krajiny (limity pre investície) a tvorbu krajiny (renaturalizácie, revitalizácie, adaptácie, rekonštrukcie, obnovu krajinných štruktúr, obnovu a manažment hydrologického systému v krajine, krajinno-architektonickú tvorbu a pod.). Navyše treba krajinu posudzovať z hľadiska kvality verejných priestranstiev, z hľadiska jej charakteristických čŕt, genia loci, identity a pod., ale tiež z hľadiska estetického. Prírodná a najmä urbánna krajina je polyfunkčná/multifunkčná (a to každý jej m²), preto ju treba vnímať ako samozrejmú súčasť každého dokumentu na každej úrovni.
• Krajinno-urbanistický prístup k tvorbe územia v Návrhu absentuje. Za stavby treba pokladať i plochy verejnej zelene, verejných priestranstiev, lesoparky, parky, aleje, vetrolamy, poldre atď.
• Všade, kde je to relevantné, je treba podporiť ekologickú stabilitu a  systém zelene / zelenú infraštruktúru. V územnom pláne by sa mala tvoriť i krajina – podobne, ako sa vytvára technická infraštruktúra či dopravná štruktúra. Krajina by mala tvoriť systém – „zelenú“, resp. krajinnú infraštruktúru, ale aj „modrú“ infraštruktúru súvisiacu s vodou v krajine a adaptáciou spoločnosti na klimatické zmeny. „Zelená infraštruktúra“ je sieť rozličných typov plôch zelene a ostatných prírodných prvkov v zastavanom území a ich prepojenie s okolitou krajinou. Zelenú infraštruktúru definuje Direktoriát Európskej komisie pre životné prostredie (DG Environment) ako „...strategically planned and delivered network of high quality green spaces and other environmental features“. Trendy z európskej úrovne v zmysle „viac zelene“ je potrebné akceptovať. Je preto nutné očakávať tlak legislatívy, ale i financovania EÚ – zákon sa bude musieť znovu novelizovať, a to asi dosť rýchlo.
• Napriek súčasným trendom krajina v Návrhu nie je rovnocennou zložkou sídelnej štruktúry, nemá rovnocenné postavenie so stavbami, dopravou a i. Nie je jasne definovaná ani v stavebnej časti (tvorba exteriéru pre životné prostredie). Nerovnovážny stav však môže mať za následok znehodnotenie kvality života (napr. nevhodné riešenia nebudú eliminovať klimatické zmeny a pod.).
• V procese výstavby treba krajinu jednak vnímať ako celok, do ktorého sa „vstupuje“, resp. zasahuje, jednak aj ako doplnok stavebných objektov, pri ktorých je potrebné optimálne a odborne riešiť exteriér. Krajinu je preto potrebné riešiť na územnoplánovacej úrovni ako rovnocennú zložku i na úrovni stavebného poriadku ako stavebný objekt investícií – napr. povinnosťou tvorby exteriéru, interiéru, ale i revitalizácie a regenerácie narušených štruktúr, následnej rekultivácie a pod. Doplniť povinnosť chrániť prírodné a kultúrne hodnoty do § 46 Stavebník a § 47 Zhotoviteľ stavby. Povinnosť posudzovať kvalitu krajinných prvkov v rámci analýz územia doplniť do § 48 Vyhradené činnosti vo výstavbe.
• V návrhu zákona sa úplne stratila hodnota historických krajinných štruktúr vo väzbe na krajinný ráz, identitu územia a pod. Akceptovať túto hodnotu v celom plánovacom i stavebnom procese. Na všetkých relevantných miestach Návrhu doplniť ochranu prírodného a krajinného dedičstva – napr. historické krajinné štruktúry, historické parky, aleje a i.
• Pri umiestňovaní činností do územia rešpektovať hodnotovo-významové vlastnosti krajiny.
• Zabezpečiť trvalú ochranu a tvorbu krajiny v zmysle Európskeho dohovoru o krajine, ktorá bude smerovať k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania, alebo ľudskej aktivity. Doplniť a zapracovať príslušné ustanovenia uvedeného medzinárodnoprávneho záväzku SR, napr. definíciu krajiny, implementáciu dohovoru a i., najmä v § 3 ods. 1 Územnoplánovacia dokumentácia.
• Povodňové územia a riziká zosuvov pôdy musia byť súčasťou územného plánovania a projektovania stavieb, v ktorom chýbajú o. i. aj princípy krajinného plánovania alebo ochrany krajiny pred povodňami v prípadoch/územiach, kde je to nutné alebo potrebné. Keďže povodeň môže byť i prínosom (napr. by mali existovať plochy s povoleným vybrežovaním vôd), tieto prípady, resp. územia by mala určiť napr. krajinná štúdia v spolupráci s vodohospodárskymi dokumentáciami.
• Hodnotiť stavbu z hľadiska narušenia krajinného rázu (obdobne ako v ČR).
• Doplniť povinnosť následnej rekultivácie pri znehodnotení kvality pozemkov – napr. rozkopávky a i.

 

2.4  Verejný záujem

• Návrh zákona musí stanoviť zásady a postupy sledovania a dodržiavania kvality urbanistického a architektonického riešenia stavby a dotknutého územia z pohľadu verejného záujmu prostredníctvom odborných útvarov v štruktúre samosprávy (mestský architekt).
• Definovať ako vyhradené činnosti vo výstavbe, ktorých výsledok má vplyv na ochranu verejných záujmov pri príprave, projektovaní a uskutočňovaní stavieb, nasledovné činnosti (§ 48):

-        vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie

-        projektová činnosť

-        činnosť audítora statiky a audítorov v zmysle osobitných predpisov

-        vedenie uskutočňovania stavby

-        výkon stavebného dozoru nad prípravou a uskutočňovaním stavby

-        vybrané geodetické a kartografické činnosti vrátane činnosti hlavného geodeta stavby

• Obec by územným plánom mala prísne chrániť verejné priestranstvá a parky a nežiadať obyvateľov, aby ich deficit, ktorý sama spôsobí, nahrádzali obyvatelia na svojich pozemkoch.
• Nedostatkom Návrhu je, že v ňom nie sú zadefinované nezastavateľné plochy – z hľadiska verejného záujmu, predovšetkým ochrany zelene a životného prostredia.
• Doplniť a primerane zapracovať:

-        zelená infraštruktúra - § 102 Obec, § 19 Projektová dokumentácia, § 7 Pozemok vylúčený zo zastavania a i.

-        parky, lesoparky a iné typy verejnej zelene, verejné priestranstvá, botanické záhrady, vetrolamy - § 12 ods. 5 Inžinierske stavby; resp. verejné priestranstvá, nádvoria či iné sadovnícke úpravy / plochy zelene do 25 árov - § 14 ods. 2 a 3 Kategorizácia stavieb, § 15 ods. 6 Zmena stavby / udržiavacie stavby a i.

-        ochrana a tvorba zelene (namiesto „údržba porastov“), vhodné sadovnícke úpravy - § 19 ods. 3 Projektová dokumentácia, § 50 ods. 6 Projektant  a i.

-        architektonické a kultúrne pamiatky, resp. ich odstraňovanie - § 91 ods. 4 Stavebná inšpekcia, § 98 Základné povinnosti, § 146 Konanie o povolenie terénnych úprav a i.

-        zákaz umiestňovania reklamných zariadení v ochrannom pásme cestných komunikácií atď.

• Z návrhu zákona vypadli pôvodné § 10 Občianska vybavenosť a § 11 Verejnoprospešná stavba a pozemok pre verejnoprospešný účel, ktoré sa nachádzali v predošlej verzii stavebného zákona – navrhujeme doplniť / vrátiť naspäť.
• Riešenie exteriéru, t. j. riešenie z hľadiska kvality životného prostredia, klímy, hygieny, bývania a pod. požadovať ako povinnú súčasť projektovej dokumentácie, a tak zabezpečiť kvalitu prostredia.
• Priority ochrany verejného záujmu a individuálnych práv občanov nie sú vždy vyvážené – týka sa to napríklad formovania verejných priestorov či rešpektovania vlastníckych práv. V tejto súvislosti spomenieme napr. § 18 ods. 1 Susedné pozemky a susedné stavby, kde navrhujeme znenie:

„(1) Susedným pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie priľahlý pozemok so spoločnou hranicou. Za susedný pozemok stavebný úrad podľa okolností a miesta stavby uzná aj pozemok bez spoločnej hranice, ak môže byť jeho užívanie výrazne ovplyvnené stavbou alebo obvyklou činnosťou v jej okolí, napríklad obťažovaním hlukom alebo zápachom, prevádzkou s pohybom veľkého počtu ľudí alebo nárokmi na statickú dopravu.“

Teda nie „môže uznať“ (podľa ľubovôle úradníka), ale uzná; nie vopred preukázaný trvalý vplyv na užívanie, ale možnosť výrazného ovplyvnenia stavbou, ktoré je následne posúdené v konaní. Precizovať pravidlá môže niektorá z vykonávacích vyhlášok.

• Nedostatočne sú zapracované práva verejnosti vyplývajúce z Aarhuského dohovoru (EIA) – pozri konkrétne pripomienky v časti 3.2.3.3 a 3.3.1, resp. v prílohe č. 3.

 

3.    Konkrétne - tematické pripomienky a návrhy

3.1  Obsah a štruktúra / členenie zákona

•  Realita Slovenska podporuje skôr dva samostatné zákony: Zákon o územnom plánovaní a regionálnom rozvoji a Zákon o stavebnom poriadku – a nie nič nehovoriaci zákon o „výstavbe“!

-        V zákone o územnom plánovaní a regionálnom rozvoji je nutné rešpektovať jeho individuálne nástroje upravujúce budúci rozvoj daného regiónu a jeho zástavbu zohľadňujúc typické danosti regiónu. Tento zákon musí mať prísne stanovené podmienky navrhovania, schvaľovania a lehoty nemennosti schváleného a právoplatného územného plánu a rozvoja regiónu, resp. danej lokality (napr. 5, 10, 15 a 20 rokov). Táto zásada v Návrhu chýba.

-        Zákon o stavebnom poriadku treba chápať ako technickú, administratívnu a právnu úpravu samotnej stavebnej činnosti na území určenom pre daný charakter a druh výstavby právoplatným územným plánom, rešpektujúc jeho výstupy.

Namiesto toho ministerstvo predložilo nesúrodý mix dvoch zákonov v jednom. Zmiešanie dvoch rozdielnych zákonov do jedného len preto, aby sme mali konečne „nový“ zákon, považujeme za veľmi nešťastné riešenie.

•  Stavebný poriadok je treba úzko nadviazať na územný poriadok.
•  Odporúčame zosúladiť postup prác na stavebnom zákone a na takých dôležitých metodických podkladoch, ako sú napr. Slovenské technické normy, Rozborové úlohy (RU) niektorých STN platných aj pre oblasť územného plánovania (v súčasnosti Slovenská správa ciest nechala vypracovať RU STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic, STN 73 6102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách a STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií ako podklad pre modernizáciu základných návrhových noriem cestnej infraštruktúry), zásady pre plánovanie rozvoja dopravy navrhnuté spracovateľmi RU (STU Bratislava) a pod.

 

3.2  Územné plánovanie

• Územné plánovanie v zákone bolo a aj je bezzubé: nezohľadňuje rozvojové plánovanie, rozvoj potenciálu územia, iba ho limituje (procesy SEA/EIA). Zákon by mal stáť na socio-ekonomicko-strategickom rozvojovom plánovaní a krajinnom plánovaní. Územné plánovanie a rozhodnutia by sa mali posudzovať zo strategického hľadiska, teda z hľadiska sociálneho a ekonomického rozvoja a kvality životného prostredia. Tento aspekt však v Návrhu chýba (pozri prílohu 1).
• Žiada sa nový posun v územnom plánovaní: v obsahu, metodike – napr. v súvislosti s občianskymi participačnými procesmi, s priestorovým plánovaním a pod. (pozri prílohu 1). Cieľom je, aby nevznikali lokality s prebytočnou koncentráciou obyvateľstva a poddimenzovanou infraštruktúrou na jednej strane a opustenými lokalitami so zanedbaným prostredím na strane druhej. Nájsť mechanizmus dodržiavania záväzných pravidiel pre všetkých .
• V Návrhu implementovať:

-        Európsky dohovor o krajine 

-        Chartu európskeho plánovania (The Charter of European Planning, ECTP-CEU Barcelona 2013)

-        Smernicu INSPIRE 2007/2/EC2 – predstavuje právny rámec pre vytvorenie a prevádzkovanie infraštruktúry priestorových informácií v Európe za účelom formulovania, implementácie, monitorovania a vyhodnocovania politík spoločenstva na všetkých úrovniach a poskytovania verejných informácií v oblasti priestorových dát; Slovensko transponovalo Smernicu INSPIRE do národnej legislatívy zákonom č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie (NIPI) dňa 2. 12. 2009

Mali by vzniknúť:

-        Register priestorových informácií

-        Register územných plánov

-        ESTAK / Elektronický stavebný úrad (zjednodušenie a urýchlenie konaní)

• Všeobecné povinnosti orgánov verejnej správy / územného plánovania (rámcovo stanovené napr. v § 2) nie sú v ďalšom paragrafovom znení dostatočne rozpracované.

  

3.2.1  Základné princípy a pojmy

• Zadefinovať systémové súvislosti územného plánovania vo vzťahu k iným, legislatívou ošetreným plánovacím systémom (regionálny rozvoj, odvetvové plánovania, infraštrukturálne plánovanie...).
• Návrh zákona nerieši priestorové plánovanie; celkovo ostáva ideovo pri súčasnom územnom plánovaní, akurát mení pojmy.
• Úlohy orgánov územného plánovania – ciele a úlohy územného plánovania: V 2. časti navrhovaného zákona (§ 22 Základné ustanovenia) vnímame výrazný odklon od účelu, cieľov a hodnôt územného plánovania, ktoré sú sledované a chránené v platnom stavebnom zákone. Doterajšie akcenty na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy, šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt sú v návrhu zákona nahradené skôr „budovateľskými“ ambíciami, ktoré majú byť územným plánovaním napĺňané, napr. vytvárať kvalitné sídelné prostredie, utvárať podmienky pre udržateľný územný rozvoj, výstavbu, územnú súdržnosť, sociálnu súdržnosť. Až na konci uvedeného výpočtu je aj zmienka o zachovaní a zlepšení životného prostredia.

Úvodné ustanovenia majú svoj nesporný význam pri interpretácii a aplikácii právnej normy. Najmä v nich je vystihnutý „duch zákona“, ktorý pomáha interpretačne preklenúť neupravené alebo sporné miesta právnej úpravy. Doterajší dôraz na ochranu a starostlivosť o životné prostredie pri riešení priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je nevyhnutným stanovením hranice ľudskej činnosti, v záujme zachovania kvalitného životného prostredia pre ďalšie generácie.

Vzhľadom na uvedené navrhujeme posilniť dôraz na ochranu životného prostredia v úvodných ustanoveniach týkajúcich sa účelu územného plánovania a úloh orgánov územného plánovania.

• V územnom plánovaní akcentovať princípy ochrany a tvorby životného prostredia, vrátane ochrany prírody a tvorby krajiny, ako aj urbanistickej a architektonickej kvality verejného priestoru vnímaného širokou verejnosťou, a to vo všetkých ustanoveniach, kde je to možné a primerané – napr. zavedením pojmov (alebo ich ekvivalentov) „zelená infraštruktúra“ (systém zelene) a „modrá infraštruktúra“ (voda v krajine) a ich prvkov a pod. Napr. v § 7 Pozemok vylúčený zo zastavania doplniť: „(...je možné umiestniť len stavby:) ... na podporu systému zelene a vody v krajine, prvky „zelenej infraštruktúry“ a „modrej infraštruktúry“.“
• Vzhľadom na špecifiká potrieb prihraničných obcí považujeme za žiaduce zaviesť cezhraničné permanentné plánovanie, do ktorého by sa zapájali nielen miestne samosprávy z dotknutého prihraničného územia, ale aj samotné správy žúp/krajov/VÚC (úroveň NUTS3) v spolupráci s univerzitami a súkromným sektorom. Permanentné plánovanie by mohlo vytvoriť stály podklad pre rozhodovanie pri tvorbe a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie regiónu, s pozitívnym vplyvom na prihraničné obce.
• Podľa Návrhu by zákon mal odstrániť územné plánovanie z titulu jeho zákonného nariadenia a skôr by mal byť predmetom ekonomického rozhodovania sa obcí. Praktickým dôsledkom obmedzenia dirigizmu však môže byť používanie územného plánovania ako politického nástroja, bez právnej zodpovednosti tých, ktorí rozhodujú o územnoplánovacej dokumentácii. V prípade, ak nebude proces územného plánovania dôsledne rešpektovať práva vlastníkov, resp. tieto práva nebudú obmedzované len postupmi, v ktorých sa dá reálne domôcť svojho práva (príp. za náhradu), môže to viesť k diskriminácii vlastníkov v území a k nedôvodnému obmedzeniu ekonomického využívania majetku.
• Medzi ciele územného plánovania je treba zaradiť dosiahnutie územného poriadku. Týmto pojmom rozumieme hmotnoprávne určenie pravidiel v usporiadaní územia a v zmysle procesnoprávnom práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri využívaní územia.
• § 22 Základné ustanovenia je príliš rozvláčny, a preto zle zrozumiteľný. Pritom obsahuje základnú informáciu o význame územného plánovania. Žiadalo by sa neatomizovať úlohy územného plánovania, naopak logicky ich zoskupiť do menšieho počtu odsekov daného paragrafu.
• Zjednodušiť a zrozumiteľne formulovať pojmy územného plánovania (ÚP). Interpretačná jednoznačnosť podstatne uľahčuje rozhodovacie procesy a prispieva k ich transparentnosti.
• Ustanovenia od § 3 po § 5 sú akoby vytrhnuté z časti územné plánovanie. Treba ich tam vrátiť. Je zrejmá snaha o výklad pojmov územného plánovania, no nie je úspešná.
• Do výkladu pojmov územného plánovania doplniť a zrozumiteľne vysvetliť odborné pojmy územného plánovania, napr.:

-        územné plánovanie

-        funkčné využitie územia

-        územia vhodné na zastavanie

-        priestorové usporiadanie

-        hranica zastavaného územia

-        verejné priestranstvá

-        všeobecný rozdiel medzi územnoplánovacími podkladmi (ÚPP) a územnoplánovacou dokumentáciou (ÚPD)

-        územnotechnické podklady (ÚTP)

-        obstarávateľ a spracovateľ ÚPP a ÚPD

-        charakteristická silueta sídla

-        strategický regulatív

-        smerný regulatív

-        princípy urbanistickej koncepcie

-        sídelné prostredie

-        udržateľný územný rozvoj

a ďalšie laickej verejnosti nezrozumiteľné pojmy.

• Do časti zákona o územnom plánovaní za § 8 boli vložené akoby „nové“ ustanovenia, ktoré boli pôvodne v časti o stavebnom poriadku, napr. § 9 Stavba (pôvodne § 43 Stavba), § 10 Budova (pôvodne § 43b Bytové budovy a § 43c Nebytové budovy), § 14 Kategorizácia stavieb (pôvodne § 43a Členenie stavieb), § 17 Stavebný denník až po § 20 Stavebná dokumentácia. V mnohých prípadoch však ide o zbytočne vsunuté učebnicové poučky, ktoré sú všeobecne známymi pojmami zo základných alebo stredných odborných škôl, napr. čo je to podlažie, budova a pod. Tento chaos treba odstrániť a § 9 až § 20 presunúť späť do časti/zákona o stavebnom poriadku. Uvedené paragrafy nemajú nič spoločné s územným plánovaním a regionálnym rozvojom. Sú to násilne, nekoncepčne a nesúrodo vložené ustanovenia zo stavebného poriadku, v snahe vytvoriť tak dojem novosti.
• Do znenia § 9 Stavba, § 12 Inžinierske stavby, § 14 Kategorizácia stavieb, § 19 Projektová dokumentácia doplniť pojem „zelená stavba“, resp. „zelená infraštruktúra“, t. j. stavba alebo plocha s prevahou biologických prvkov, resp. s biologickým základom.
• V ustanovení § 38 ods. 3 Aktualizácia územnoplánovacej dokumentácie je po prvýkrát v texte použitý pojem „dotknuté obce“. Tento pojem nie je v texte návrhu špecifikovaný, definovaný. Doplniť, či napr. ide o obce, ktorých katastrálne územie susedí s riešeným katastrálnym územím  a pod.

Pojmy „susedný pozemok“ a „susedná stavba“ - § 18:

• Navrhovaná definícia je neprijateľná. Pojmy „susedný pozemok“ a „susedná stavba“ vymedzujú okruh účastníkov konania. Navrhované definície týchto pojmov výrazne zužujú možnosť dotknutých osôb byť účastníkmi povoľovania stavby. Už v súčasnosti platné definície sú vykladané príliš reštriktívne a na úkor dotknutých osôb, avšak navrhované znenie tieto definície ešte viac zužuje. Navrhujeme preto, aby bol zachovaný princíp uvedený v ustanovení § 14 ods. 1 správneho poriadku, kde je uvedené, že účastníkom konania je aj ten, „kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.“ V kontexte stavebného zákona by tak účastníkom konania podľa stavebného zákona bol aj vlastník pozemku, ktorý by bezprostredne nehraničil s pozemkom, kde sa umiestňuje/povoľuje stavba/činnosť podľa stavebného zákona, ale ktorý by tvrdil, že umiestnenie/ povolenie stavby/činnosti bude mať na jeho pozemok vplyv. V prípade, ak by sa stavebný úrad domnieval, že sa toto tvrdenie nezakladá na realite, musel by takého účastníka z konania vylúčiť rozhodnutím podopretým vykonanými dôkazmi, voči ktorému by bolo možné podať opravný prostriedok.
• Formulácia „ak stavba alebo obvyklá činnosť na jednom z nich má trvalý výrazný vplyv na užívanie pozemku, najmä obťažovaním hlukom alebo zápachom, prevádzkou s pohybom veľkého počtu ľudí alebo nárokmi na statickú dopravu“ je výrazne zužujúca oproti súčasnému zneniu. Pojem „trvalý výrazný vplyv“ je vágny, neurčitý a bude umožňovať svojvôľu správnych orgánov pri jeho výklade. Umožní správnemu orgán nepriznať postavenie účastníka konania osobám, ktoré budú dotknuté iba „dočasným vplyvom“ navrhovanej stavby – napr. stavebnými prácami (premávka ťažkých nákladných áut, hluk, prašnosť), ktoré sa po ukončení výstavby stavby už nebudú vyskytovať.
• K § 18 ods. 2: Ide o neprijateľné zúženie definície susednej stavby. Nie je jasné, prečo by mala byť susedná stavba ovplyvnená iba „prevádzkou“ navrhovanej stavby a nie napríklad aj výstavbou navrhovanej stavby. Často má najväčší vplyv na susedné stavby práve budovanie navrhovanej stavby, premávka ťažkých nákladných áut, hluk a prašnosť počas výstavby atď. V prípade stavieb, ktoré nie sú priemyselnými prevádzkami (napr. v prípade obytných domov), iba ťažko možno identifikovať vplyv prevádzky obytného domu na susednú stavbu.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme zachovať formuláciu z definície v § 139 ods. 2 písm. d) súčasne platného stavebného zákona: „d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.“

 

3.2.2  Metodika

• Povinnosť všetkých obcí mať územnoplánovaciu dokumentáciu hodnotíme pozitívne. Jej splnenie si však vyžaduje jednoduchšiu a transparentnú metodiku. Rok 2034 je ako (konečný) termín splnenia tejto povinnosti veľmi mäkký, preto treba o. i. vypracovať aj vhodnú metodiku, napr. umožniť jednoduchší územný plán pre malé obce a pod.
• Zákon neprináša nový pohľad na riadenie rozvoja mesta, nereaguje na fakt neustálej zmeny, je stále rovnako rigidný. Metodika územného plánovania (ÚP), ktorá by to mohla riešiť, zatiaľ nie je k dispozícii.
• Z toho vyplýva potreba súbežnej prípravy vykonávacích vyhlášok a metodiky ÚP.
• Zásady a pravidlá územného plánovania

-        Jediná dôsledná metodika ÚPD bola spracovaná výskumnými tímami VUVA Brno, URBION Bratislava a TERPLAN Praha k roku 1983. Metodika bola vypracovaná na podklade metodických návodov pre územné úrovne región - sídlo - zóna na rôznej úrovni, skôr ale ako príklady obsahu ÚPD a „vzorových“ riešení grafiky, tabuliek a textov všetkých troch územných úrovní, vydaných v roku 1981 (URBANITA).

-        V roku 2010 bola dopracovaná metodika Štandardy minimálnej vybavenosti sídiel pre niektoré „funkčné zložky“ funkčného využitia územia. Pokiaľ ide o zložku Doprava, obstarávateľ z konceptu vylúčil viaceré moderné charakteristiky a definície, lebo neboli v súlade s pôvodnou, síce zastaranou, ale v zákonoch, vyhláškach a normách doteraz zaužívanou platnou lexikou.

-        V roku 2012 opäť vstúpila do platnosti pôvodná, dlho nefunkčná a nepoužívaná smernica Ministerstva vnútra SSR o Dopravnoinžinierskej dokumentácii (DID) vo svojej pôvodnej verzii SD-336/1977-1, vydaná tým istým orgánom ako pripravovaný nový stavebný zákon a Zásady a pravidlá ÚP. Smernica o DID sa v návrhu zákona uvádza naďalej (str. 139, 253) ako rezortná a má slúžiť ako územnoplánovací podklad, bez špecifikácie obsahu, so smerným významom.

• Žiadame, aby sa v zákone deklarovalo, že v rámci spracovania podkladovej dokumentácie a územno-plánovacej dokumentácie sa majú používať súbory .SHP určené pre aplikácie GIS, ktoré sú otvorené aj pre používanie „opensource“ nástrojov ako je napr. QGIS. Podobné riešenie je v Maďarsku (priamo v stavebnom zákone) a v Česku (v rámci ÚAP). Bolo by vhodné zakomponovať túto požiadavku exaktne pre efektívnejšiu štátnu správu v rámci vzťahu „verejný úrad - užívateľ (občan)“, alebo aj pre lepšiu cezhraničnú spoluprácu, keďže podklady by mali byť ľahko dostupné a spracovateľné pre obe cezhraničné strany.

 

3.2.3  Územnoplánovacia dokumentácia

3.2.3.1 Obsah a rozsah ÚPD

• V návrhu zákona v ustanovení § 27 ods. 3 Územný plán obce sú upravené regulatívy funkčného využitia a priestorového usporiadania územia obce, pričom ustanovenie pokračuje výpočtom hľadísk, z ktorých majú byť regulatívy upravené. Uvedené je zmenou v porovnaní s doterajšou úpravou, kedy v platnom stavebnom zákone § 11 ods. 5 sú obsiahnuté viaceré druhy regulatívov než iba regulatívy funkčného využitia a priestorového usporiadania. Zmena je podľa nášho názoru viac než len formulačná. Reálne zužuje rozsah územnoplánovacej právomoci obce. Je totiž rozdiel, či by obec podľa nového stavebného zákona napr. mohla stanoviť iba regulatív funkčného využitia a priestorového usporiadania územia napr. z hľadiska ochrany prírody a krajiny, alebo priamo stanoviť regulatív starostlivosti o životné prostredie. Alebo podľa nového zákona stanoviť regulatív funkčného využitia „priemyselná činnosť“ či podľa platného stavebného zákona regulatív technického vybavenia, čím by výslovne zakázala v predmetnom území napríklad vodohospodárske dielo, letisko, skládku odpadu a pod. Súčasná právna úprava umožňuje územnoplánovaciemu orgánu stanovovať špecifickejšie regulatívy, a teda reálne posilňuje jeho právomoc. Vzhľadom na uvedené navrhujeme ponechať model doterajšej právnej úpravy regulatívov.
• Stanoviť eko-index ako regulačný index pre udržanie kvality životného prostredia (vrátane kvality zelene). Eko-index by mal byť súčasťou ÚPD obce i ÚPD zóny, ako i regulačných plánov. Skutkový stav by sa mal stanoviť už v prieskumoch a rozboroch. V zadaní by mala byť stanovená cieľová hodnota eko-indexu a v koncepte/návrhu potom konkrétna hodnota pre konkrétnu lokalitu. Do § 5 Spracovanie územnoplánovacích podkladov doplniť požiadavku spracovávať prieskumy a rozbory, ako aj návrhy v rámci tvorby ÚPD so zahrnutím ochrany a tvorby krajiny, vrátane stanovenia eko-indexu ako podielu zelených/vsakovacích plôch k spevneným a zastavaným plochám. Určenie eko-indexu, resp. ekvivalentného regulatívu (koeficientu zelene) doplniť aj do § 8 písm. g) Zastavovacie podmienky. Tieto opatrenia sú nutné z hľadiska zabezpečenia kvality prostredia, eliminácie následkov klimatických zmien, zabezpečenia kvalitného fungovania hydrologického systému a pod.
• Koncepcia územného rozvoja SR ukotvuje pozíciu SR v európskom priestore. Najvyššiu záväznosť pre tvorbu zásad a regulatívov tohto stupňa ÚPD majú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR právne viazaná.
• V záujme zjednodušenia územnoplánovacej dokumentácie je potrebné, aby zákon stanovil minimálne požiadavky na obsah a rozsah ÚPD obce a zóny a stanovil tak okruh regulácie, ktorý bude obsahom každého územného plánu a okruh, ktorý môže byť jeho obsahom z rozhodnutia obce. Pre naplnenie tohto cieľa je nevyhnutné následne vypracovať všeobecne platnú jednoduchú a zrozumiteľnú metodiku územnoplánovacej dokumentácie.
• V návrhu zákona chýba „ekonomika“ – napr. rámcové ekonomické ohodnotenie variantov riešenia ÚPD nielen z aspektu realizácie koncepcie obsiahnutej v ÚPD (niečo ako redukovaná štúdia uskutočniteľnosti so zameraním na investičné náklady na rozvoj územia), ale aj z aspektu prevádzkových nákladov s dôrazom na nároky na verejné financie.
• Doplniť etapizáciu a časovú koordináciu výstavby, ktoré v Návrhu chýbajú. Bez časovej koordinácie nemožno dobre naplánovať finančné prostriedky na verejnú vybavenosť (technickú i občiansku), teda na implementáciu ÚPD, čo môže významne preťažiť územie (napr. doprava v okolí Bratislavy, nedostatok škôl a predškolských zariadení...).
• U všetkých stupňov ÚPD v územnej zložke Doprava doriešiť a koordinovať vymedzenie ochranných pásiem infraštruktúry dopravy aj vnútri sídiel, ako aj definovať funkčné využitie ako regulatív rozvoja a ochrany funkcií urbánneho/sídelného územia s dôrazom na environmentálnu únosnosť, udržateľnosť a bezpečnosť verejných priestorov na princípoch integrácie a segregácie funkcií v priestore.
• Zákon má garantovať neodňateľné právo vlastníka nehnuteľnosti pripojiť sa na verejnú technickú vybavenosť za primeranú finančnú náhradu (toto právo má vyplývať z ÚPD). Ale aj naopak: Pre zabránenie neefektívneho rozsídľovania a špekulácií s pozemkami musí existovať povinnosť vlastníkov podieľať sa na financovaní verejnej technickej vybavenosti a jej prevádzke, ak ich nehnuteľnosť má možnosť pripojenia a oni ju nevyužívajú, lebo špekulujú s nevyužitým pozemkom (pozri rakúsku legislatívu).
• Územné plány (ÚPN) obce a zóny by sa mali riešiť s dôrazom na povinnosti obce voči občanom – napr. pozerať sa na sídlo hlavne cez dôslednú ochranu nezastavateľného priestoru (parky, námestia...). V súvislosti s klimatickými zmenami by sa zákon mal zamerať na určenie koeficientu pre vsakovanie vody na zastavaných pozemkoch (napr. vo Viedni je vo výške 10 % z plochy pozemku).
• Zákon by mal menej obmedzovať práva obyvateľov na vlastných pozemkoch (ich životný štýl) a neprenášať na nich zodpovednosť obce/mesta za rozsah zelene v obci prostredníctvom regulatívu určujúceho podiel zelene na pozemkoch občanov. V takom prípade totiž hrozí, že obce/mestá budú následne zastavovať plochy verejnej zelene (ako sa to deje už aj v súčasnosti).
• Hoci považujeme komplexnú ÚPD za najvhodnejší nástroj aj na umiestnenie reklamných zariadení, je to dosť ťažkopádny nástroj – rozsahom, finančne i dobou spracovania. Navrhujeme, aby pri existencii platného ÚPN postačilo obstarať koncepciu rozmiestnenia týchto zariadení, potvrdenú VZN po riadnom pripomienkovom konaní, resp. verejnom prerokovaní. Autorom zákona možno priznať snahu riešiť niektoré negatívne javy v spoločnosti, napr. práve problematiku reklamných stavieb. Žiaľ, v návrhu je značne cítiť lobing veľkých reklamných spoločností s príznakom nerovnosti hospodárskej súťaže.
• Požadujeme zachovať všetky tradičné kategórie a stupne územnoplánovacích podkladov a dokumentácií, ktoré sa osvedčili v zostave KÚRS - prognóza - plán - projekt. Zjednotenie názvov troch kategórií na pojem „územný plán“ bolo zmätočné, znejasňujúce nielen obsah, ale aj záväznosť ÚPD. Zároveň je potrebné zosúladiť rozsah a použitie dokumentácií pre rôzne časové kategórie (prognóza - plán - projekt) v závislosti od územných stupňov štát - región - obec - zóna. Možnosť rozhodovať o ich použití ponechať na územnosprávnej úrovni, podľa potreby nižších orgánov samosprávy (napr. územná prognóza, ktorú možno riešiť s rozličnými scenármi rozvoja, územný generel s rozličným zameraním – napr. územný generel dopravy, zelene, cestovného ruchu...).
• Z hľadiska metodiky spracovania upozorňujeme na nedostatočnosť zhodného stupňa ÚPN obce pre sídlo s 250 aj 250 000 obyvateľov. Je preto potrebné rozlíšiť (menšie) obce a veľké mestá. ÚPD veľkých miest by mali byť členené na územný plán mesta a ÚPN zón mestských častí (zastavaných a zastavateľných území), so strategickým zameraním územného plánu na úrovni mesta.
• Doplniť stupne ÚPD (napr. vo vykonávacej vyhláške?) s osobitným obsahom aj rozsahom spracovania:

-        1. stupeň – štát (KÚRS)

-        2. stupeň – kraj, región, sídelná aglomerácia

-        3. stupeň – mesto/(väčšia) obec, mestská časť, spoločné ÚPN malých obcí

-        4. stupeň – zóna (zastavané územia mestských častí, časti územia obcí, obce zo spoločných ÚPN,   pre ktoré je potrebná podrobnejšia regulácia)

-        5. stupeň – zastavovací plán (prerokovaný s vlastníkmi, nahradí územné rozhodnutie)

• Odporúčame v súčasnosti platné tri stupne územnoplánovacej dokumentácie (región - obec - zóna) rozšíriť na úrovni obce o územný plán mestskej časti, t. j.:

-        územný plán regiónu

-        územný plán obce a územný plán mestskej časti pre Bratislavu a Košice

-        územný plán zóny

• Požadované zachovanie všetkých „tradičných“ stupňov a kategórií územnoplánovacích podkladov a dokumentácií je navrhované z minulých etáp vývoja legislatívy, štruktúry ÚPD naposledy zmenenej po roku 2000. Považujeme za nutné odborne zhodnotiť a porovnať uplatnenie týchto stupňov a kategórií ÚPD v praxi (nielen posudzovaním úradníkov).
• Takto rozšírené stupne a kategórie ÚPD odlíšiť obsahom a mierkami (mierou) spracovania. Vypracovať k nim súvisiace vykonávacie vyhlášky a metodiky obstarania a spracovania ÚPP a ÚPD. K návrhu vyhlášok a metodík otvoriť komunikáciu s odbornou obcou a zainteresovanou občianskou verejnosťou.
• Návrh zákona neobsahuje povinnosť vykonať prieskumy a rozbory na začiatku vypracovávania ÚPN. To možno akceptovať len vtedy, keď bude dobre fungovať informačný systém o území.
• Zákon by mal definovať územnotechnické podklady (ÚTP), ktoré je potrebné jednotne zabezpečovať pre celé územie SR napriek hierarchii stupňov ÚPD, a vymedziť priestor pre samosprávy a odbornú štátnu správu, aby si dodefinovali ostatné podklady.
• § 24 Územnotechnické podklady je opäť nezrozumiteľný. Ani mnohí odborníci z oblasti ÚP si pod týmto pojmom nepredstavujú identický obsah. Orgány ÚP musia vedieť presne, čo bude ich povinnosťou. Bolo by vhodné uviesť niektoré ÚPP príkladmo.
• Odsek 5 v § 24 považujeme za úplne nereálny a nekontrolovateľný (a preto nesankcionovateľný). Nemožno očakávať, že cca 3000 obcí dokáže raz za štyri roky zohnať odborníka, ktorý im zabezpečí preverenie aktuálnosti ÚTP; už vôbec ho nezoženú na permanentnú činnosť udržiavania ÚTP v aktuálnom stave. Obce na tieto ustanovenia zákona rezignujú, a tým sa zníži akceptovanie možno aj ďalších častí zákona. Odporúčame zmeniť 4-ročnú lehotu na situáciu, kedy treba obstarať zmeny a doplnky, resp. vylúčiť zo 4-ročnej lehoty menšie obce/dediny.
• Za základné podklady pre prípravu územného plánu stanoviť urbanistické štúdie, územnoplánovacie štúdie (urbanistická, krajinná, dopravná štúdia a pod.) a územnotechnické podklady.
• Zákon neberie do úvahy reálny stav územnotechnických podkladov a informačných zdrojov. Postavený je tak, akoby už všetky informačné systémy fungovali. V zákone treba stanoviť, aby územno-technické podklady boli súčasťou permanentne aktualizovaného informačného systému o území. Zaviesť povinnosť vkladať do tohto systému všetky informácie (napr. správcov sietí a pod.), ako aj výsledky vedeckého a iného výskumu územia.
• Jednotný informačný systém pre územné plánovanie a výstavbu: Vlastníkom inžinierskych sietí sa v návrhu zákona ukladá nová povinnosť: „Vytvorenie podkladov na tvorbu koncepcií výstavby, dopravnej infraštruktúry a inžinierskych sietí, občianskeho vybavenia sídiel a programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja“ v nereálnej lehote, pod hrozbu sankcie a bezplatne. V prípade info-komunikačných technológií ide však o kritickú infraštruktúru štátu, pričom otázky bezpečnosti informačného systému, ochrany dát, prístupových práv ani realizačné otázky projektu nie sú zatiaľ uspokojivo (alebo vôbec) riešené. Predmetná právna úprava týkajúca sa sietí elektronických komunikácií je zakotvená v zákonoch č. 45/2011 Z. z., 179/2011 Z. z., 351/2011 Z. z. a uzneseniach vlády SR č. 356 z 1. 6. 2011, č. 751 z 23. 11. 2011 (obe uznesenia sú utajované dokumenty stupňa Vyhradené) a uznesenia vlády SR z roku 2012, ktorým MDVRR SR určilo prvky kritickej infraštruktúry (so stupňom utajenia Dôverné).
• Apelujeme tiež na harmonizáciu politík vlády v súvislosti s prípravou informačných systémov mapujúcich inžinierske siete, aby nedochádzalo k duplicitným požiadavkám na vlastníkov infraštruktúry a zároveň k viacnásobnému plytvaniu verejnými zdrojmi. Myšlienkou informačného systému sa okrem návrhu zákona zaoberá aj pripravované Nariadenie EPaR o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, návrh MF SR Strategický dokument pre oblasť rastu digitálnych služieb a oblasť infraštruktúry prístupovej siete novej generácie (2014 – 2020) aj výzva MŽP SR na projekty v rámci OPIS PO1 na vytvorenie informačného systému infraštruktúry.
• Odporúčame, aby sa prijalo riešenie, ktoré čo najmenej zaťaží dotknuté podniky a odvetvia, ako aj štátnu administratívu. Preto navrhujeme vytvoriť iba jeden centralizovaný informačný systém na všetky uvedené účely, a to s dôrazom na bezpečnosť a ochranu strategických informácií, ako aj na nutnosť kompenzácie vyvolaných nákladov podnikov na spracovanie a digitalizáciu požadovaných informácií v súvislosti s požadovanou súčinnosťou. Pre komplexné zabezpečenie tejto úlohy sa ako najvhodnejšie javí jej naplnenie a financovanie projektu prostredníctvom príslušných operačných programov ŠF EÚ v dostatočnom časovom horizonte programovacieho obdobia do roku 2020 a v súlade s platnou legislatívou. Príkladom môžu byť podobné už realizované projekty napr. v ČR, Poľsku, Nemecku, kde je ochrana citlivých informácií prioritne zabezpečená. Navrhujeme to ako možnú otázku do diskusie práve vo vzťahu k ochrane údajov, prístupu k nim, štruktúry systému a v neposlednom rade aj ekonomicky udržateľného modelu získavania, spracovania, odovzdania a využívania informácií o inžinierskych sieťach.
• Územnoplánovaciu dokumentáciu je potrebné vnímať ako nástroj tvorby prostredia/územia, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj tvorba krajiny. Územnoplánovacie podklady sú prostriedkom analýz a overovania príslušnej zložky prostredia/územia, vrátane krajiny. Zákonom vyžadované riešenie, resp. zosúlaďovanie životného prostredia, ekologickej stability a krajinnoekologickej problematiky s ostatnými aspektmi územného plánovania nie je ďalej v paragrafovom znení dostatočne rozpracované. Tvorba krajiny v územnom plánovaní je v návrhu zákona celkovo podcenená a slabo spracovaná, a preto ju treba doplniť vo všetkých relevantných prípadoch – napr. v § 2 Všeobecné povinnosti, § 3 Územnoplánovacia dokumentácia, § 4 Územnoplánovacie podklady, § 23 Územnoplánovacia štúdia, § 27 Územný plán obce a i.
• V § 4 Územnoplánovacie podklady chýba väzba na ochranu prírody a krajiny, v nadväznosti na zákon č. 543/2002 Z. z. Je potrebné napr. zahrnúť územné systémy ekologickej stability (ÚSES) do ÚPP a i.
• Vzhľadom na kľúčový význam krajiny pre kvalitu života a dôležitosť jej ochrany a tvorby navrhujeme preradiť krajinnú (krajinársku) štúdiu z § 23 Územnoplánovacia štúdia do § 4 Územnoplánovacie podklady. Krajinná štúdia je výstupom interdisciplinárnej spolupráce „biologických profesií“, zrozumiteľným pre riešiteľov ÚPD. Metodiku jej vypracovania v súlade s ÚP (obsah, rozsah, účel, ciele...) stanoví MDVRR SR. Odborný metodický postup realizuje tím špecialistov s bio-zameraním pod vedením krajinného architekta.
• Žiadame doplniť časť „prieskumy a rozbory“ späť do návrhu zákona. Na základe dlhoročnej praxe sme presvedčení, že nie je možné vynechať túto etapu ÚPD, resp. prieskumy a rozbory spracované (autorizovaným) spracovateľom, a nie úradníkom obstarávateľa. Územnotechnické podklady sú spravidla samostatné rezortné/odvetvové materiály, väčšinou nezosúladené navzájom. Vylúčením najmä „rozborovej časti“ ÚPD by štát/región/obec prišli o komplexné zhodnotenie na seba nadväzujúcich problémov územia. Malé obce nemajú ani najmenšiu šancu permanentne sledovať problémy v území a ich zmeny. Navyše, návrh zákona je na mnohých miestach náročný už na samotné prečítanie obsahu, čo predpokladá potrebnú odbornú a časovo nezanedbateľnú etapu prípravy ÚPD. Pozri napr. formuláciu: „...spracovanie analýzy zistených údajov o území a poznatkov o možnostiach vývoja územia a problémového výkresu, ktorý definuje strety záujmov v riešenom území a analýzu získaných údajov o území a poznatkov o možnostiach vývoja územia sú východiskovým podkladom na zabezpečenie spracovania zadania...“ (odporúčame zrozumiteľne preformulovať).

• Obsah prieskumov a rozborov zverejniť na webových stránkach (obcí, regiónov a pod.), aby verejnosť mohla v prípade potreby upozorniť na chybné informácie alebo doplniť neexistujúce, resp. chýbajúce informácie o území.
• V návrhu zákona nie je podchytená požiadavka „riešiť výhľadový rozvoj územia“, lebo z ÚPP aj z etáp ÚPN boli vylúčené územné prognózy. V Návrhu chýba etapa prognózovania a scenárov rozvoja regiónu, obce a významných zón ako predpoklad stanovenia kapacitných nárokov na územie, určené na zastavanie. Napriek tomu stavebný zákon v § 34 Koncept vyžaduje podľa ods. 1 „...spravidla ... variantné riešenia“ a v ods. 2 „...overenie umiestnenia a kapacity dopravnej infraštruktúry, inžinierskych sietí a občianskej vybavenosti územia, vyhodnotenie predpokladaných vplyvov na životné prostredie a výber variantu“. Nevysvetľuje ani, ako a na akej úrovni podkladov sa majú stanovovať „kapacity dopravnej infraštruktúry“.
• V 1. časti v § 4 návrhu zákona sa uvádzajú ako ÚPP dva: územnoplánovacia štúdia a územnotechnické podklady. De facto boli zo škály ÚPP vylúčené aj územné generely (ÚG), ktoré sa v nedávnej minulosti osvedčili ako významné podklady v oblastiach dopravy, krajiny, technickej infraštruktúry či bývania (aj v súčasnosti sa ÚG dopravy vypracováva napr. pre mesto Martin).
• Štruktúru ÚPP neizolovať len na urbanistickú štúdiu, ale ponechať aj územný generel v doterajšom rozsahu. Územný generel presnejšie špecifikovať ako prierezový generel, ktorý by nemal riešiť len podrobnejšie rezortné/odvetvové požiadavky, ale by naďalej riešil na podrobnejšej úrovni vzťahy, väzby, priestorové a sociálne nároky, vzájomné ovplyvňovanie funkčných priestorov a kapacity infraštruktúry v horizontoch presahujúcich platnosť územného plánu, minimálne v rozsahu: vízia, scenáre, prognóza s dlhodobým horizontom, koncepty a návrh. V každej etape územného generelu by mal zákon vyžadovať participáciu všetkých dotknutých zložiek a účastníkov plánovacieho procesu.
• Územnoplánovaciu štúdiu by mal mať právo obstarať každý, kto má záujem o rozvoj územia, a to aj bez súhlasu samosprávy so zadaním. Predpokladom pre využitie (variantu) štúdie na riadenie rozvoja územia musí byť osvojenie si jej koncepcie / jej častí príslušným orgánom územného plánovania a ich následné premietnutie do ÚPD.
• Preformulovať § 41 ods. 1 Územnoplánovacia informácia: vypustiť druhú vetu / striktnú formuláciu „Obsah, úplnosť a podrobnosť ÚPI musí byť v požadovanom rozsahu, ak je v žiadosti uvedený účel, na aký má byť použitá, musí byť dostatočná na splnenie účelu“. Informácia jasne vychádza zo schválenej ÚPD, ktorá je verejne prístupná v registroch informačného systému a na webových stránkach, teda aj pre zabezpečenie potrebného odborného vysvetlenia inou osobou. Napriek tomu sa nebránime možnosti podania informácie o ÚPD, ktorú príslušný orgán spravuje, ale nesúhlasíme s nelimitovaním žiadanej informácie. Odporúčame čo najviac sa držať znenia záväznej časti ÚPD a „nevykladať“ ju. V tejto súvislosti treba vyriešiť aj administratívnu záťaž a právne riziká pri poskytovaní ÚPI.
• Stanoviť povinnosť obce obstarať územný plán obce; územný plán zastavanej časti môže obec spracovať aj metodikou zóny. Obce alebo mestské časti môžu obstarať aj spoločný územný plán. Zaviesť povinnosť developerov uzatvárať s obcou zmluvu o realizácii územného plánu obce/zóny.
• V územnom pláne obce alebo mestskej časti sa vymedzia územia, pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny (ÚPN Z), plochy, pre ktorých zástavbu obec vyhlási urbanistickú súťaž a plochy, v ktorých je možné povoľovať stavby len na základe územného plánu zóny.
• Stanoviť povinnosť obce s územiami mestských pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón obstarať pre tieto územia územné plány zón.
• Ďalším problémom je zakomponovanie „zastavovacieho plánu“ (§ 29) do územnoplánovacej dokumentácie. Niektorí účastníci seminára ho vnímajú ako zbytočnú duplicitu k ÚPN Z. Odporúčame, aby zákon jasnejšie určil, že tento druh ÚPD, po ktorom nebude potrebné územné rozhodovanie (a v určitých prípadoch ani stavebné konanie), bude určený len pre známych investorov v prospech urýchlenia prípravy výstavby. Na základe tejto ÚPD bude možné stavať určené stavby iba na základe ohlášky. Vzhľadom na tradičnú schému prognóza - plán - projekt odporúčame zvážiť, či nenazvať tento druh ÚPD „zastavovacím projektom“. Pri jej obstarávaní stanoviť povinnosť uzatvoriť zmluvu medzi obcou a investorom, v prospech ktorého sa zastavovací projekt obstará.
• K rozdielu medzi územným plánom zóny a zastavovacím plánom: V porovnaní so súčasným legislatívnym stavom je zastavovací plán novým druhom územnoplánovacej dokumentácie. Z textu Návrhu však nie je jasné, prečo tento nový druh dokumentácie vzniká a aké bude jeho praktické uplatnenie, prečo je nevyhnutné ho odlíšiť od územného plánu zóny a prečo jeho obsah nemôže byť vtelený do územného plánu zóny, ktorý pozná aj súčasná legislatíva. Domnievame sa, že táto úprava nie je nevyhnutná ani žiaduca, keďže v návrhu zákona (ako aj v súčasnej právnej úprave) je obdobný druh dokumentácie obsiahnutý. Jej obsah by sa mohol rozšíriť o navrhovaný obsah a účel zastavovacieho plánu. V prípade, ak navrhovateľ trvá na tom, aby došlo k legislatívnemu zakotveniu nového druhu územnoplánovacej dokumentácie, požadujeme, aby bol obsah zastavovacieho plánu jednoznačne odlíšený od obsahu územného plánu zóny a aby bol jednoznačne odlíšený účel, pre ktorý sa uvedené územnoplánovacie dokumenty schvaľujú.

 

3.2.3.2 Obstarávanie ÚPD, zmeny a doplnky / aktualizácia

• Z textu ustanovenia § 38 ods. 10 Aktualizácia územnoplánovacej dokumentácie vypustiť text druhej vety. Je neprípustné nahrádzať proces obstarania územnoplánovacej dokumentácie, ktorá zabezpečuje komplexné riešenie územia a prechádza objektivizačným procesom verejného prerokovania, záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov.
• Zakotviť povinnosť robiť súťaž návrhov na „verejné priestranstvá“, ktoré by mali byť vo vlastníctve obcí, resp. na ÚPD území významných pre obec (aspoň u chránených území), lebo cena ÚPD je nevhodným kritériom pre jej zhotovenie, podobne ako najnižšia cena stavebného diela (s častými následnými haváriami a škodami). Za vzor v tejto oblasti možno vziať českú metodiku.
• Z navrhovaných ustanovení zákona vyplýva rozdielnosť prístupu navrhovateľa k úprave oznamovania jednotlivých fáz obstarávania územnoplánovacej dokumentácie verejnosti. Kým v prípade prípravných prác, zadania a návrhu územnoplánovacej dokumentácie je potrebné, aby sa oznámenie zverejnilo na „webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom“, v prípade konceptu postačuje zverejnenie „na webovom sídle a na úradnej tabuli“. V prípade zastavovacieho plánu naopak pribúda možnosť „zverejniť aj v miestnej tlači“.
• Navrhujeme, aby sa úprava verejného oznamovania jednotlivých fáz procesu obstarávania zjednotila tak, aby sa docielilo, aby sa o obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie dozvedela čo najväčšia časť verejnosti. Aby sa tak nemohlo stať, že sa o obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie nedozvie nikto, alebo len nepodstatná časť verejnosti. Navrhujeme preto stanoviť pre každú fázu procesu obstarávania, že oznámenie o danej konkrétnej fáze obstarávania a o verejnom prerokovaní musí byť oznámené verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a oznam musí byť zároveň zverejnený na webovom sídle, v miestnej tlači (ak existuje) a iným v mieste obvyklým spôsobom (obecný rozhlas, miestna televízia a pod.). Oznam musí obsahovať poučenie, kde je možné do kompletnej dokumentácie nahliadnuť.

• Limitovať maximálnu lehotu obstarávania ÚPD a v prípade jej nedodržania stanoviť sankcie.
• Požadujeme jednoznačne stanoviť, že koncept musí vždy obsahovať variantné riešenia. V opačnom prípade je účel konceptu zbytočný a táto fáza obstarávania územnoplánovacej dokumentácie stráca bez variantného riešenia zmysel. Variantné riešenie požaduje aj ustanovenie § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho prílohy č. 2 a 6, ktoré sa jednoznačne vzťahujú aj na posudzovanie strategických dokumentov – tým je aj územnoplánovacia dokumentácia. Návrh zákona vo svojom ustanovení § 34 ods. 6 Koncept predpokladá, že hodnotenie vplyvu strategického dokumentu / územnoplánovacej dokumentácie prebehne práve vo fáze konceptu, po jeho prerokovaní.
• V zákone nie je zrozumiteľné odčlenenie „zmien“ od „doplnkov“ ani potreba rozčleňovať tieto kategórie. Usudzujeme, že zmeny i doplnky môžu mať rovnaký dopad na ústavné práva vlastníka nehnuteľností. Preto odporúčame zlúčiť ich na všetkých stupňoch ÚPD pod termín „aktualizácia ÚPD“ (§ 38), ktorý je zrozumiteľný aj neodbornej verejnosti.
• Podľa ustanovenia § 36 ods. 10 Návrh územnoplánovacej dokumentácie: „Ak sa na základe výsledku prerokovania podstatne zmení návrh územnoplánovacej dokumentácie, orgán územného plánovania upravený návrh územnoplánovacej dokumentácie opätovne prerokuje podľa odsekov 2 až 6.“ Uvedené býva v praxi častý problém, konkrétne stanovenie miery zmien, ktoré opodstatňujú opakovanie cyklu prerokovania návrhu s dotknutými orgánmi, pripomienkovania verejnosti a pod., ktorý v konečnom dôsledku opätovne môže viesť k potrebe nového zopakovania týchto procesných krokov. Uvedené sa potenciálne stáva slabým miestom následne schválenej dokumentácie, ktorá pri preskúmaní prokuratúrou, prípadne súdom musí preukázať, či rozsah, resp. miera zmien opodstatňovali opakovanie procesných krokov alebo nie. V prípade neúspešného zdôvodnenia postupu hrozí zrušenie územnoplánovacej dokumentácie pre nezákonnosť procesu, a teda najzávažnejší právny následok. Navrhujeme preto, aby bol pojem „podstatne zmení návrh“ v návrhu zákona špecifikovaný, priblížený – napr. rozsahom a pod. Prispelo by to k odstráneniu mnohých následných sporov a v konečnom dôsledku aj k odstráneniu právnej neistoty všetkých subjektov, na ktoré má územnoplánovacia dokumentácia dopad.
• Nesúhlasíme s návrhom, aby zmeny a doplnky ÚPN smeli byť obstarané len raz ročne. Mal by to byť kontinuálny proces. Pri obstaraní zmien a doplnkov chýba „zadanie pre zmeny a doplnky“ ako vyjadrenie vôle zastupiteľstva, čo treba v ÚPN meniť (t. j. preukázanie potreby zmien).
• Definovať „strategický regulatív“ a „smerný regulatív“. V kontexte zavedenia týchto kategórií využiť strategický regulatív, ktorý by mal vymedziť, kedy sa budú môcť robiť zmeny a doplnky a kedy nový ÚPN (na ochranu urbanistickej koncepcie). Umožňuje to dostatočnú flexibilitu a zároveň dodržanie zásad koncepcie, ktorá je jadrom danej ÚPD. To znamená: ak sú potrebné zmeny strategických regulatívov (ktoré fixujú základnú koncepciu ÚPD), treba obstarať nový územný plán, a opačne, ak nie sú potrebné zmeny strategických regulatívov, postačia zmeny a doplnky / aktualizácia ÚPD.

 

3.2.3.3 Právna stránka územného plánovania, procesy

• Zákon by mal jasne definovať, že územný plán je právnym dokumentom fixujúcim dohodu dotknutých a zainteresovaných strán.
• V zákone musí byť uvedené, že grafická a písomná časť ÚPD aj VZN sú obe neoddeliteľnou súčasťou týchto dokumentov a nemožno ich posudzovať oddelene.
• Stanoviť, že zmena častí (ani celku) odborne spracovanej a v zmysle zákona prerokovanej, a teda dohodnutej ÚPD počas jej schvaľovania nie je možná. Takú ÚPD možno buď schváliť alebo neschváliť (existuje úspešný protest prokurátora na túto tému ako precedens). Rovnako nemožno vyhotoviť po schválení „čistopis“ ÚPD v rozpore so schvaľovacím uznesením.
• Oprávnená osoba, zodpovedná za odbornú stránku obstarávania, musí zabezpečiť právnu čistotu formulácie (aj jazykovú) územného plánu. Táto zodpovednosť musí byť zákonom a nadväzujúcimi právnymi predpismi fixovaná. Odporúčame, aby sa pred schválením územného plánu (pri príprave VZN) spolupracovalo s fundovaným právnikom, so špecializáciou aj v oblasti ÚP. Taktiež v nižších právnych predpisoch treba upraviť kvalitu jazykovej úpravy ÚPD, aby bola dobre zrozumiteľná aj pre iných ako spracovateľov ÚPD.
• Zjednodušiť procesy územného a stavebného poriadku pre obce ako obstarávateľov územnoplánovacej dokumentácie a stavebníkov, pri zachovaní právnej istoty dotknutých osôb (vlastníkov nehnuteľností, účastníkov konaní, dotknutej verejnosti). Skracovanie povoľovacieho konania však nie je vždy vo verejnom záujme. Je preto nutné starostlivo prediskutovať a zvážiť príslušné zmeny procesov stanovené v Návrhu.
• Stanoviť procesne a okruhom dotknutých zjednodušené územné konanie v územiach, v ktorých je schválený územný plán zóny alebo ÚPN obce spracovaný metodikou zóny. Pre vydanie územného rozhodnutia sa použije ako podklad záväzná časť územného plánu obce alebo zóny a územnotechnické podklady.
• Vhodným inštitútom pre zrýchlenie konaní by mohlo byť zavedenie urýchľovacích poplatkov. Muselo by však nadväzovať na dodržiavanie stanovených lehôt a prípadnú formalizáciu niektorých postupov.
• V Návrhu je neprehľadné premiešanie procesov SEA a EIA s procesmi územného plánovania, s vplyvom na povoľovacie procesy, ktorý je neprimeraný odporúčaciemu charakteru záverečných stanovísk z procesov posúdenia strategických dokumentov, resp. navrhovaných činností.
• Navrhujeme dopracovať procesnú stránku (nie kompetencie) riešenia rozporov na rôznych úrovniach obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Časté problémy vznikajú pri dohadovaní zadaní, konceptov, návrhov či prerokúvaní pripomienok, ktorým sa nevyhovuje. Považujeme za vhodné obsahovo a štylisticky precizovať ustanovenie § 31 ods. 5 Prerokovanie s dotknutými orgánmi, najmä jeho poslednú vetu. V praxi sú jednotlivé etapy obstarávanej dokumentácie dlhé mesiace blokované rôznymi dotknutými orgánmi, ktoré navrhujú zapracovať do ÚPD požiadavky nad rámec alebo nesúvisiace s ich právomocami.

Vítame návrh ustanovenia § 31 ods. 3, v zmysle ktorého je dotknutý orgán štátnej správy oprávnený uplatňovať vo svojom stanovisku požiadavky len v rozsahu svojich zákonných úloh a len na ochranu verejných záujmov vyplývajúcich z plnenia týchto úloh. Zároveň z ustanovenia § 31 ods. 5 vyplýva, že ak postup predpokladaný v tomto ustanovení neviedol k odstráneniu rozporu, orgán územného plánovania požiada o jeho vyriešenie orgán štátnej správy podľa § 90 Ministerstvo. V ustanovení § 90 nie je medzi kompetenciami ministerstva uvedené riešenie rozporov medzi dotknutými orgánmi štátnej správy a územnoplánovacím orgánom.

V súvislosti s dohadovaním zadania a návrhu ÚPN s dotknutými orgánmi štátnej správy považujeme za sporné ustanovenie § 31 ods. 3 v nasledovnej vete: „Dotknutý orgán štátnej správy je viazaný svojím stanoviskom z predchádzajúcej etapy prerokovania územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí, ak došlo k zmene jeho zákonných úloh, k podstatnej zmene stavu územia alebo k zmene v obsahu ďalšej etapy prerokúvanej územnoplánovacej dokumentácie.“ Predpokladom dohody, ktorá má nastať medzi orgánom územného plánovania a dotknutým orgánom, je práve možnosť zmeny svojho predchádzajúceho stanoviska, a to na oboch stranách. Z citovanej vety vyplýva, že dotknutý orgán môže zmeniť svoje stanovisko iba v prípade naplnenia jednej z troch skutočností:

1.  zmene jeho zákonných úloh,

2.  podstatnej zmene stavu územia,

3.  zmene v obsahu ďalšej etapy prerokúvanej územnoplánovacej dokumentácie.

Uvedené považujeme za veľmi obmedzujúce a zároveň nevyvážené, pretože jediným spôsobom dosiahnutia dohody, mimo uvedených skutočností, je možnosť ústupu, zmeny stanoviska územnoplánovacieho orgánu. V praxi sa pritom často stretávame s tým, že dotknutý orgán uplatní pripomienku, ktorá vznikla nedorozumením, nesprávnym pochopením, konaním nad rámec zákonných právomocí a pod. Vo všetkých uvedených prípadoch, keďže ani jeden z nich nespĺňa podmienky uvedené v § 31 ods. 3, by dotknutý orgán nemohol zmeniť svoje dovtedajšie stanovisko.

Navrhujeme preto vypustiť vyššie citovanú vetu z ustanovenia § 31 ods. 3 návrhu zákona. Zároveň výslovne uviesť medzi kompetenciami ministerstva v § 90 aj riešenie rozporov medzi dotknutými orgánmi štátnej správy a územnoplánovacím orgánom a obsahovo a štylisticky precizovať ustanovenie § 31 ods. 5 návrhu, najmä poslednú vetu tohto ustanovenia.

• Zástupca verejnosti: Z doterajšej praxe vyplýva, že v prípade, ak si pripomienky v rámci obstarávania územnoplánovacej dokumentácie uplatňuje väčšie množstvo členov verejnosti, dochádza mnohokrát k tomu, že sú uplatnené pripomienky a námietky rovnakého až identického charakteru, keďže sa títo ľudia zhodujú v tom, čo chcú v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie dosiahnuť. V takýchto prípadoch by malo byť umožnené, aby takýchto členov verejnosti zastupoval tzv. „zástupca verejnosti“, ktorý by bol splnomocnený ostatnými členmi verejnosti na ich zastupovanie a presadzovanie ich záujmov v procese obstarávania územno-plánovacej dokumentácie a ktorý by v ich zastúpení komunikoval s orgánom územného plánovania, resp. s tým, kto územnoplánovaciu dokumentáciu obstaráva. Zjednodušila a zefektívnila by sa tým komunikácia medzi verejnosťou a orgánom územného plánovania, ktorá, najmä v prípade verejných prerokovaní, je často emotívna a kontraproduktívna.

V zmysle Aarhuského dohovoru preto navrhujeme, aby návrh zákona upravil aj postavenie tzv. „zástupcu verejnosti“, ktorým by sa stala tá fyzická osoba, ktorú by k tomu splnomocnilo určené množstvo členov verejnosti, ktorí by mali identické požiadavky, pripomienky, či námietky v priebehu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na to, že takýto zástupca verejnosti by zastupoval určitý (kvalifikovaný, v každom prípade však reálne dosiahnuteľný) počet členov verejnosti, mal by mať aj privilegovanejšie postavenie v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, porovnateľné napr. s postavením dotknutého orgánu. Orgán územného plánovania by zároveň mal povinnosť tomuto zástupcovi verejnosti doručovať písomnosti priamo a nie prostredníctvom verejnej vyhlášky ako ostatným členom verejnosti.

Zároveň v zmysle vyššie uvedeného navrhujeme, aby zástupca verejnosti mal aj aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na súd na preskúmanie zákonnosti schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj procesu jej obstarávania.

• Zabrániť zneužívaniu inštitútov, ktoré obmedzujú vlastnícke práva (vylúčenie pozemkov zo zastavania, umiestnenie stavby vo verejnom záujme a pod.). Navrhujeme preto použitie týchto inštitútov len za náhradu.
• Zadefinovať garážové státie v spoločných garážach tak, aby nešlo o podielové spoluvlastníctvo a aby vlastníci garážových domov, prípadne aj vlastníci individuálnych státí mohli nakladať s týmto vlastníctvom bez ohľadu na predkupné právo spoluvlastníkov.
• Lepšie vyvážiť práva vlastníkov pozemkov (a stavieb) voči právam susedov. Jasne vymedziť, v akom rozsahu, lehotách a pod. susedia môžu a tiež nemôžu napadnúť ÚPD a/alebo projekty (toto platí aj pre územné a stavebné konania).
• Prerokovať ÚPN Z individuálne s každým vlastníkom nehnuteľnosti, pretože regulatívmi sa siaha na jeho/ich vlastnícke práva. Opakované prerokovanie zamietnutých pripomienok nahradí  odvolania v územnom konaní. V tej súvislosti odporúčame vymedzovať zóny v primeranom rozsahu.
• Ustanovením zákona zabezpečiť, aby ústne prerokovanie ÚPD nebolo zároveň posledným dňom na uplatnenie pripomienok. Taktiež aby sviatky neboli zneužívané na prerokovanie ÚPN. Dodržiavať princípy konania podľa správneho zákona.
• Odporúčame rokovať s ministerstvom kultúry o stanovení pevnej lehoty pre pamiatkové úrady v procese prerokovania, najmä v územných a stavebných konaniach (ide o nepriamu novelu zákona o pamiatkovej starostlivosti). V prípade zložitejších stanovísk odstupňovať lehotu zo základných 30 dní na 60 dní pre krajský pamiatkový úrad po súhlase Pamiatkového úradu SR, prípadne na 90 dní po súhlase ministerstva kultúry. Toto riešenie upevní právne istoty obcí aj občanov v procesoch a zníži potenciál pre korupciu.
• V zmysle základných ustanovení pre ÚP uvedených v § 22 žiadame doplniť VÚC v konaniach ako dotknutý orgán. Taktiež doplniť ÚPN regiónu ako podklad na posúdenie návrhu na začatie územného konania o umiestnení stavieb a zmene funkčného využitia územia vo verejnom záujme a významných investíciách (podľa osobitných predpisov). Doplnenie sa týka § 26 ods. 3 a 6, § 101, § 115 ods. 1 písm. e), § 126 ods. 1 a 2 písm. a), § 129 ods. 1 písm. e) a ods. 3.
• Napriek ustanoveniu § 37 ods. 3 Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie aj napriek odôvodneniu k danému ustanoveniu nie je jasné, kto sa môže na súde domáhať neplatnosti územnoplánovacej dokumentácie v zmysle uvedeného ustanovenia. Je nepochybné, že neplatnosť územnoplánovacej dokumentácie bude môcť konštatovať iba súd. Žiadame, aby sa neplatnosti mohli domáhať aj dotknuté fyzické i právnické osoby, ako aj určení zástupcovia verejnosti.

 

Preskúmateľnosť zákonnosti územnoplánovacej dokumentácie:

• Návrh zákona (rovnako ako súčasný stavebný zákon) vôbec nepočíta s možnosťou, aby zákonnosť schválenej územnoplánovacej dokumentácie bola predmetom súdneho preskúmania, ktorú by na súde mohli namietať dotknutí členovia verejnosti. Je pritom nepochybné, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je spôsobilá zasiahnuť a mať priamy vplyv na práva, povinnosti, resp. právom chránené záujmy konkrétnych subjektov. Žiadny z dotknutých subjektov však nemá právny prostriedok, ktorý je plne v jeho dispozícii a ktorý by mu umožňoval iniciovať súdny prieskum zákonnosti schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Môže sa tak stať, že celý proces pripomienkovania počas obstarávania územnoplánovacej dokumentácie bude len formálnou záležitosťou a verejnosť (dotknuté fyzické či právnické osoby, obyvatelia obce a pod.) nebude mať žiadny faktický dosah na obsah územnoplánovacej dokumentácie, napriek tomu, že sa môže priamo a bezprostredne dotýkať ich práv či právom chránených záujmov.

To, aby bola zákonnosť územnoplánovacej dokumentácie preskúmateľná súdom, vyplýva z čl. 9 ods. 3 a 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“), ako aj z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Je nepochybné, že aj jednotlivé druhy územnoplánovacej dokumentácie sú správnymi aktmi v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktoré musia podliehať súdnemu prieskumu a povinnosť umožniť súdny prieskum uvedených aktov rovnako vyplýva aj z ústavy.

Z uvedených dôvodov požadujeme, aby návrh zákona ustanovil možnosť súdneho prieskumu zákonnosti územnoplánovacej dokumentácie na základe žalobného návrhu vybraných členov verejnosti, resp. dotknutých fyzických či právnických osôb. Z legislatívnej praxe vyplýva, že takéto ustanovenie môže byť aj v hmotnoprávnom predpise, ktorým je aj stavebný zákon (pozri napr. ustanovenie § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). Navrhujeme, aby návrh zákona zároveň označil aktívne legitimované subjekty na podanie takéhoto žalobného návrhu, ktorým by mali byť dotknuté fyzické a právnické osoby definované v ustanovení § 36 ods. 2 Návrh územnoplánovacej dokumentácie, ako aj vybraní členovia verejnosti, ktorí sa aktívne zúčastnili procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a sú zastúpení zástupcom verejnosti (pozri pripomienku k zástupcovi verejnosti).

•       Podľa odôvodnenia návrhu nového zákona k príslušnému ustanoveniu bude zastavovací plán nahrádzať doterajšie územné konanie a rozhodnutia o umiestnení stavby. Je teda nepochybné, že zastavovací plán bude mať priamy vplyv na práva a povinnosti dotknutých subjektov. S ich prístupom k súdnej ochrane však návrh zákona nepočíta. Tieto subjekty si nebudú môcť obhajovať svoje práva či právom chránené záujmy v správnom konaní ako účastníci konania, ako by to bolo v prípade územného konania, keďže na schvaľovanie zastavovacieho plánu sa v zmysle navrhovaného ustanovenia 3. hlavy § 112 Základné ustanovenie nevzťahuje správny poriadok. Je preto potrebné, aby bol v tejto súvislosti upravený prístup k súdnej ochrane pre subjekty (fyzické a právnické osoby), ktorých práva budú priamo dotknuté zastavovacím plánom.
• Podľa ustanovenia § 36 ods. 5 návrhu zákona je v prípade, ak ide o verejné prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie, potrebné, aby bol zhromaždeným obyvateľom obce podaný aj „odborný výklad obsahu návrhu územnoplánovacej dokumentácie“. Aj súčasne platný stavebný zákon požaduje, aby v prípade verejného prerokovania územnoplánovacej dokumentácie (vo fáze konceptu) bolo súčasťou jej prerokovania podanie výkladu o navrhovanej územnoplánovacej dokumentácii, avšak používa pojem „všeobecne zrozumiteľný výklad“. Tento pojem je pre účely verejného prorokovania, ktoré slúži obyvateľom obce - laikom v oblasti územného plánovania, jednoznačne vhodnejší a výstižne vyjadruje to, čo by malo verejné prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie priniesť – zrozumiteľné predstavenie návrhu územno-plánovacej dokumentácie tak, aby obyvatelia obce vedeli, ako vedenie obce plánuje rozvíjať územie obce a aby si k nemu mohli uplatniť prípadné pripomienky, ak sa ich to dotýka.

Navrhujeme preto, aby sa aj v návrhu zákona v danom ustanovení používal pojem „všeobecne zrozumiteľný výklad“. Rovnako požadujeme, aby sa povinnosť podať všeobecne zrozumiteľný výklad zo strany obstarávateľa územnoplánovacej dokumentácie ustanovila aj pri verejnom prerokovaní konceptu ÚPD (§ 34 Koncept), tak ako je to v súčasnosti, a to z toho dôvodu, že fáza konceptu predstavuje najdôležitejšiu fázu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, keď sú ešte otvorené viaceré varianty ÚPD.

 

3.2.3.4 Verejná správa v územnom plánovaní a vo výstavbe

• Základnou úlohou orgánov ÚP je usmerňovať územný rozvoj určovaním koncepcie rozvoja územia a organizácie územia, riešiť a vytvárať podmienky pre udržateľný územný rozvoj, výstavbu, územnú súdržnosť, zachovanie a zlepšenie životného prostredia a zladenie všetkých činností v území. Ide o plnenie úloh v ÚP vo verejnom záujme, dosiahnutie všeobecne prospešného súladu verejných a súkromných záujmov na rozvoj územia a ochranu a tvorbu krajiny.
• Reálnym problémom v praxi je určitá svojvôľa úradov zakrývaná správnou úvahou. Negatívom je rozširovanie nejednotného postupu, znížená predvídateľnosť aplikácie práva a nižšia právna istota, ťažšie ohodnotenie efektivity vynaložených prostriedkov, znižovanie záujmu o výstavbu, ale aj nevhodná výstavba a nerešpektovanie práv a právom chránených záujmov vlastníkov a verejných záujmov.

Návrh by mohol riešiť uvedené problémy zmenou exekutívy (prenesením výkonu právomoci na orgány štátnej správy) alebo náhradným riešením, napr. formou predkladania podkladov v stavebnom konaní oprávnenou autorizovanou osobou, ktorá by garantovala jej súlad so zákonom a s oprávnenými záujmami dotknutých osôb (ako je to napr. v Rakúsku). Ak sa toto nebude realizovať, bude nevyhnutné, aby akákoľvek možnosť zneužitia konaní bola vylúčená a v tomto kontexte aby boli precizované jednotlivé ustanovenia.

• Návrh stavebného zákona v § 37 ods. 2 Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie upravuje posúdenie návrhu ÚPN orgánom štátnej správy: „Orgány štátnej správy v prerokovaní posúdia, či návrh územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska obsahu a postupu jeho obstarania je v súlade s právnymi predpismi, so zadaním a s hierarchicky vyššou územnoplánovacou dokumentáciou a či obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie zabezpečuje koordináciu využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.“

Podčiarknutú časť ustanovenia považujeme nielen za spornú, ale aj za nebezpečnú. Uvedená formulácia („zabezpečuje koordináciu využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy“) poskytuje veľký priestor aplikačnej svojvôli orgánu štátnej správy. Už v súčasnosti pri taxatívnom výpočte predmetu skúmania podľa § 25 platného stavebného zákona sa stretáme s extenzívnym až nezákonným výkladom právomocí štátnych orgánov. Takýto prístup a navrhovaná úprava sú v evidentnom rozpore s charakterom územnoplánovacej pôsobnosti samospráv, ktorá má charakter originálnej a autonómnej kompetencie. Samotná skutočnosť kontroly orgánom štátnej správy voči autonómnej samosprávnej pôsobnosti samospráv je na hrane ústavnosti. Ak v nej chce zákonodarca zotrvať, musí špecificky a taxatívne vymedziť predmet prieskumu návrhu. Zároveň vnímame uvedenú formuláciu ako nadbytočnú aj z obsahového hľadiska, keďže koordinácia využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky má byť zabezpečená v ÚPD vyššieho stupňa, súlad s ktorou je mimo akúkoľvek debatu.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme, aby časť textu ustanovenia § 37 ods. 2: „a či obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie zabezpečuje koordináciu využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky“ bola vypustená z návrhu zákona.

• Požadujeme, aby kompetentný orgán - MDVRR SR koordinoval po stránke terminologickej, obsahovej, vecnej a kompetenčnej zákonné nariadenia, normy, vyhlášky a územnoplánovacie pomôcky pre obstarávateľov, zhotoviteľov aj riadenie, napr. stavebný zákon, Zásady a pravidlá územného plánovania (3. etapa výskumnej úlohy – koncept na prerokovanie), cestný zákon, Štandardy minimálnej vybavenosti obcí, Rozborové úlohy noriem: STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic, STN 73 6102 Križovatky a STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií (všetky cez plán RVT Slovenskej správy ciest) a i.
• Návrh odoberá kompetencie pamiatkovým úradom pri zásahoch do národných kultúrnych pamiatok!!!
• Tvorcovia nového zákona by mali rešpektovať už 20 rokov fungujúci decentralizovaný systém riadenia štátu a špecifiká samostatných regiónov - vyšších územných celkov Slovenska. Nie je predsa možné ešte v dnešnej dobe unitárne centralistickým zákonom diktovať do detailu, ako riešiť územný plán a rozvoj regiónu či mesta rovnako pre Bratislavu a napr. Rožňavu, prípadne obec „Horné-Dolné“, keď každé toto územie má diametrálne odlišné ekonomické, technické, prírodné a ľudské zdroje, inú kultúru, históriu, tradície...
• Návrh zákona zasahuje do originálnych kompetencií samospráv pri schvaľovaní územných plánov, zavádza obligatórne lehoty. Znamená to zvýšenie kontroly štátnej administratívy nad procesom spracovania a obstarania územnoplánovacej dokumentácie a podkladov, okliešťovanie kompetencií samosprávy.
• Oddeliť a sprehľadniť činnosť samospráv, ich originálnych kompetencií koncepčného charakteru a prenesených výkonov štátnej správy.
• Povinnosti spracovateľa ÚPD – § 105 Odborná spôsobilosť: V ods. 4 písm. b) nahradiť výraz „využívať najnovšie poznatky spoločenských, prírodných a technických vied“ výrazom „využívať výsledky najlepšej praxe a aktuálne poznatky o stave územia a životného prostredia“. Odôvodnenie: Poznatky rôznych vied si často protirečia. Navyše, územné plánovanie nie je nástrojom na presadenie vedy, ale konsenzu o využití územia – a ten nemá s vedou takmer nič spoločné.

V ods. 4 písm. c) preformulovať alebo vypustiť výraz „prizvať na spracovanie špecifických častí ÚPD a ÚPP, najmä na urbanistickú koncepciu územia ... iných odborníkov“. Odôvodnenie: Nositeľom koncepcie musí byť spracovateľ (hlavný riešiteľ) ÚPD/ÚPP. Ustanovenie by mohlo mať odporúčací (fakultatívny), a nie obligatórny charakter.

• Požadujeme jednoznačné odlíšenie pozície VÚC ako orgánu ÚP a jeho originálnych kompetencií – obstarania a schválenia ÚPN regiónu – od štátnej správy, ktorá vykonáva úlohy, činnosti a kompetencie v hierarchii úradov štátnej správy. Ide o odstránenie „dvojzložkovosti“ na krajskej úrovni (napriek zmenenému názvu na „okresné úrady“).
• Okresné úrady vypustiť z orgánov ÚP, nakoľko neobstarávajú ÚPP a ponechať len tie orgány, ktoré obstarávajú ÚPD. V § 103 písm. b) Okresný úrad v sídle kraja preniesť poskytovanie informácie o ÚPD regiónu na VÚC a informácie o ÚPD obcí presunúť do § 88 Základné ustanovenie.
• Vyčleniť osobitné postavenie okresného úradu ako orgánu ÚP na obstaranie ÚTP kraja. Obstarávanie, udržiavanie aktuálnosti a poskytovanie ÚTP na žiadosť pre potreby ÚPD bude centrálne, s predpokladom odborne kvalifikovaného zabezpečenia, čo má viacero pozitív. Žiadateľom ÚTP bude štátna správa (čo má väčšiu váhu), jednotlivé organizácie / povinné osoby budú poskytovať údaje len jednému subjektu v kraji (namiesto všetkým starostom) a zabezpečí sa jednotné spracovanie podkladov. Aj po internetovom sprístupnení všetkých priestorových informácií v zmysle zákona budú ÚTP vždy vyžadovať odborné spracovanie a kompletizáciu pre potreby ÚPD, čo pre obce znamená zvýšenie finančných nárokov mimo povinnosti obstarania a udržiavania aktuálnosti ÚPD.
• V stavebnom zákone opätovne riešiť postavenie jednotlivých úrovní samosprávy – mesta a jeho mestských častí – v konaniach podľa tohto zákona, t. j. stanoviť, že tá úroveň samosprávy, ktorá nemá postavenie stavebného úradu, je dotknutým orgánom s právom vydávať záväzné stanoviská (problematika riešená obdobne v § 140a ods. 2 platného stavebného zákona).
• Nie je riešená problematika dvojstupňovej samosprávy v mestách Bratislava a Košice. Žiadame dopracovať!

• Podporujeme významnú redukciu počtu stavebných úradov, príliš vysokým počtom úradníkov sa značne znižuje kvalita rozhodovania. Zároveň na mnohých nesprávnych rozhodnutiach je v súčasnosti zrejmý vplyv starostu - neodborníka. Navrhujeme uvažovať o stavebných obvodoch podľa prirodzených regiónov v zmysle návrhu Únie miest Slovenska, ktorý podporilo aj MF SR – 175 sídiel obvodov stavebných úradov (pozri prílohu 2).
• Návrh zákona nereflektuje pripravovanú reformu verejnej správy (ESO). Reforme by mal predchádzať audit kompetencií stavebných úradov, vrátane e-governmentu a pod.
• Reálny stav pracovísk stavebných úradov nemôže spĺňať nároky nového zákona. Návrh zvyšuje nároky na informatizáciu, technické, softwarové a personálne vybavenie obcí a vyžaduje si prepojenie verejnej správy ako celku.
• Zvyšovanie nárokov na práce obce zároveň zvyšuje nároky na rozpočty obcí bez finančnej kompenzácie. Upozorňujeme na to, že v súčasnosti je vysoký podiel obcí bez ÚPD (napr. v Prešovskom samosprávnom kraji cca 50 %) a že v termíne navrhovanom v Návrhu obce určite nestihnú obstarať ÚPN aj pre nedostatok finančných prostriedkov. Predpokladáme, že túto úlohu malé obce nemôžu splniť.

 

3.2.3.5 Odborná kvalifikácia, odborné útvary

• Potrebné je doplnenie kvalifikácie osôb a zriadenie útvarov pre vykonávanie a zabezpečovanie činností v ÚP. Kvalifikácia potrebná na zabezpečenie permanentnej činnosti orgánov ÚP a ich vzdelávania je nedostatočne uvedená. Činnosti vo výstavbe a činnosti v územnom plánovaní sú nevyvážené.
• Absentuje metodické pôsobenie ministerstva na stavebné úrady a v oblasti územného plánovania, chýba priebežné vzdelávanie. Vzhľadom na sledované problémy so zabezpečením kvalitného kompetentného personálneho obsadenia stavebných úradov a úradov samosprávy (aj tých, čo pripomienkujú dokumenty EIA alebo SEA) považujeme certifikované vzdelanie a celoživotné vzdelávanie (niečo ako odbornú spôsobilosť pre obstarávanie ÚPP a ÚPD) za nevyhnutné pre tieto skupiny osôb:

-       odborne spôsobilé osoby pre obstarávanie ÚPP a ÚPD

-       všetci zamestnanci stavebných úradov, ktorí vydávajú rozhodnutia na základe ÚPD

-       tí, ktorí pripomienkujú ÚPP a ÚPD

-       zamestnanci útvarov hlavného urbanistu (ÚHU) / útvarov hlavného architekta (ÚHA)

• Potrebné je taktiež permanentné vzdelávanie starostov a poslancov.
• Osobitne upozorňujeme na potrebu kultivujúcich úradov a hlavných architektov/urbanistov pre mestá a samosprávne kraje. Podporujeme existenciu „zoskupení niekdajších útvarov hlavného architekta (ÚHA)“, resp. odporúčaných útvarov hlavného urbanistu (ÚHU) v mestách a samosprávnych krajoch. Ani hlavný architekt/urbanista by nemal byť chápaný ako jednotlivec, ale ako inštitúcia, za ktorou je kolektív odborníkov.

V mestách ako Martin, Košice, Banská Bystrica považujú pozíciu hlavného architekta aj za mediátora, ktorého úlohou je diskutovať so záujmovými skupinami o rozvoji mesta a hľadať/nachádzať konsenzus, ako aj robiť osvetu. Je to mimoriadne náročný proces, ktorý však prináša výsledok „win-win: výhra-výhra“. Hlavní architekti súhlasia z tým, že ÚHA/ÚHU by mal byť relatívne nezávislý odborný útvar. Mal by byť zriadený zo zákona a jeho odborné obsadenie by malo podliehať súhlasu nadradeného orgánu územného plánovania, takže by nepodliehal pravidelným zmenám politickej situácie po voľbách. Jeho úlohou by malo byť aj permanentné vzdelávanie volených predstaviteľov a verejnosti.

• Návrh zákona zvyšuje potrebu odborne zdatných pracovníkov. V § 49 Oprávnenie na vyhradené činnosti vo výstavbe sa udeľujú prehnané práva bakalárom (1. stupeň VŠ aj nestavebných smerov) s minimálnou odbornou praxou. Bude to síce mať pozitívny vplyv na obsadzovanie pracovných postov v úradoch verejnej správy, ale kvalita výkonu takýchto „úradníkov“ bude diskutabilná!
• § 95 Osobitný kvalifikačný predpoklad: V ods. 3 písm. a) navrhujeme vypustiť slová „alebo právnické“. Odôvodnenie: Pre splnenie zákonom stanovených požiadaviek na stavby a ich výslednú kvalitu je nevyhnutné, aby zamestnanci v stavebnom úrade mali vzdelanie architektonického alebo stavebného zamerania; právnické vzdelanie je v tomto prípade nedostatočné.
• Napriek vyššie uvedenému nie sme zástancami toho, aby ÚPD a projekty spracúvali úradníci, resp. zamestnanci verejnej správy. Považujeme to za stret záujmov, ktorý musí zákon vylúčiť – a to i v prípade, že zamestnanec verejnej správy projektuje dielo mimo svojho pôsobiska. Nevylučujeme však možnosť spracúvania ÚPP a iných podkladov potrebných pre prácu príslušného orgánu verejnej správy. Projektovanie by mali robiť výhradne „autorizovaní urbanisti“ / „územní plánovači“ a vnútornú, vonkajšiu krajinu i exteriér „autorizovaní krajinní architekti“ tak, ako im je to dané ich autorizáciou.
• Od súčasného regulovaného povolania „architekt“ odčleniť regulované povolanie odborníka - spracovateľa ÚPP a ÚPD s názvom „autorizovaný urbanista“. Tento termín žiadame upraviť nielen v novom stavebnom zákone, ale aj následnou zmenou v zákone SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov – zmeniť tento zákon na „zákon o autorizovaných architektoch, autorizovaných urbanistoch a autorizovaných stavebných inžinieroch“. Súhlasíme s prístupom absolventov odboru priestorové plánovanie k výkonu povolania autorizovaných urbanistov.
• Osoby vykonávajúce činnosti a úlohy ÚP, profesie podieľajúce sa na tvorbe ÚPD, osoby, ktoré obstarávajú ÚPD, pracujú s ÚPD – t. j. „implementujú“ ju, sledujú naplnenie a realizáciu záväznosti ÚPD – možno považovať za „územných plánovačov“. Pozícia územného plánovača by mala byť vyčlenená ako špecifická pozícia.
• V nadväznosti na potrebu systematicky a precízne zapracovať do Návrhu požiadavky manažmentu, ochrany a tvorby krajiny navrhujeme doplniť do príslušných paragrafov explicitnú požiadavku na profesiu/kvalifikáciu „špecialistu na krajinu“.
• Je potrebné rozlišovať medzi krajinnou architektúrou a krajinnou ekológiou, resp. „krajinným architektom“ a „krajinným ekológom“. Keďže ide o multiprofesné dielo, prizvať aj tieto profesie na spracovanie špecifických častí územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov (§ 105 Odborná spôsobilosť), pričom projektovanie z hľadiska krajiny, krajinné štúdie, exteriér by mali robiť výhradne autorizovaní krajinní architekti. Zvážiť pojem „krajinný urbanizmus“ / „krajinný urbanista“ (ako tvorivá disciplína). Zákonom vyvolať spoločenský dopyt po týchto profesiách.
• Tím špecialistov zameraný na riešenie krajinnej štúdie pod vedením krajinného architekta tvoria:

-        krajinný ekológ

-        biológ

-        zoológ

-        krajinný inžinier...

-        fyzický geograf

-        poľnohospodár

-        lesný inžinier

-        vodohospodár (voda v krajine)

-        sadovník, ovocinár

-        dendrológ, arborista...

-        hodnotiteľ preventívneho vplyvu na krajinný ráz... a pod.

• Čo sa týka postavenia stavebných odborníkov v navrhovanom zákone, Návrh pozná len pojmy „architekt“, „krajinný architekt“ a „autorizovaný stavebný inžinier“, t. j. pozná len projektantov. O stavebných inžinieroch bez autorizácie a stavebných technikoch, či ostatných kvalifikovaných stavebných odborníkoch priamo pripravujúcich, uskutočňujúcich a udržiavajúcich stavby, ktorých je v stavebnej praxi podstatne viac, v návrhu zákona nie je žiadna zmienka.

Konečne by si každý, kto sa pohybuje v stavebníctve a zvlášť v legislatíve v tomto odbore, mal ujasniť pojmy „odbornosť“ a „kvalifikácia“, ich obsah práva a povinnosti. Zákon nemá upravovať monopolné postavenie akejkoľvek organizácie a jej členov, ale musí určovať, kto a s akou odbornosťou a kvalifikáciou má stavby navrhovať, pripravovať, uskutočňovať a udržiavať. To znamená, že zákon musí riešiť odbornosť a kvalifikáciu neutrálne počnúc od pomocného aplikačného pracovníka (pomocného robotníka), cez špecializovaných aplikačných pracovníkov - remeselníkov s odborným vzdelaním a kvalifikáciou (napr. tesár, murár, klampiar a pod.), majstrov stavebnej výroby a stavbyvedúcich po stavebných dozorov uskutočňujúcich svoju činnosť priamo na stavbe. Uvedené okrem stavbyvedúcich a stavebných dozorov v zákone vôbec riešené nie je!

Je čas, aby si technická, administratívna a politická verejnosť konečne uvedomila, že autorizovaný stavebný inžinier je hlavne osoba s akademickým titulom a s autorizačnou skúškou oprávňujúcou uskutočňovať projekty, teda autorské diela. To isté sa týka architektov a oboch komôr týchto špecialistov. Sú to osoby s vysokou odbornosťou navrhujúce a projektujúce stavebné diela, v ktorých sa dennodenne pohybujeme a ktorí do každého svojho projektu vkladajú svoju česť, meno a hlavne teoretickú odbornosť a zodpovednosť za bezpečný projektový návrh. Stavebná činnosť nie je činnosťou len autorizovaných stavebných inžinierov a architektov, ale tiež niekoľkonásobne väčšieho množstva neautorizovaných stavebných inžinierov a technikov, čo tento Návrh prakticky vôbec nerieši.

Na stavbách sa nezriedka stretneme s odborníkom majúcim osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon stavbyvedúceho napr. pre pozemné stavby, ktorý je pôvodne elektrotechnik, alebo stavebným dozorom napr. pre inžinierske stavby ktorý je pôvodne chemik... Nečudujme sa potom, že naše stavby majú stále viac a viac technických porúch a havárií.

• Nevymýšľajme nové odbornosti a kvalifikácie len preto, aby sme mohli tvrdiť, že máme nový zákon, simulovať pokrok a vydávať nové druhy osvedčení. Stavebné diela v celej EÚ pripravujú a riadia všeobecne známe kvalifikované a odborne spôsobilé osoby v nasledovnom slede:

a)  Projektant (Gebäude-Designer) je osoba s odbornou kvalifikáciou, ktorá vyhotoví stavebnú technickú projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie a realizáciu samotnej stavby alebo jej časti. Projektant vyhotovuje projekt na základe zámeru a požiadaviek objednávateľa.

b)  Majster stavebnej výroby (Baumeister) je osoba s odbornou kvalifikáciou, ktorá priamo riadi aplikačných pracovníkov (murárov, montérov a pod.) a môže samostatne vykonávať drobné a jednoduché stavby. V návrhu zákona táto kvalifikácia chýba, je nelogicky nahradená stavebným dozorom.

c)  Stavbyvedúci (Bauleiter) je osoba s odbornou kvalifikáciou riadiaca jednu alebo viac stavieb, na ktorých má najmenej jedného majstra stavebnej výroby, ktorého priamo riadi. Stavbyvedúci neriadi priamo aplikačných pracovníkov, zodpovedá za uskutočňovanie stavby!

d) Stavebný dozor (Bauleitug) je osoba s odbornou kvalifikáciou kontrolujúca správnosť aplikačných a technologických procesov, výstavbu podľa schváleného projektu, správnosť objemov vo výkazoch zhotoviteľa a i. Stavebný dozor v žiadnej krajine neriadi murárov, maliarov a pod. Stavebný dozor je kontrolný orgán investora a koná aj vo verejnom záujme – mať bezpečnú stavbu, a to aj v krajinách Afriky a Ázie! Návrh zákona nelogicky a zbytočne túto kvalifikáciu rozdelil na tri odlišné činnosti : 1. Stavebný dozor vykonávajúci drobné stavby, 2. Stavebný dozor a 3. Stavebno-technický dozor s prakticky rovnakými činnosťami.

e)  V celej EÚ stavbu priamo na mieste uskutočňujú pomocní stavební robotníci, kvalifikovaní stavební robotníci a kvalifikovaní stavební remeselníci (Bau-arbeiter, Bau-fach-arbeiter, Kunst-hand-werker) a i.

Návrh zákona sa tiež snaží zaviesť na Slovensku a v zahraničí nepoznané nové stavebné odbornosti a kvalifikácie, ktoré nik nevyučuje, ako napr. Projektant nosnej konštrukcie, Územný plánovač, Kontrolný statik, Stavebno-technický dozor... Budeme zasa vydávať nové osvedčenia?

Je pochopiteľné, že autori návrhu zákona sa „vďaka“ posledným, už aj smrteľným haváriám stavieb snažia zvýšiť ich bezpečnosť zavedením inštitútu „Kontrolný statik“ (§ 52), ale v tejto súvislosti sa automaticky vynára otázka potreby zaviesť aj inštitút „Kontrolný kúrenár“, „Kontrolný projektant zdravotechniky“, „Kontrolný projektant elektroinštalácií“ atď. Na stavbách sú totiž problémy nielen so statikou, ale bývajú problémy aj s projektmi technického zariadenia budov, elektroinštaláciami, EPS – protipožiarnym zabezpečením, kúrením atď. Ak chceme mať dodatočnú kontrolu projektov pred vydaním stavebného rozhodnutia, alebo projektov vôbec, je potom vhodnejšie vo verejnom záujme vytvoriť verifikačný úrad (ako je to vo vyspelom svete), ktorý bude posudzovať kvalitatívnu a bezpečnostnú stránku projektu stavebného diela.

V otázke zbytočného delenia stavebného dozoru na osobu uskutočňujúcu jednoduchú stavbu, teda osobu na úrovni majstra stavebnej výroby, na stavebný dozor a stavebno-technický dozor možno konštatovať, že v stavebnej a úradnej praxi táto trojjedinosť stavebného dozoru prinesie ešte väčší chaos než je dnes... Bude to problém hlavne pre investorov pri identifikácii, kto je kto a koho vlastne budú potrebovať, kedy a na čo.

• Na zabezpečenie architektonickej a stavebno-technickej kvality stavieb je potrebné, aby ich projekty pripravovali skutočne kvalifikovaní projektanti. To sa týka aj bežných rodinných domov, ktoré formujú tvár našich miest a obcí a predstavujú nezanedbateľnú časť bytového fondu. Ak majú byť kvalitne riešené, nemožno k nim pristupovať ako k jednoduchým, nenáročným stavbám.

V pôvodných pripomienkach sme to riešili požiadavkou, aby aj jednoduché stavby mohli projektovať len osoby s oprávnením podľa § 48 ods. 1 – teda úpravou § 49 ods. 2 písm. a):
„a) na vypracovanie projektovej dokumentácie zmeny a stavebných úprav jednoduchej stavby a projektu terénnych úprav malého rozsahu;“

Alternatívne by sme však mohli zabezpečenie navrhovania architektonicky a technicky náročných stavieb zabezpečiť logickejšou úpravou, pričom vychádzame z predpokladu, že žiadna stavba podliehajúca energetickej certifikácii nie je v skutočnosti jednoduchou stavbou, ktorej kvalitný návrh zvládne stredoškolák s pár rokmi praxe. Za jednoduché stavby nepovažujeme ani objekty so zastavanou plochou niekoľko sto m². Navrhujeme teda úpravu definície jednoduchej stavby v § 14 ods. 3 Kategorizácia stavieb: „(3) Jednoduchými stavbami sú:

a) budovy nepodliehajúce energetickej certifikácii, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 120 m², počet podlaží je najviac 2 nadzemné a 1 podzemné a výška je najviac 9 m,

b) oporné múry a protihlukové steny, ktorých výška nepresahuje 2 m a dĺžka 25 m,

c) reklamné stavby, ktorých žiadny rozmer neprekračuje 6 m,

d) zariadenie staveniska.“

• Návrh zákona taktiež nerieši povinnosť periodicky aspoň raz za dva až tri roky aktualizovať svoje odborné vedomosti všetkých odborníkov v celom spektre stavebnej činnosti tak, ako je to vo vyspelom svete, alebo u nás v oblasti zdravotníctva, advokácie, kaderníctva a pod. Stavby sú predsa objekty chrániace alebo ohrozujúce život každého, kto sa v nich pohybuje. V stavebníctve je možné predpokladať legislatívne úpravy a zásadné nové technológie v priemere každé dva až 2,5 roka. To isté platí pre administratívnych pracovníkov vo verejnej a miestnej správe. Návrh MDVRR SR na ich preškoľovanie 1-krát za 10 rokov je výsmech odbornej verejnosti. Zvlášť keď vieme, že v tomto štáte sa zákony menia na počkanie a v prípade schválenia predloženého návrhu je možné predpokladať jeho zmeny tiež veľmi často.
• § 95 Osobitný kvalifikačný predpoklad: V odseku 6 navrhujeme zmeniť text nasledovne: „Vedomosti, zručnosti a znalosti sa overujú každých päť rokov zdokonaľovacou odbornou prípravou a skúškou.“ Odôvodnenie: Technológie, postupy a materiály používané vo výstavbe podliehajú vysokému tempu inovácií a preto považujeme navrhovanú 10-ročnú frekvenciu prípravy a preskúšania zamestnancov stavebných úradov za nedostatočnú. Alternatívne vidíme riešenie uvedeného problému v zavedení požiadavky na kontinuálne vzdelávanie zamestnancov stavebných úradov (napr. prostredníctvom účasti na odborných seminároch/konferenciách zapojených do kreditného systému) v kombinácii s periodickým preskúšaním ministerstvom. Pre túto alternatívu by bolo pravdepodobne potrebné vypracovať osobitnú vyhlášku.

 

3.3  Stavebný poriadok

• Aj napriek rozsahu návrh zákona zabúda na mnohé odborné problematiky. Vôbec nerieši:

-        dožívajúcu chátrajúcu panelovú bytovú výstavbu a bezpečnosť jej technických zariadení

-        doterajšie vazalstvo stavebného investora - stavebníka vo vzťahu k poskytovateľom médií, energií a iných služieb

-        uskutočňovanie, zmeny a údržbu stavebných diel výlučne kvalifikovanými a odborne vzdelanými aplikačnými pracovníkmi

-        uskutočňovanie stavieb spoločnosťami bez zamestnancov

-        uskutočňovanie stavieb systémom pyramídy dodávateľov a poddodávateľov

-        uskutočňovanie zložitých stavieb na živnosť vykonávajúcu stavebné alebo montážne práce

-        napriek niektorým pozitívam nie celkom dostatočne rieši ochranu stavebného dedičstva

• Návrh zákona zavádza nové pojmy ako „vyhradená stavba“, „stavebno-technický dozor“, „kontrolný statik“ a podobne, čo len ďalej skomplikuje projektovú prípravu.
• Návrh zavádza nové byrokratické inštitúty v § 96 Registre výstavby a v § 97 Register záujmových združení vlastníkov reklamných stavieb.
• Odborná i široká verejnosť očakávala, že návrh zjednoduší procesy. Zároveň však, že sprísni a vytvorí páky na vykonateľnosť rozhodnutí stavebného úradu. Avizovaný zákon mal uľahčiť stavebné konanie. Mal tiež vytvoriť kompetencie pre orgány verejnej moci pre účinný zásah v prípadoch nedodržiavania zákona. Je taktikou autorov zákona odpútať pozornosť od zámeru legalizovať nepovolené stavby v prechodnom období?

 

3.3.1  Územné a stavebné konania

• Požadujeme záväznosť záverečného stanoviska EIA (a jeho podmienok) v územnom a stavebnom povolení.
• Zahrnúť posúdenie natura a jeho výsledky do územného a stavebného konania, resp. povolenia.
• Podľa súčasného zákona sú rozhodnutia a vyjadrenia iných orgánov štátnej správy vydané k stavebnému alebo územnému konaniu, prípadne k rôznym stupňom územnoplánovacej dokumentácie záväzné. Prevziať tento inštitút aj do Návrhu: Ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie s podmienkami, alebo neudelí výnimku, musí to stavebný úrad plne rešpektovať.
• V súvislosti s kultúrno-historickou udržateľnosťou navrhujeme doplniť § 70 ods. 2 Ochrana kultúrneho dedičstva o povinnosť úradu zabezpečiť bezodkladné posúdenie nálezu: „(2) Stavebný úrad zabezpečí bezodkladné odborné posúdenie nálezu. Ak ide o mimoriadne vzácny nález,...“ Ide o činnosť vo verejnom záujme, preto je neprimerané prenášať jej náklady, či už priame alebo nepriame (vyvolané zdržaním stavby) na stavebníka. Takýto prístup zníži pravdepodobnosť úmyselného zničenia vzácnych nálezov.
• Umelecké diela sú predmetom nielen autorských práv, ale aj práv vlastníckych a kultúrno-historickej ochrany. Úrad by mal preto v súvislosti so stavebnými zásahmi oslovovať nielen autora, ale aj vlastníka (a prípadne ďalšie orgány, napríklad ochranu pamiatok či múzeá). V tom duchu odporúčame úpravu § 70 ods. 3. V prípade nezáujmu týchto subjektov o dielo nepovažujeme za správne zaťažovať stavebníka nákladmi na starostlivosť oň – zjavne ide o „dielo“, ktorého zachovanie nie je verejným záujmom (ak by bolo, náklady má znášať štát alebo verejná inštitúcia a nie stavebník, vlastník alebo autor). S tým súvisí aj navrhované stručné znenie ods. 4: „(4) Stanoviská vlastníka umeleckého diela, jeho autora a dotknutých orgánov sa prikladajú k dokladom v stavebnom konaní a v stavebnom povolení úrad na ich základe určí spôsob naloženia s dielom.“
• Práva účastníkov konania: Navrhujeme vypustiť ustanovenie § 113 ods. 1 Účastníci. Formulácia, že ostatní účastníci majú v konaní procesné práva „v rozsahu nevyhnutnom na uplatnenie svojich práv a zákonom chránených záujmov alebo na plnenie uložených povinností, ak môžu byť priamo dotknuté rozhodnutím vo veci“, je absolútne vágna, neurčitá, spôsobovala by právnu neistotu, umožňovala svojvôľu orgánov verejnej moci a subjektívne a svojvoľné obmedzovanie práv účastníkov v prípadoch, kedy by bola pre správny orgán nepohodlná ingerencia účastníkov konania. To, že iný účastník nemôže vziať späť podanie navrhovateľa, vyplýva priamo z logiky veci (že každý účastník môže konať iba za seba) a vôbec nie je potrebné túto skutočnosť upravovať.
• § 113 ods. 4: Účastníctvo zainteresovanej verejnosti je v návrhu vymedzené nedostatočne. Z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyplýva povinnosť štátu zabezpečiť pre verejnosť prístup k súdu a možnosť napadnúť nezákonné akty z oblasti práva životného prostredia. V súčasnosti je zakotvenie účastníctva jediným spôsobom, ako túto požiadavku naplniť. Navrhujeme, aby zainteresovaná verejnosť bola účastníkom konaní podľa stavebného zákona aj v prípadoch, ak je účastníkom čiastkového konania súvisiaceho so stavbou a týkajúceho sa životného prostredia (napr. konania o udelení výnimky podľa zákona o ochrane prírody a krajiny).
• V § 124 ods. 1, ktorý hovorí o účastníkoch konania o umiestnení stavby, navrhujeme v písm. c) znenie: „c) vlastník susedného pozemku a vlastník susednej stavby,“. Nevidíme dôvod vylučovať z konania niektorých vlastníkov susedných nehnuteľností. Obdobnú úpravu navrhujeme pre stavebné konanie – § 134 ods. 2 písm. d).
• K zúčastneným osobám: Postavenie zúčastnenej osoby podľa § 114 Zúčastnené osoby nespĺňa požiadavky čl. 6 a čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru. Navrhujeme upraviť vágny a neurčitý pojem „predmet záujmu verejnosti“. Navrhujeme demonštratívne stanoviť, že prihláška občianskeho združenia do konania alebo petícia obyvateľov obce sa považuje za predmet záujmu verejnosti. Navrhujeme vypustiť slová „v zastavanom území“, pretože mnohé stavby výrazne ovplyvňujúce obyvateľov obce nie sú iba v zastavanom území. Navrhujeme, aby sa ustanovenie vzťahovalo na celé územie obce.
• Navrhujeme, aby percento obyvateľov, ktoré musí podpísať petíciu (§ 114), bolo výrazne znížené a aby sa počet obyvateľov odvíjal od počtu obyvateľov obce. V obciach i mestách je väčšinou nereálne, aby takúto petíciu podpísalo 30 percent obyvateľov. Navrhujeme inšpirovať sa českou právnou úpravou (českým stavebným zákonom), ktorý stanovuje: „Zástupcem veřejnosti může být fyzická nebo právnická osoba plně způsobilá k právním úkonům. Zástupce veřejnosti musí zmocnit nejméně jedna desetina občanů obce s méně než 2000 obyvateli nebo nejméně 200 občanů příslušné obce, kteří uplatňují věcně shodnou připomínku k návrhu územně plánovací dokumentace. Zástupce veřejnosti může zmocnit rovněž nejméně 500 občanů kraje nebo nejméně jedna desetina občanů kterékoli obce na území kraje s méně než 2000 obyvateli nebo nejméně 200 občanů obce na území kraje, pokud podali věcně shodnou připomínku k návrhu zásad územního rozvoje.“
• K umiestňovaniu stavieb - § 59:

-        K odseku 4 písm. b): Formulácia „v areáloch existujúcich stavieb“ je príliš široká a vágna. Umožnila by bez rozhodnutia o umiestnení stavby umiestniť aj rozsiahlu alebo výškovú budovu iba z dôvodu, že ide o areál existujúcej stavby. Navrhujeme zachovať formuláciu zo súčasne platného stavebného zákona: „stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru“.

-        K odseku 4 písm. h): Formulácia „ktoré podliehajú dozoru štátnej banskej správy“ je príliš široká a vágna. Dozoru môžu podliehať aj akékoľvek stavby na mieste bývalých banských diel. Navrhujeme túto formuláciu vyjasniť v zmysle, že ide o stavby „povoľované podľa osobitného zákona“ na úseku banskej správy.

• Konanie o umiestnení stavby pozemnej komunikácie - § 167 Zrušovacie ustanovenia: Ustanovenie čl. II, bod 2 a bod 3, § 16 a § 16c neprijateľne zužuje právo účastníkov konania zúčastniť sa ústneho pojednávania v takých závažných prípadoch, ako je výstavba pozemných komunikácií. Navrhujeme preto z navrhovaného § 16 vypustiť odsek 4 a z navrhovaného § 16c vypustiť odsek 10.

V navrhovanom § 16c navrhujeme vypustiť aj odsek 15. Ide o neprijateľné ustanovenie, na základe ktorého aj rozsiahle zmeny stavby pozemnej komunikácie pred dokončením by bolo možné schváliť iba stavebným súhlasom na základe ohlásenia stavebníka.

• K záväznému stanovisku - § 116: Keďže ustanovenie zakotvuje viazanosť správneho orgánu záväzným stanoviskom (správny orgán sa nemôže od záväzného stanoviska odkloniť, ani ak sa domnieva, že je v rozpore so zákonom), nie je vyriešená možnosť napadnutia výsledného povolenia na súde z dôvodu, že záväzné stanovisko je v rozpore so zákonom.

Navrhujeme riešenie, aby bolo možné napadnúť obsah záväzného stanoviska tak, že účastník napadne na súde meritórne povolenie. Súd bude v konaní o žalobe proti meritórnemu povoleniu posudzovať aj obsah a zákonnosť záväzného stanoviska. Dotknutý orgán by bol vedľajším účastníkom súdneho konania, aby mohol obhajovať obsah svojho záväzného stanoviska pred súdom. Po prípadnom zrušení meritórneho rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti záväzného stanoviska by v konaní pokračoval dotknutý orgán, ktorý by bol povinný znovu konať o vydaní záväzného stanoviska. Navrhujeme do zákona výslovne zakotviť, že záverečné stanovisko z procesu EIA je preskúmateľné súdom.

• Odstraňovanie rozporov - § 117: V ods. 5 navrhujeme upraviť formuláciu, aby bolo jasné, že odsek sa vzťahuje na záväzné stanovisko vo forme správneho rozhodnutia. Odporúčame inšpirovať sa znením zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPKZ).
• Upovedomenie o začatí konania - § 119: Navrhujeme precizovať, čo sú „podstatné údaje“, ktoré by sa mali zverejňovať.

Navrhujeme, aby pri stavbách, na ktoré sa vzťahuje doručovanie verejnou vyhláškou, bolo upovedomenie o začatí konania zverejnené aj na mieste stavby („na verejne prístupnom mieste pri pozemku, na ktorom sa stavba navrhuje umiestniť, a to až do vydania územného rozhodnutia; súčasťou tejto informácie je grafické vyjadrenie návrhu alebo iný podklad, z ktorého vyplýva polohové, pôdorysné a výškové usporiadanie stavby“), tak ako to bolo v predchádzajúcom návrhu nového stavebného zákona a ako to obsahuje aj právna úprava stavebného zákona v Českej republike. Český stavebný zákon stanovuje, že informácia o začatí každého územného konania sa zverejní na mieste stavby a súčasťou tejto informácie je grafické vyjadrenie zámeru, z ktorého sú zrejmé vplyvy stavby na okolie.

• Ohlasovanie výstavby niektorých stavieb, napr. detských ihrísk, chodníkov, oplotení a i., bez riadneho povoľovacieho procesu je nevhodným postupom – hrozí pri ňom výstavba bez koncepcie. Výsledkom by bol nesúlad, nekoncepčnosť, ohrozenie kultúrneho i prírodného dedičstva.
• Jednoznačne stanoviť, že po uplynutí lehoty platnosti územného rozhodnutia, stavebného povolenia a búracieho povolenia bez predĺženia stráca príslušné rozhodnutie právoplatnosť.
• K dokazovaniu - § 122: Navrhované znenie ustanovenie je absolútne neprijateľné. Navrhujeme ustanovenie zásadne preformulovať, pretože predstavuje zásadné ohrozenie ústavných práv účastníkov konania a je v zjavnom rozpore s Ústavou SR a Aarhuským dohovorom. Správny orgán musí mať povinnosť zaoberať za všetkými pripomienkami a námietkami účastníkov konania a vysporiadať sa s nimi v rozhodnutí.

Navrhované písmeno a) môže znamenať, že odvolací orgán sa nebude musieť zaoberať námietkami účastníkov, ak ich už prvostupňový orgán raz odmietol.

Navrhované písmeno b) znamená, že správny orgán sa nebude musieť zaoberať pripomienkami a námietkami, ak ich označí za „rozporné so zákonom“ alebo „s územnoplánovacou dokumentáciou“. Ak bude účastník konania namietať nesúlad návrhu alebo prvostupňového rozhodnutia so zákonom, územným plánom alebo záverečným stanoviskom EIA, správny orgán bude môcť vyhlásiť, že považuje námietky účastníka za „rozporné“ so zákonom, územným plánom alebo stanoviskom EIA a vôbec sa nimi nebude musieť zaoberať (mohlo by to viesť až k absurdným situáciám, kedy by účastník nemohol namietať napr. neaktuálnosť záverečného stanoviska EIA, keďže správny orgán by vyhlásil, že námietka účastníka je v rozpore s existujúcim záverečným stanoviskom EIA). Tak bude môcť ignorovať všetky „nepohodlné“ námietky.

Opodstatnenosť námietok musí správny orgán posudzovať v samotnom konaní.

Navrhované písmeno c) je absolútne neprijateľné. Vágna a neurčitá formulácia „nemajú priamy vplyv na ich verejné subjektívne práva a právom chránené záujmy alebo na osobné plnenie uložených povinností“ umožní správnemu orgánu svojvoľne zamietať „nepohodlné“ námietky účastníkov konania

• Po podaní žiadosti na vydanie stavebného povolenia má všetky doklady zabezpečiť stavebný úrad a má stavebné povolenie vydať. Doteraz občan aj podnikateľ slúži byrokratom. Malo by to byť tak, že byrokrati by mali ak už nie vytvárať podmienky na podnikanie, tak by podnikanie nemali zdržiavať a štátu by malo stačiť, že inkasuje dane.
• § 139 Podklad rozhodnutia: V ods. 3 písm. h) požadujeme upraviť znenie nasledovne: „projektová dokumentácia stavby obsahuje projektové energetické hodnotenie, ak ide o budovu, ktorá podlieha energetickej certifikácii, a či povoľovaná stavba spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov“. Odôvodnenie: Z hľadiska dosahovania vyšších energetických štandardov pri výstavbe a obnove budov je potrebné zabezpečiť, aby sa okrem samotnej prítomnosti energetického hodnotenia kontrolovala aj skutočnosť, či stavba bude spĺňať minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budov.

 

3.3.2  Stavebné povolenia

• Potrebná je zmena v procese vydávania stavebných povolení, ktorá povedie k zvýšeniu kvality realizovaných stavieb; t. j. aby stavebné úrady nekontrolovali iba formálnu prítomnosť vyžadovaných častí stavebnej dokumentácie, ale aj kvalitu ich spracovania. Uvedomujeme si, že to môže byť nad rámec schopností týchto úradov, ale máme za to, že na Slovensku je dostatok inštitúcií, ktoré disponujú potrebnými zručnosťami. Napr. stavebná inšpekcia (projekty, statika a pod.) alebo energetická inšpekcia (energetické hodnotenie budov) môžu robiť kontroly na definovanej (napr. 10 %) vzorke žiadostí o stavebné povolenie. Vedomie, že aj môj projekt môže byť skontrolovaný a sú s tým potenciálne spojené sankcie (neudelenie stavebného povolenia), povedie k zvýšeniu kvality stavebnej dokumentácie.
• Je potrebné jednoznačne určiť spôsob vydávania stavebného povolenia bez akýchkoľvek možností obísť riadne konanie. V prípade predbežného alebo dodatočného stavebného povolenia musí ísť len o stavby výlučne verejného záujmu pred hroziacim nebezpečenstvom, napr. živelnými pohromami a stavby na obranu štátu.
• Predbežné stavebné povolenie - § 141: Navrhujeme vyjasniť, čo znamená pojem „rozsah, ktorý je sporný“, pretože ide o príliš neurčitú formuláciu. Navrhujeme ustanovenie precizovať v tom zmysle, aby sa vzťahovalo iba na situáciu, ak nie je sporné povolenie celej stavby a ak nie sú námietky účastníkov voči povoleniu samotnej stavby.
• Pri povoľovaní zmeny stavby v § 62 ods. 2 navrhujeme spresniť postup pri nesplnení podmieňujúcich požiadaviek (a dopĺňame ďalšiu podmienku): „(2) Stavebný úrad môže povoliť zmenu stavby pred dokončením, ak je navrhovaná zmena stavby v súlade so zastavovacími podmienkami, zmenou sa nezmení účel využitia stavby podľa stavebného povolenia a zmena nepredstavuje zvýšenie podlažnosti, zastavanej plochy či výšky stavby o viac než 20 %. Ak toto nie je splnené, stavebný úrad stavbu zastaví a začne nové stavebné konanie.“

V § 150 Kolaudačná obhliadka stavby navrhujeme doplniť ods. 6: „(6) Ak stavebný úrad zistí, že stavba, pre ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie, bola zrealizovaná bez neho, alebo v rozpore so zastavovacími podmienkami, alebo so zmeneným účelom využitia, alebo so zvýšením podlažnosti, zastavanej plochy či výšky stavby o viac než 20 %, kolaudačné konanie ukončí.“

Týmto ustanovením sa zabráni bežnej praxi, keď stavebník získa povolenie na stavbu s prijateľným riešením a potom zrealizuje niečo podstatne odlišné. V tejto súvislosti odporúčame v § 73 Kolaudovanie stavieb vypustiť celý odsek 3 s výnimkami z povinnosti kolaudácie (sú zbytočné) a doplniť ustanovenia o povolení užívania stavieb zrealizovaných pred rokom 1990, ak k nim neexistuje potrebná dokumentácia.

• K § 59 ods. 4 písm. e) Umiestňovanie stavieb: Formulácia „zmena stavby okrem nadstavby a prístavby“ je príliš široká a vágna. Umožní umiestniť bez rozhodnutia o umiestnení stavby napr. výrobnú halu na mieste skladu alebo bytového domu.
• Návrh zákona sa nedostatočne vysporiadal s možnosťou „nepovolenej“ výstavby z dôvodu mimoriadnej udalosti, živelnej pohromy alebo operatívneho riešenia dočasnej dopravnej infraštruktúry. Ďalej, pokiaľ nedôjde k odstráneniu prieťahov a svojvôle v konaní a nebude možné korektne a v reálnom čase plánovať výstavbu, tak pri investičných projektoch môže vypustenie inštitútu dodatočného stavebného povolenia znamenať aj presun investícií do iných krajín. V uvedenej oblasti preto navrhujeme, aby predkladateľ zvážil ponechanie tohto inštitútu aspoň v uvedených prípadoch a napr. v prípadoch zaujímavých investičných projektov, ktoré prinášajú zamestnanosť a sú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou.
• Medzi všeobecnými podmienkami povoľovania stavieb v § 63 ods. 1 Všeobecné požiadavky navrhujeme spresniť písm. g), aby bolo možné povoliť aj autonómne domy či iné „neštandardné“ stavby (precizovanie by si zaslúžili aj ďalšie body): „g) ju možno pripojiť na inžinierske siete v mieste stavby (najmä na verejný vodovod, na verejnú kanalizáciu a na rozvodnú sieť elektrickej energie), ak stavba takéto pripojenie na svoju prevádzku potrebuje“.
• § 142 Zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie: Doplniť nové písmeno v nasledovnom znení: „f) chýba alebo je nedostatočne spracované energetické hodnotenie stavby“. Odôvodnenie: Energetická hospodárnosť stavieb musí byť kvôli svojmu vplyvu na prevádzkové náklady, z hľadiska ochrany životného prostredia a tiež z dôvodu zvyšovania energetickej bezpečnosti SR jednou z kľúčových požiadaviek.

 

3.3.3  Čierne stavby

• Zákon musí vytvárať také preventívne „páky“, ktoré odradia kohokoľvek vôbec čiernu stavbu začať – aby čierna stavba vôbec nevznikla. Určite to nie sú opatrenia, ktoré zavádzajú obrazne povedané „generálny pardon“ na doteraz nepovolené čierne stavby. Čo to znamená v praxi? Všetky „papalášske“ a zbohatlícke vilky postavené bez povolenia a v rozpore s územným plánom budú zo zákona skolaudované a povolené.
• Odporúčame, aby sa ako čierne stavby radikálne riešili tie stavby, ktoré sú v rozpore so strategickými regulatívmi, teda so základnou urbanistickou koncepciou ÚPD. Starostlivo definované strategické regulatívy uľahčia posúdenie závažnosti previnenia „čierneho stavebníka“, na druhej strane by mali poskytnúť dostatočný priestor pre neobmedzovanie stavebníkov a ich životného štýlu.
• Návrh zákona, tak ako ho predložilo ministerstvo na verejnú diskusiu, obsahuje pojem „nepovolené stavby“ a hneď v niekoľkých paragrafoch dáva možnosť zneužitia na zlegalizovanie stavieb, ktoré sa postavili bez povolenia:

-        V § 65 ods. 6 Nepovolená stavba: „Za nepovolené stavby sa nepovažujú stavby zhotovené a stavebné úpravy uskutočnené pred 1. októbrom 1976.“ Takýmto spôsobom sa teda zlegalizujú všetky stavby, ktoré do účinnosti tohto zákona zlegalizované neboli.

-        Obdobne § 73 Kolaudovanie stavieb zavádza tzv. „generálnu“ kolaudáciu neskolaudovaných stavieb v odseku 3: „Kolaudácii nepodliehajú ... d) neskolaudované stavby a stavebné úpravy, ktoré sa bez závad užívajú na rovnaký účel najmenej 20 rokov pred 1. júlom 2014.“ V praxi týmto môže dôjsť k ohrozeniu životov ľudí užívajúcich stavbu bez kolaudácie. A to bez akýchkoľvek podmienok a za nezákonného vylúčenia dotknutých účastníkov konania!

Čo inak znamená, že všetko postavené od roku 1994 je vlastne týmto skolaudované zákonom a v podstate aj v prípade odlišnosti realizácie od stavebného povolenia sa vlastne nič nestalo. Teda napr. divoké stavby pod Slavínom, ktoré neboli skolaudované a sú nezákonne užívané, budú zrazu „čisté“. No toto môžu byť nielen obytné, ale aj priemyselné objekty, o ktorých škodlivosti nikto nič netuší. Okrem toho zákon ďalej nerieši, ako sa takéto stavby vlastne zapíšu do listu vlastníctva bez kolaudácie.

-        V § 165 ods. 1 Prechodné ustanovenia: „Stavebník nepovolenej stavby môže do 30. júna 2015 podať žiadosť o dodatočné povolenie nepovolenej stavby.“ Toto môže vyvolať okamžitý boom čiernych stavieb. V celom procese tak budú vylúčené všetky dotknuté inštitúcie a občania. Teda, bez stavebného konania sa rozbehne nekontrolovaná výstavba, ktorej legalizáciu začnú stavebníci až tesne pred dátumom uvedeným v zákone. Stavebné konanie je dôležitý proces posudzovania vplyvov novej stavby na okolie, životné prostredie, život ľudí okolo. Všetky tieto posudzovania budú ignorované a posudzovanie začne, až stavebník požiada, teda v stave, keď bude pravdepodobne vykonaný taký zásah, že nebude jednoduché všetko vrátiť späť do pôvodného stavu. Je, samozrejme, iná situácia, ak stavebné konanie predchádza výstavbe a keď je to naopak. Toto však vyvolá tlak na stavebné úrady a korupčné správanie.

• Riešenie čiernych stavieb nie je dotiahnuté do konca, je v ňom dosť nejasností a možností „úniku“  v ich dodatočnej legalizácii. Napr. v § 59 ods. 3 Umiestňovanie stavieb „Rozhodnutím o umiestnení stavby“ a ods. 5 „Ak ide o jednoduchú stavbu alebo jej zmenu“, v § 61 ods. 2 Povoľovanie stavby „Stavebné povolenie nie je potrebné na uskutočnenie stavby, na ktorú postačuje stavebný súhlas“, alebo v § 65 ods. 3 nejde o čiernu stavbu, „...ak stavebný úrad vydal predbežné stavebné povolenie alebo povolil uskutočniť niektoré prípravné práce“, čo dáva možnosť korupcii. Predbežné stavebné povolenie v podstate legalizuje uskutočňovanie stavby pred vydaním stavebného povolenia, prípadne umožní zlikvidovať stavebné dedičstvo.
• Zbúranie nelegálnych stavieb: Nový zákon mal priniesť naozaj vykonateľné odstraňovanie čiernych stavieb. V dobe, kedy verejnosť volá po razantnejších postupoch pri čiernych stavbách, zákon nerieši vykonateľnosť zastavenia nepovolenej stavby. Už samotná realizácia čiernej stavby by mala mať trestnoprávny charakter. Obecná i štátna polícia musí okamžite konať a priamo zamedziť prácam na čiernej stavbe. Zákon musí odrádzať dodávateľov prác a energií napomáhať realizácii čiernej stavby.

 

3.4.  Špecifické problémy

3.4.1  Ochrana kultúrneho dedičstva

•       Terminológia použitá v návrhu zákona – napr. v § 26 ods. 3 písm. f) Územný plán regiónu, § 55 ods. 2 písm. k) Stavbyvedúci, § 58 písm. a) Všeobecné technické požiadavky, § 70 Ochrana kultúrneho dedičstva, § 85 ods. 3 písm. c) Odstraňovanie stavieb, § 126 ods. 2 písm. b) Posudzovanie návrhu na začatie konania – je nesúrodá, t. j. nesystémová a hierarchicky neusporiadaná. Vyžaduje si sprehľadniť, doplniť a vzájomne zjednotiť do uceleného logického systému všetky používané termíny: napr. „umelecké dielo“, „kultúrne dedičstvo“, „pamiatkový fond“, „pamiatková ochrana“, „archeologický nález“, „archeologické nálezisko“, „kultúrne cenný predmet“, „kultúrny nález“, „kultúrna pamiatka“, „národná kultúrna pamiatka“ atď.
•       V tejto súvislosti navrhujeme:

-        § 58 písm. a): nahradiť pojem „pamiatková ochrana“ pojmom „ochrana pamiatkového fondu“

-        § 70 Ochrana kultúrneho dedičstva: zmeniť názov tohto paragrafu, príp. ustanoviť osobitný paragraf – umelecké dielo nie je automaticky kultúrnym dedičstvom, predstavuje však kultúrnu hodnotu.

-        § 85 ods. 3 písm. c), § 55 ods. 2 písm. k): zadefinovať, čo je (významný) archeologický/kultúrny nález, resp. použiť iný, systematicky primeraný pojem

-        § 126 ods. 2 písm. b): nahradiť pojem „kultúrne pamiatky“ pojmom „kultúrne dedičstvo“, „pamiatkový fond“ alebo iným vhodným pojmom v závislosti od zámeru predkladateľa Návrhu – uvedený termín je nejasný, môže ísť napr. o kultúrne pamiatky vo všeobecnosti alebo národné kultúrne pamiatky

•       Uvedená terminologická nekonzistentnosť vedie aj k problémom ohľadom kompetencií príslušných orgánov. Napr. v § 55 ods. 2 písm. k) nie je jasné, aký „pamiatkový úrad“ sa myslí – či ide o Pamiatkový úrad SR alebo krajský pamiatkový úrad. Podobne znenie § 126 ods. 2 písm. b) vedie ku konfliktu kompetencií medzi krajským pamiatkovým úradom a stavebným úradom.
•       Pozitívne hodnotíme zapracovanie ochrany kultúrneho dedičstva v územnom plánovaní v § 22 Základné ustanovenia a nasl., ako aj v ďalších tematických okruhoch: § 7 Pozemok vylúčený zo zastavania, § 31 Prerokovanie s dotknutými orgánmi , § 115 Dotknuté orgány (krajský pamiatkový úrad), § 48 Vyhradené činnosti, § 58 Všeobecné technické požiadavky (aj kontext ochrany pamiatkového fondu), § 61 Povoľovanie stavby (uskutočňovanie stavieb bez povolenia/súhlasu: správne vyňatý pamiatkový fond), § 107 Výkon štátneho stavebného dohľadu, § 43 Vyvlastňovacie dôvody (odkaz na osobitný zákon).
•       Do § 48 Vyhradené činnosti navrhujeme doplniť projektovanie pamiatkových obnov.
•       Do § 107 ods. 5 Výkon štátneho stavebného dohľadu navrhujeme doplniť aj ochranu kultúrneho dedičstva v prípade, ak hrozí jeho poškodenie: „...alebo hrozí poškodenie  životného prostredia alebo kultúrneho dedičstva, môžu osoby uvedené...“

 

3.4.2  Pozemkové úpravy

• Územný plán (územný plán obce) nie je tvorený na relevantných podkladoch – katastrálnej mape, resp. geodetickom zameraní polohopisu a výškopisu. Riešenie v návrhu zákona nezohľadňuje skutočný stav. Navrhujeme doplniť § 27 Územný plán obce: „Územný plán obce sa spracúva na podklade katastrálnej mapy.“
• ÚPD často nezohľadňuje vlastníctvo pozemkov v lokalitách navrhovaných na výstavbu. Tým sa ani nemôže realizovať riešenie navrhnuté v ÚPD. Navrhujeme doplniť do § 30 Základné ustanovenia ods. 4 ďalšie podklady pre obstaranie územnoplánovacej dokumentácie: „Ako ďalšie podklady sa využívajú projekty pozemkových úprav (v prípade ak sú vyhotovené), súbor geodetických informácií katastrálneho operátu (mapa určeného operátu, katastrálna mapa), súbor popisných informácií katastrálneho operátu (vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva)...“

 

3.4.3  Návrh riešenia radónovej problematiky

• Súčasný reálny stav riešenia radónovej problematiky v SR je značne neuspokojivý. Radónový prieskum už od roku 2000 vyžadujú Úrady verejného zdravotníctva („hygienici“) a stavebné inšpekcie pred kolaudáciou. Ale na rozdiel od stavebného zákona pracovníci štátnej správy zvyčajne nepoznajú zákon 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a tak sa radónový prieskum realizuje podľa odhadov asi pri 10 – 20 % novopostavených objektov.

Zníženie smerných hodnôt v novej legislatíve bude mať za následok oveľa väčší počet pobytových priestorov, v ktorých budú tieto hodnoty prekročené. Do novostavieb sa sťahujú prevažne mladé rodiny s malými deťmi, ktoré môžu byť od ranného detstva vystavené účinkom radónu po dobu až 25 a viac rokov (kým sa osamostatnia).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripájame návrh úpravy stavebného zákona tak, aby bol v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 528/2007, ako aj navrhovanou smernicou EÚ, ktorej ustanovenia bude nutné implementovať do národnej legislatívy.

Navrhujeme doplniť:

•       § 19 ods. 7 Projektová dokumentácia: „c) protokol o stanovení objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu, ak ide o stavby s bytovými a nebytovými budovami a projekt protiradónových stavebných opatrení ^X).

^X) Vyhláška MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia, § 1 d)“

•       § 19 ods. 11 Projektová dokumentácia: „d) protokol zo stanovenia objemovej aktivity radónu v ovzduší bytových a nebytových budov ^Y) (radónový certifikát)

^Y) Vyhláška MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia, § 5 odsek 5; ISO 11665-8 (2013) Methodologies for initial and additional investigations in building“

•       § 58 Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb – zmena znenia navrhovaného odseku k) na znenie: „...stavba bola čo najviac chránená pred hlukom, vibráciami a otrasmi z vonkajšieho prostredia, pred ionizačným žiarením z geologického podložia a pred vplyvom geopatogénnych zón, podzemných a povrchových vôd a zemnej vlhkosti, elektrických bludných prúdov a pred prenikaním radónu z geologického podložia.“

Odôvodnenie: Zmena terminológie z „ionizačného žiarenia“ na „radón“ – pre lepšiu pochopiteľnosť pracovníkmi štátnej správy hlavne na úrovni obcí (ide v zásade o ekvivalentný výraz). Termín prenikanie radónu je v súlade s článkom 74 ods. 3 dokumentu Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, COM/2012/242 final.

•       § 109 ods. 3 Priestupky: „l) nepredloží ku kolaudácii protokol zo stanovenia objemovej aktivity radónu v ovzduší bytových a nebytových budov“
•       § 149 ods. 2 Návrh na začatie kolaudačného konania: „h) protokol zo stanovenia objemovej aktivity radónu v ovzduší bytových a nebytových budov.“

Bratislava, 12. 11. 2013

Na základe prezentácií a stanovísk účastníkov a účastníčok seminára v NR SR (17. 10. 2013) spracovali:

Prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. a Ing. Ľubica Trubíniová

Prílohy:

1. Prof. Ing. arch. Maroš Finka, PhD.: Na čo zabúda nový stavebný zákon? stav_zakon_Finka_STU_uzemne_planovanie
2. Akad. mal. Marián Minarovič: Pohľad Únie miest Slovenska na návrh nového Stavebného zákona stav_zakon_UMS_pripomienky_febr_2013, stav_zakon_Minarovic_UMS_prez
3. Pripomienky VIA IURIS k návrhu nového stavebného zákona stav_zakon_Via_Iuris_pripomienky_sept_2013
4. Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD., Ing. arch. Jan Komrska, CSc., Ing. arch. Marta Kropiláková, Ing. arch. Imrich Pleidel, Ing. arch. Juraj Šujan: Stavebný zákon – pravidlá pre všetkých z pohľadu architektov stav_zakon_pravidla_architekti_abstrakt