Pripomienky k návrhu nového stavebného zákona

Úvodná poznámka k prístupu ministerstva

Vzhľadom na veľké množstvo závažných nedostatkov predloženého návrhu zákona ako aj jeho ustanovení podrobených kritike je na namieste otázka: Ako vlastne komunikovalo ministerstvo s odbornou verejnosťou z radov prakticky všetkých zainteresovaných profesií? Sú si na ministerstve vedomí, čo by vzniklo v sídlach, vo voľnej krajine, na stavebnom trhu a stavebných úradoch v prípade prijatia takéhoto zákona?

Napriek prísľubom decentralizácie, deetatizácie a skoncovania s čiernymi stavbami návrh v niektorých smeroch umožňuje ďalšie obmedzovanie nakladania so súkromným majetkom a (dočasnú?) legalizáciu čiernych stavieb.

 

Celková koncepcia a štruktúra návrhu

• Návrh zákona je nevyvážený v prospech stavebnej časti. Namiesto strategických riešení – predovšetkým v časti venovanej územnému plánovaniu, ktoré je však silne podhodnotené – sa prioritne venuje procesom. Prioritou a hlavným zmyslom zákona však nemajú byť parciálne záležitosti (napr. čierne stavby), ale princípy zabezpečenia kvalitného života vo sfére územného a priestorového plánovania/rozvoja a výstavby.
• Celková štruktúra zákona nie je dostatočne prehľadná, zmiešanie územného plánovania a stavebného poriadku nie je prínosom. Je smutné, že výsledkom asi ročnej práce tímu MDVRR SR je ťažko čitateľný, ťažko pochopiteľný a nekoncepčný 176-stranový (9. verzia), resp. 186-stranový (10. verzia) návrh zákona. Spolu s dôvodovou správou má 261, resp. teraz 271 strán so 167, resp. 172 paragrafmi (novela z r. 1992 mala 145 paragrafov).
• Dôsledkom vyššie uvedeného je, že návrh zákona je príliš rozsiahly a v niektorých oblastiach zabieha do neprimeranej podrobnosti. Mnohé nepodstatné veci idú až do kurióznych detailov (napr. odstraňovanie umeleckých diel). V súčasnosti má platný stavebný zákon cca 50 strán. Prežil svoju 40-ročnú históriu a mnoho novelizácií. Stále má svoje kvality a je len na škodu, že sa v praxi nedodržiava. No prežil svoju dobu a potrebujeme nový. Bolo však naozaj zámerom predkladateľov, že z cca 50 strán sa návrh nového zákona rozrastie na terajších nezrozumiteľných 271 strán?
• Formulácie v časti zákona venovanej územnému plánovaniu sú nejasné, jazyk zákona je komplikovaný, avšak nie dôsledný a jednoznačný vo výpovediach. Mal by byť jednoduchší a zrozumiteľný aj pre málo vzdelaného stavebníka alebo zástupcu samosprávy aj tej najmenšej obce.
• Chýba prehľadný výklad pojmov, najmä nových termínov, ktoré sa v súčasnosti nepoužívali (napr. územná súdržnosť, konštrukčná jednota), bez dôvodov sa zavádzajú nové pojmy s nejednoznačným výkladom.
• Zneprehľadnenie zásad v rozsiahlom dokumente, ktoré sú navyše prekryté zbytočnými detailmi, predstavuje nebezpečenstvo: ponecháva možnosť subjektívneho výkladu zákona, a teda benevolenciu pri zneužívaní zákona bez vymožiteľnosti práva.

Pripomienky strategického charakteru

• Návrhom nemožno dosiahnuť hlavný cieľ prípravy nového zákona, interdisciplinárny pohľad, profesionalitu výkonu a zohľadnenie nevyhnutnosti reagovať na zásadné javy a princípy – klimatické zmeny, nevyhnutné úspory energie, krajinný rámec, životné prostredie, novú kvalitu mobility dopravných vzťahov, priestorové plánovanie, zvýšenie kvality života a i.
• Vážnym nedostatkom je ponechanie príliš veľkého priestoru na rozhodovanie orgánov „podľa ich uváženia“, čo prináša právnu neistotu účastníkov konania a priestor pre korupciu. Interpretačná jednoznačnosť je predpokladom bezproblémového výkonu rozhodovacích procesov v zmysle zákona. Napr. pri povoľovaní stavieb: jednoznačná požiadavka buď je splnená – povolenie bude vydané; alebo splnená nie je – povolenie nebude vydané. Podľa možnosti nič by nemalo byť ponechané na subjektívnej interpretácii úradníka, na jeho ľubovôli a blahovôli či ochote „privrieť oko“. Niekde to tak je, niekde sú ustanovenia „gumené“.
• Nie vždy sú jasné nástroje vykonateľnosti zákona a sankcie za jeho porušovanie nie sú vždy dosť účinné na to, aby od protizákonného postupu odradili.
• Zákon nereaguje na klimatické zmeny, najmä v oblasti územného plánovania – je potrebné brať ich do úvahy na všetkých stupňoch. Preto je potrebné zakotviť a stanoviť vodozádržné opatrenia (napr. formou indexu absorpcie zrážok v zastavanom území, eko-indexu a pod.). Zákon taktiež nerieši priestorové plánovanie – naopak, ideovo zostáva pri súčasnom územnom plánovaní, iba mení pojmy (aj to miestami neprehľadne).
• Územné plánovanie má vplyv na energetickú hospodárnosť stavieb (napr. stanovením orientácie zástavby a pod.). V rámci procesu ÚP na všetkých stupňoch by sa preto mali určovať požiadavky s cieľom prispieť k energetickej hospodárnosti stavieb.
•       Všade, kde je to len trochu možné, je treba podporiť ekologickú stabilitu a zeleň / zelenú infraštruktúru. V územnom pláne by sa mala tvoriť i krajina – podobne, ako sa vytvára technická infraštruktúra či dopravná štruktúra. Krajina by sa mala chápať ako systém – „zelenú“, resp. krajinnú infraštruktúru, ale aj „modrú“ infraštruktúru súvisiacu s vodou v krajine a adaptáciou spoločnosti na klimatické zmeny. „Zelená infraštruktúra“ je sieť rozličných typov plôch zelene a ostatných prírodných prvkov v zastavanom území a ich prepojenie s okolitou krajinou. Zelenú infraštruktúru definuje Direktoriát Európskej komisie pre životné prostredie (DG Environment) ako „...strategically planned and delivered network of high quality green spaces and other environmental features“. Trendy z európskej úrovne v zmysle „viac zelene“ je potrebné akceptovať. Je preto nutné očakávať tlak zo strany smerníc a iných právnych noriem , ale i financovania EÚ – ak to podceníme, zákon sa bude musieť znovu novelizovať, a to asi dosť rýchlo.
•       Zabezpečiť trvalú ochranu a tvorbu krajiny v zmysle Európskeho dohovoru o krajine, ktorá bude smerovať k zachovaniu a udržaniu významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva a prírodného usporiadania, alebo ľudskej aktivity. Doplniť a zapracovať príslušné ustanovenia uvedeného medzinárodnoprávneho záväzku SR, napr. definíciu krajiny, implementáciu dohovoru a i., najmä v § 3 (teraz § 5) ods. 1 Územnoplánovacia dokumentácia. Hodnotiť stavbu z hľadiska narušenia krajinného rázu (obdobne ako v ČR).
•       Zákon musí akceptovať všetky dohovory EÚ, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala, prioritne Európsky dohovor o krajine. Ten kladie dôraz na riešenie krajiny v každom strategickom dokumente, v každom územnom pláne i v každej projektovej dokumentácii. Dôvody: 1) Krajina je prírodný kapitál, ktorý je zdrojom blahobytu, ekonomického bohatstva. 2) Krajina poskytuje ekosystémové služby, ktoré zabezpečujú prežitie biologických druhov na Zemi. Krajina prírodná i urbánna tvorí systém. Zelenú infraštruktúru je treba chápať podobne, ako napr. dopravný systém, ktorý tvorí dopravnú infraštruktúru a pod.
•       Keďže človek svojou činnosťou doteraz neakceptoval krajinu ako základnú bázu svojej existencie, čo malo fatálne následky, stáva sa ochrana prírodného kapitálu a ekosystémových služieb v rámci EÚ prioritou, ktorá začína byť masívne podporovaná legislatívne i finančne. Členské štáty EÚ (teda aj Slovensko) sa na tento tlak musia pripraviť. Stavebný zákon by mal preto krajinu akceptovať a implementovať do všetkých strategických, plánovacích i vykonávacích dokumentov i ako súčasť vlastnej „nadrezortnej“ filozofie. V opačnom prípade ho bude potrebné v krátkom čase pod tlakom smerníc EÚ opäť novelizovať, pričom môže stratiť na svojej nadčasovosti, nadrezortnosti, resp. prierezovosti.
•       Tým, že stavebný zákon integruje i územnoplánovaciu časť, stáva sa nadrezortnou legislatívnou normou a územný plán sa stáva nadrezortným dokumentom, integrujúcim nielen krajinu, ale i podklady zo všetkých ostatných rezortov. Riešenie krajiny sa tak stáva súčasťou zákona. Stavebný zákon tak preberá plnú zodpovednosť za tvorbu prostredia, zachovanie obnoviteľných zdrojov energie, optimálne využívanie krajiny, adaptáciu prostredia na klimatické zmeny, ochranu prírodného kapitálu, kvalitu ekosystémových služieb krajiny, eliminácia negatívnych vplyvov človeka aj za ochranu a tvorbu krajiny, ochranu biodiverzity, ekologickú stabilitu a pod. Stavebný zákon je tým nástrojom, ktorým je možné zabezpečiť zodpovedné plánovanie, rozhodovanie i riadenie činností v území.
•       ÚPP a ÚPD je treba vnímať ako nadrezortné dokumenty a požadovať aj interdisciplinárny riešiteľský kolektív pri tvorbe takýchto dokumentov. V rámci týchto dokumentov podporiť a účinne chrániť tiež kultúrno-historické aspekty krajiny, historické krajinné štruktúry, krajinný ráz, tradičné hodnoty. V rámci EIA, resp. SEA požadovať aj hodnotenie vplyvu investícií či plánov na krajinný ráz.
•       Obec by územným plánom mala prísne chrániť verejné priestranstvá a parky a nežiadať obyvateľov, aby ich deficit, ktorý sama spôsobí, nahrádzali obyvatelia na svojich pozemkoch.
•       Zabezpečiť vyváženosť práv, povinností a zodpovednosti všetkej zainteresovanej verejnosti v procese tvorby nadrezortných strategických a plánovacích dokumentov, ktoré majú odrážať jednak priority ochrany verejného záujmu, ako aj priority individuálnych práv občanov. Strategické aj plánovacie dokumenty sa tak stanú „dohodou o využívaní a tvorbe územia“ (tvorba na interdisciplinárnej a medzirezortnej báze s participáciou verejnosti), a nielen dokumentom limitujúcim či regulujúcim umiestňovanie investícií v území. Týka sa to napríklad formovania verejných priestorov či rešpektovania vlastníckych práv. Ochrana verejného záujmu, ktorá by mala byť základom celého zákona, sa prinajlepšom ocitla niekde v úzadí (ak vôbec). Ochrana a tvorba krajiny sú určite prioritou a vo verejnom záujme. Stav životného prostredia nás o tom denne presviedča viac a viac. Prvoradým opatrením na podporu krajiny (má sa pritom na mysli prírodný i urbánny systém) je plánovanie a ochrana verejných priestranstiev, parkov, sprievodnej zelene tokov i komunikácií, ochrana prvkov MÚSES a pod. Tým sa zabezpečí systémový prístup k tvorbe prostredia, k ochrane prírodného kapitálu i k podpore ekosystémových služieb a odbúra sa náhodné a ľubovoľné budovanie "zelene" (krajiny) i mimo súkromných pozemkov.
• Zákon však súčasne zasahuje aj do osobných slobôd jednotlivcov, zasahuje do vlastníckych práv. Umožňuje stavebnému úradu nariaďovať vlastníkovi povinnosti, ako má nakladať so svojím majetkom. V niektorých prípadoch nariaďuje povinnosť zápisu predkupného práva v prospech obcí a miest do listov vlastníctva na základe územného plánu, t. j. umožňuje nedobrovoľný zápis tohto predkupného práva do listov vlastníctva.
•       Nedostatočne sú zapracované práva verejnosti vyplývajúce z Aarhuského dohovoru (EIA) – pozri konkrétne pripomienky v časti 3.2.3.3 a 3.3.1, resp. v prílohe č. 3.
•       Návrh v zásade nezmenil pohľad na úlohu stavebných úradov, ktoré by mali aj naďalej kontrolovať iba formálnu stránku žiadostí o stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie, inak povedané „kontrolovať počet príloh“. Toto by sa malo zmeniť. Referent na stavebnom úrade síce nemôže rozumieť všetkým detailom každej stavby, ale mohol by napríklad vedieť skontrolovať, či podľa energetického hodnotenia, ktoré je prílohou projektovej dokumentácie v rámci vydávania stavebného povolenia, stavba splní minimálne požiadavky energetickej hospodárnosti budov a pod.
• Jednotný informačný systém pre územné plánovanie a výstavbu: Vlastníkom inžinierskych sietí sa v návrhu zákona ukladá nová povinnosť: „Vytvorenie podkladov na tvorbu koncepcií výstavby, dopravnej infraštruktúry a inžinierskych sietí, občianskeho vybavenia sídiel a programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja“ v nereálnej lehote, pod hrozbu sankcie a bezplatne. V prípade info-komunikačných technológií ide však o kritickú infraštruktúru štátu, pričom otázky bezpečnosti informačného systému, ochrany dát, prístupových práv ani realizačné otázky projektu nie sú zatiaľ uspokojivo (alebo vôbec) riešené. Apelujeme tiež na harmonizáciu politík vlády v súvislosti s prípravou informačných systémov mapujúcich inžinierske siete, aby nedochádzalo k duplicitným požiadavkám na vlastníkov infraštruktúry a zároveň k viacnásobnému plytvaniu verejnými zdrojmi. Odporúčame, aby sa prijalo riešenie, ktoré čo najmenej zaťaží dotknuté podniky a odvetvia, ako aj štátnu administratívu. Preto navrhujeme vytvoriť iba jeden centralizovaný informačný systém na všetky uvedené účely, a to s dôrazom na bezpečnosť a ochranu strategických informácií, ako aj na nutnosť kompenzácie vyvolaných nákladov podnikov na spracovanie a digitalizáciu požadovaných informácií v súvislosti s požadovanou súčinnosťou. Pre komplexné zabezpečenie tejto úlohy sa ako najvhodnejšie javí jej naplnenie a financovanie projektu prostredníctvom príslušných operačných programov ŠF EÚ v dostatočnom časovom horizonte programovacieho obdobia do roku 2020 a v súlade s platnou legislatívou. Príkladom môžu byť podobné už realizované projekty napr. v ČR, Poľsku, Nemecku, kde je ochrana citlivých informácií prioritne zabezpečená. Navrhujeme to ako možnú otázku do diskusie práve vo vzťahu k ochrane údajov, prístupu k nim, štruktúry systému a v neposlednom rade aj ekonomicky udržateľného modelu získavania, spracovania, odovzdania a využívania informácií o inžinierskych sieťach.

 

Definície

• Definovať eko-index: pomer medzi zastavanými a nezastavanými plochami (regulačný index pre udržanie kvality životného prostredia, vrátane kvality zelene). Podrobnosti pozri ďalej – Územné plánovanie.
•       Definovať nezastavateľné plochy: plochy zelene významné z hľadiska kultúrno-historického, alebo ekostabilizačného, urbanistického, architektonického a pod. Plochy na nezastavanie budú definované v návrhu územného plánu z hľadiska verejného záujmu, predovšetkým z hľadiska ochrany a tvorby prírodného či urbánneho systému (krajiny, zelene a životného prostredia).
• K § 18 ods. 1 (teraz ods. 2): Ide o neprijateľné zúženie definície susednej stavby. Formulácia „ak stavba alebo obvyklá činnosť na jednom z nich má trvalý výrazný vplyv na užívanie pozemku, najmä obťažovaním hlukom alebo zápachom, prevádzkou s pohybom veľkého počtu ľudí alebo nárokmi na statickú dopravu“ je výrazne zužujúca oproti súčasnému zneniu. Pojem „trvalý výrazný vplyv“ je vágny, neurčitý a bude umožňovať svojvôľu správnych orgánov pri jeho výklade. Umožní správnemu orgán nepriznať postavenie účastníka konania osobám, ktoré budú dotknuté iba „dočasným vplyvom“ navrhovanej stavby – napr. stavebnými prácami (premávka ťažkých nákladných áut, hluk, prašnosť), ktoré sa po ukončení výstavby stavby už nebudú vyskytovať. Nie je jasné, prečo by mala byť susedná stavba ovplyvnená iba „prevádzkou“ navrhovanej stavby, a nie napríklad aj výstavbou navrhovanej stavby. Často má najväčší vplyv na susedné stavby práve budovanie navrhovanej stavby, premávka ťažkých nákladných áut, hluk a prašnosť počas výstavby atď. V prípade stavieb, ktoré nie sú priemyselnými prevádzkami (napr. v prípade obytných domov), iba ťažko možno identifikovať vplyv prevádzky obytného domu na susednú stavbu.

V § 18 Susedné pozemky a susedné stavby navrhujeme znenie:

„(1) Susedným pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie priľahlý pozemok so spoločnou hranicou. Susedným pozemkom je aj pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona, ak činnosť na pozemku, ktorý je predmetom správneho konania, alebo stavba na ňom umiestnená môže mať priamy vplyv na užívanie pozemku, najmä obťažovaním hlukom, prachom alebo zápachom, prevádzkou s pohybom veľkého počtu ľudí alebo nárokmi na statickú dopravu.

(2) Susednou stavbou sa na účely tohto zákona rozumie stavba v radovej zástavbe, dvojdom a stavba na susednom pozemku, ako aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ak užívanie týchto stavieb môže byť navrhovanou stavbou priamo dotknuté.“ Pozn.: Ide o premietnutie existujúcej definície susednej stavby z § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona.

Precizovať pravidlá môže niektorá z vykonávacích vyhlášok.

•       Doplniť, definovať a primerane zapracovať:

-        zelená infraštruktúra - § 102 (teraz § 107) Obec, § 19 Projektová dokumentácia, § 7 (teraz § 7 ods. 5 a 6) Pozemok vylúčený zo zastavania a i.

-        parky, lesoparky a iné typy verejnej zelene, verejné priestranstvá, botanické záhrady, vetrolamy - § 12 ods. 5 Inžinierske stavby; resp. verejné priestranstvá, nádvoria či iné sadovnícke úpravy / plochy zelene do 25 árov - § 14 ods. 2 a 3 Kategorizácia stavieb, § 15 ods. 6 (teraz ods. 8) Zmena stavby / udržiavacie stavby a i.

-        ochrana a tvorba zelene (namiesto „údržba porastov“), vhodné sadovnícke úpravy - § 19 ods. 3 Projektová dokumentácia, § 50 (teraz § 54) ods. 6 Projektant a i. (opierať sa napr. o platné STN...)

-        architektonické a kultúrne pamiatky, resp. ich odstraňovanie - § 91 (teraz 96) ods. 4 Stavebná inšpekcia, § 98 (teraz § 103) Základné povinnosti, § 146 (teraz § 151) Konanie o povolenie terénnych úprav a i.

Územné plánovanie

Koncepčné a strategické pripomienky

• Úlohy orgánov územného plánovania – ciele a úlohy územného plánovania: V 2. časti navrhovaného zákona (§ 22 Základné ustanovenia) vnímame výrazný odklon od účelu, cieľov a hodnôt územného plánovania, ktoré sú sledované a chránené v platnom stavebnom zákone. Doterajšie akcenty na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy, šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt sú v návrhu zákona nahradené skôr „budovateľskými“ ambíciami, ktoré majú byť územným plánovaním napĺňané, napr. vytvárať kvalitné sídelné prostredie, utvárať podmienky pre udržateľný územný rozvoj, výstavbu, územnú súdržnosť, sociálnu súdržnosť. Až na konci uvedeného výpočtu je aj zmienka o zachovaní a zlepšení životného prostredia.

Úvodné ustanovenia majú svoj nesporný význam pri interpretácii a aplikácii právnej normy. Najmä v nich je vystihnutý „duch zákona“, ktorý pomáha interpretačne preklenúť neupravené alebo sporné miesta právnej úpravy. Doterajší dôraz na ochranu a starostlivosť o životné prostredie pri riešení priestorového usporiadania a funkčného využívania územia je nevyhnutným stanovením hranice ľudskej činnosti, v záujme zachovania kvalitného životného prostredia pre ďalšie generácie. Vzhľadom na uvedené navrhujeme posilniť dôraz na ochranu životného prostredia v úvodných ustanoveniach týkajúcich sa účelu územného plánovania a úloh orgánov územného plánovania.

• V územnom plánovaní akcentovať princípy ochrany a tvorby životného prostredia, vrátane ochrany prírody a tvorby krajiny, ako aj urbanistickej a architektonickej kvality verejného priestoru vnímaného širokou verejnosťou, a to vo všetkých ustanoveniach, kde je to možné a primerané – napr. zavedením pojmov (alebo ich ekvivalentov) „zelená infraštruktúra“ (systém zelene) a „modrá infraštruktúra“ (voda v krajine) a ich prvkov a pod. Napr. v § 7 Pozemok vylúčený zo zastavania (teraz § 7 ods. 6) doplniť: „(...je možné umiestniť len stavby:) ... na podporu systému zelene a vody v krajine, prvky „zelenej infraštruktúry“ a „modrej infraštruktúry“.“ Do znenia § 9 Stavba, § 12 Inžinierske stavby, § 14 Kategorizácia stavieb, § 19 Projektová dokumentácia doplniť pojem „zelená stavba“, resp. „zelená infraštruktúra“, t. j. stavba alebo plocha s prevahou biologických prvkov, resp. s biologickým základom.
• Zákon by mal jasne definovať, že územný plán je právnym dokumentom fixujúcim dohodu dotknutých a zainteresovaných strán.
• V záujme zjednodušenia územnoplánovacej dokumentácie je potrebné, aby zákon stanovil minimálne požiadavky na obsah a rozsah ÚPD obce a zóny a stanovil tak okruh regulácie, ktorý bude obsahom každého územného plánu a okruh, ktorý môže byť jeho obsahom z rozhodnutia obce. Pre naplnenie tohto cieľa je nevyhnutné následne vypracovať všeobecne platnú jednoduchú a zrozumiteľnú metodiku územnoplánovacej dokumentácie. Zákon neprináša nový pohľad na riadenie rozvoja mesta, nereaguje na fakt neustálej zmeny, je stále rovnako rigidný. Metodika územného plánovania (ÚP), ktorá by to mohla riešiť, zatiaľ nie je k dispozícii.
• Oprávnená osoba, zodpovedná za odbornú stránku obstarávania, musí zabezpečiť právnu čistotu formulácie (aj jazykovú) územného plánu. Táto zodpovednosť musí byť zákonom a nadväzujúcimi právnymi predpismi fixovaná. Odporúčame, aby sa pred schválením územného plánu (pri príprave VZN) spolupracovalo s fundovaným právnikom so špecializáciou aj v oblasti ÚP. Taktiež v nižších právnych predpisoch treba upraviť kvalitu jazykovej úpravy ÚPD, aby bola dobre zrozumiteľná aj pre iných ako spracovateľov ÚPD.
• Stanoviť povinnosť obce obstarať územný plán obce; územný plán zastavanej časti môže obec spracovať aj metodikou zóny. Obce alebo mestské časti môžu obstarať aj spoločný územný plán. Zaviesť povinnosť developerov uzatvárať s obcou zmluvu o realizácii územného plánu obce/zóny.
• Zakotviť povinnosť robiť súťaž návrhov na „verejné priestranstvá“, ktoré by mali byť vo vlastníctve obcí, resp. na ÚPD území významných pre obec (aspoň u chránených území), lebo cena ÚPD je nevhodným kritériom pre jej zhotovenie, podobne ako najnižšia cena stavebného diela (s častými následnými haváriami a škodami). Za vzor v tejto oblasti si možno vziať českú metodiku.
• Územnoplánovaciu dokumentáciu je potrebné vnímať ako nástroj tvorby prostredia/územia, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj tvorba krajiny. Územnoplánovacie podklady sú prostriedkom analýz a overovania príslušnej zložky prostredia/územia, vrátane krajiny. Zákonom vyžadované riešenie, resp. zosúlaďovanie životného prostredia, ekologickej stability a krajinnoekologickej problematiky s ostatnými aspektmi územného plánovania nie je ďalej v paragrafovom znení dostatočne rozpracované. Tvorba krajiny v územnom plánovaní je v návrhu zákona celkovo podcenená a slabo spracovaná, a preto ju treba doplniť vo všetkých relevantných prípadoch – napr. v § 2 Všeobecné povinnosti, § 4 (teraz § 6) Územnoplánovacie podklady, § 23 (teraz § 26) Územnoplánovacia štúdia, § 27 (teraz § 30) Územný plán obce a i.
•       Stanoviť povinnosť obce s územiami mestských pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón obstarať pre tieto územia územné plány zón.
•       Je treba doplniť a primerane zapracovať zákaz umiestňovania reklamných zariadení v ochrannom pásme cestných komunikácií a na iných miestach citlivých z hľadiska bezpečnosti i estetiky.
• Územné plány (ÚPN) obce a zóny by sa mali riešiť s dôrazom na povinnosti obce voči občanom – napr. pozerať sa na sídlo hlavne cez dôslednú ochranu nezastavateľného priestoru (parky, námestia...). V súvislosti s klimatickými zmenami by sa zákon mal zamerať na určenie koeficientu pre vsakovanie vody na zastavaných pozemkoch (napr. vo Viedni je vo výške 10 % z plochy pozemku).
• Zákon má garantovať neodňateľné právo vlastníka nehnuteľnosti pripojiť sa na verejnú technickú vybavenosť za primeranú finančnú náhradu (toto právo má vyplývať z ÚPD). Ale aj naopak: Pre zabránenie neefektívneho rozsídľovania a špekulácií s pozemkami musí existovať povinnosť vlastníkov podieľať sa na financovaní verejnej technickej vybavenosti a jej prevádzke, ak ich nehnuteľnosť má možnosť pripojenia a oni ju nevyužívajú, lebo špekulujú s nevyužitým pozemkom (pozri rakúsku legislatívu).
• V návrhu zákona v ustanovení § 27 (teraz § 30) ods. 3 Územný plán obce sú upravené regulatívy funkčného využitia a priestorového usporiadania územia obce, pričom ustanovenie pokračuje výpočtom hľadísk, z ktorých majú byť regulatívy upravené. Uvedené je zmenou v porovnaní s doterajšou úpravou, kedy v platnom stavebnom zákone § 11 ods. 5 sú obsiahnuté viaceré druhy regulatívov než iba regulatívy funkčného využitia a priestorového usporiadania. Zmena je podľa nášho názoru viac než len formulačná. Reálne zužuje rozsah územnoplánovacej právomoci obce. Je totiž rozdiel, či by obec podľa nového stavebného zákona napr. mohla stanoviť iba regulatív funkčného využitia a priestorového usporiadania územia napr. z hľadiska ochrany prírody a krajiny, alebo priamo stanoviť regulatív starostlivosti o životné prostredie. Alebo podľa nového zákona stanoviť regulatív funkčného využitia „priemyselná činnosť“ či podľa platného stavebného zákona regulatív technického vybavenia, čím by výslovne zakázala v predmetnom území napríklad vodohospodárske dielo, letisko, skládku odpadu a pod. Súčasná právna úprava umožňuje územnoplánovaciemu orgánu stanovovať špecifickejšie regulatívy, a teda reálne posilňuje jeho právomoc. Vzhľadom na uvedené navrhujeme ponechať model doterajšej právnej úpravy regulatívov (s doplnením – pozri nižšie).
• Stanoviť eko-index ako regulačný index pre udržanie kvality životného prostredia (vrátane kvality zelene). Eko-index by mal byť súčasťou ÚPD obce i ÚPD zóny, ako i regulačných plánov. Skutkový stav by sa mal stanoviť už v prieskumoch a rozboroch. V zadaní by mala byť stanovená cieľová hodnota eko-indexu a v koncepte/návrhu potom konkrétna hodnota pre konkrétnu lokalitu. Do § 5 (teraz § 23 ods. 3) Spracovanie územnoplánovacích podkladov doplniť požiadavku spracovávať prieskumy a rozbory, ako aj návrhy v rámci tvorby ÚPD so zahrnutím ochrany a tvorby krajiny, vrátane stanovenia eko-indexu ako podielu zelených/vsakovacích plôch k spevneným a zastavaným plochám. Určenie eko-indexu, resp. ekvivalentného regulatívu (koeficientu zelene) doplniť aj do § 8 písm. g) Zastavovacie podmienky. Tieto opatrenia sú nutné z hľadiska zabezpečenia kvality prostredia, eliminácie následkov klimatických zmien, zabezpečenia kvalitného fungovania hydrologického systému a pod.
• V územnom pláne obce alebo mestskej časti sa vymedzia územia, pre ktoré je potrebné obstarať územný plán zóny (ÚPN Z), plochy, pre zástavbu ktorých obec vyhlási urbanistickú súťaž a plochy, v ktorých je možné povoľovať stavby len na základe územného plánu zóny.
• V zmysle základných ustanovení pre ÚP uvedených v § 22 žiadame doplniť VÚC v konaniach ako dotknutý orgán. Taktiež doplniť ÚPN regiónu ako podklad na posúdenie návrhu na začatie územného konania o umiestnení stavieb a zmene funkčného využitia územia vo verejnom záujme a významných investíciách (podľa osobitných predpisov). Doplnenie sa týka § 26 (teraz § 29) ods. 3 a 6 (teraz 5) , § 101 (teraz § 106) , § 115 (teraz § 120) ods. 1, § 126 (teraz § 136) ods. 1, § 129 (teraz § 134) ods. 1 a ods. 3.

Územnoplánovacia dokumentácia

• V zákone musí byť uvedené, že grafická a písomná časť ÚPD aj VZN sú obe neoddeliteľnou súčasťou týchto dokumentov a nemožno ich posudzovať oddelene.
• V § 4 (teraz § 6) Územnoplánovacie podklady chýba väzba na ochranu prírody a krajiny, v nadväznosti na nedávno novelizovaný zákon č. 543/2002 Z. z. Je potrebné napr. zahrnúť územné systémy ekologickej stability (ÚSES) do ÚPP a i.
• Požadujeme zachovať všetky tradičné kategórie a stupne územnoplánovacích podkladov a dokumentácií, ktoré sa osvedčili v zostave KÚRS - prognóza - plán - projekt. Zjednotenie názvov troch kategórií na pojem „územný plán“ by bolo zmätočné, znejasňujúce nielen obsah, ale aj záväznosť ÚPD. Zároveň je potrebné zosúladiť rozsah a použitie dokumentácií pre rôzne časové kategórie (prognóza - plán - projekt) v závislosti od územných stupňov štát - región - obec - zóna. Možnosť rozhodovať o ich použití ponechať na územnosprávnej úrovni, podľa potreby nižších orgánov samosprávy (napr. územná prognóza, ktorú možno riešiť s rozličnými scenármi rozvoja, územný generel s rozličným zameraním – napr. územný generel dopravy, zelene, cestovného ruchu...).
• Z hľadiska metodiky spracovania upozorňujeme na nedostatočnosť zhodného stupňa ÚPN obce pre sídlo s 250 aj 250 000 obyvateľov. Je preto potrebné rozlíšiť (menšie) obce a veľké mestá. ÚPD veľkých miest by mali byť členené na územný plán mesta a ÚPN zón mestských častí (zastavaných a zastavateľných území), so strategickým zameraním územného plánu na úrovni mesta.
• Odporúčame v súčasnosti platné tri stupne územnoplánovacej dokumentácie (región - obec - zóna) rozšíriť na úrovni obce o územný plán mestskej časti, t. j.:

-        územný plán regiónu,

-        územný plán obce a územný plán mestskej časti pre Bratislavu a Košice,

-        územný plán zóny.

• Stupne a kategórie ÚPD jasne odlíšiť obsahom a mierkami (mierou) spracovania. Súbežne k nim vypracovať súvisiace vykonávacie vyhlášky a metodiky obstarania a spracovania ÚPP a ÚPD. K návrhu vyhlášok a metodík otvoriť komunikáciu s odbornou obcou a zainteresovanou občianskou verejnosťou.
• K rozdielu medzi územným plánom zóny a zastavovacím plánom: Zakomponovanie „zastavovacieho plánu“ (§ 29, teraz § 32) do územnoplánovacej dokumentácie je ďalším problémom. V porovnaní so súčasným legislatívnym stavom je zastavovací plán novým druhom územnoplánovacej dokumentácie, ktorý však predstavuje zbytočnú duplicitu k ÚPN Z. Z textu Návrhu nie je jasné, prečo tento nový druh dokumentácie vzniká a aké bude jeho praktické uplatnenie, prečo je nevyhnutné ho odlíšiť od územného plánu zóny a prečo jeho obsah nemôže byť inkorporovaný do územného plánu zóny, ktorý pozná aj súčasná legislatíva. Domnievame sa, že táto úprava nie je nevyhnutná ani žiaduca, keďže v návrhu zákona (ako aj v súčasnej právnej úprave) je obdobný druh dokumentácie obsiahnutý. Jej obsah by sa mohol rozšíriť o navrhovaný obsah a účel zastavovacieho plánu.
• Žiadame doplniť časť „prieskumy a rozbory“ späť do návrhu zákona. Na základe dlhoročnej praxe sme presvedčení, že nie je možné vynechať túto etapu ÚPD, resp. prieskumy a rozbory spracované (autorizovaným) spracovateľom, a nie úradníkom obstarávateľa. Územnotechnické podklady sú spravidla samostatné rezortné/odvetvové materiály, väčšinou nezosúladené navzájom. Vylúčením najmä „rozborovej časti“ ÚPD by štát/región/obec prišli o komplexné zhodnotenie na seba nadväzujúcich problémov územia. Malé obce nemajú ani najmenšiu šancu permanentne sledovať problémy v území a ich zmeny. Navyše, návrh zákona je na mnohých miestach náročný už na samotné prečítanie obsahu, čo predpokladá potrebnú odbornú a časovo nezanedbateľnú etapu prípravy ÚPD. Pozri napr. formuláciu: „...spracovanie analýzy zistených údajov o území a poznatkov o možnostiach vývoja územia a problémového výkresu, ktorý definuje strety záujmov v riešenom území a analýzu získaných údajov o území a poznatkov o možnostiach vývoja územia sú východiskovým podkladom na zabezpečenie spracovania zadania...“ (odporúčame zrozumiteľne preformulovať).
• Obsah prieskumov a rozborov zverejniť na webových stránkach (obcí, regiónov a pod.), aby verejnosť mohla v prípade potreby upozorniť na chybné informácie alebo doplniť neexistujúce, resp. chýbajúce informácie o území.
• V návrhu zákona nie je podchytená požiadavka „riešiť výhľadový rozvoj územia“, lebo z ÚPP aj z etáp ÚPN boli vylúčené územné prognózy. V Návrhu chýba etapa prognózovania a scenárov rozvoja regiónu, obce a významných zón ako predpoklad stanovenia kapacitných nárokov na územie, určené na zastavanie. Napriek tomu stavebný zákon v § 34 (teraz § 37) Koncept vyžaduje podľa ods. 1 „variantné riešenia“ a v ods. 2 „...overenie umiestnenia a kapacity dopravnej infraštruktúry, inžinierskych sietí a občianskej vybavenosti územia, vyhodnotenie predpokladaných vplyvov na životné prostredie a výber variantu“. Nevysvetľuje ani, ako a na akej úrovni podkladov sa majú stanovovať „kapacity dopravnej infraštruktúry“.
• V 1. časti v § 4 (teraz § 6) návrhu zákona sa uvádzajú ako ÚPP dva: územnoplánovacia štúdia a územnotechnické podklady. De facto boli zo škály ÚPP vylúčené aj územné generely (ÚG), ktoré sa v nedávnej minulosti osvedčili ako významné podklady v oblastiach dopravy, krajiny, technickej infraštruktúry či bývania (aj v súčasnosti sa ÚG dopravy vypracováva napr. pre mesto Martin).
• Štruktúru ÚPP neizolovať len na urbanistickú štúdiu, ale ponechať aj územný generel v doterajšom rozsahu. Územný generel presnejšie špecifikovať ako prierezový generel, ktorý by nemal riešiť len podrobnejšie rezortné/odvetvové požiadavky, ale by naďalej riešil na podrobnejšej úrovni vzťahy, väzby, priestorové a sociálne nároky, vzájomné ovplyvňovanie funkčných priestorov a kapacity infraštruktúry v horizontoch presahujúcich platnosť územného plánu, minimálne v rozsahu: vízia, scenáre, prognóza s dlhodobým horizontom, koncepty a návrh. V každej etape územného generelu by mal zákon vyžadovať participáciu všetkých dotknutých zložiek a účastníkov plánovacieho procesu.
• Vzhľadom na kľúčový význam krajiny pre kvalitu života a dôležitosť jej ochrany a tvorby (pozri vyššie) navrhujeme spracovať ako jeden z územnoplánovacích podkladov krajinársku štúdiu, ktorej výstupy sa premietnu do zadania územného plánu. Krajinárska štúdia je zrozumiteľným výstupom interdisciplinárnej spolupráce „biologických" profesií s „plánovacími“ profesiami riešiteľského tímu ÚPD, pričom riešený bude prírodný i urbánny systém v území. Metodiku jej vypracovania v súlade s ÚP (obsah, rozsah, účel, ciele...) stanoví MDVRR SR. Odborný metodický postup realizuje tím špecialistov s bio-abio-eko-zameraním pod vedením krajinného architekta. Cieľom je analýza stavu krajiny a spracovanie územnej informácie o krajine, ďalej hodnotenie krajiny, stanovenie problémov z hľadiska udržania kvality krajiny a návrhy na ochranu, tvorbu, udržanie, podporu, tvorbu ekosystému, a pod. Okrem krajinárskej štúdie bude krajina riešená i v územnom pláne, kde výstupom budú limity a regulatívy podobne, ako u iných zložiek sídelnej štruktúry

Zmeny a doplnky ÚPN

• Nesúhlasíme s návrhom, aby zmeny a doplnky ÚPN smeli byť obstarané len raz ročne. Mal by to byť kontinuálny proces. Pri obstaraní zmien a doplnkov chýba „zadanie pre zmeny a doplnky“ ako vyjadrenie vôle zastupiteľstva, čo treba v ÚPN meniť (t. j. preukázanie potreby zmien).
• Definovať „strategický regulatív“ a „smerný regulatív“. V kontexte zavedenia týchto kategórií využiť strategický regulatív, ktorý by mal vymedziť, kedy sa budú môcť robiť zmeny a doplnky a kedy nový ÚPN (na ochranu urbanistickej koncepcie). Umožňuje to dostatočnú flexibilitu a zároveň dodržanie zásad koncepcie, ktorá je jadrom danej ÚPD. To znamená: ak sú potrebné zmeny strategických regulatívov (ktoré fixujú základnú koncepciu ÚPD), treba obstarať nový územný plán, a opačne, ak nie sú potrebné zmeny strategických regulatívov, postačia zmeny a doplnky / aktualizácia ÚPD.
• Podľa ustanovenia § 36 ods. 10 (teraz § 39 ods. 9) Návrh územnoplánovacej dokumentácie: „Ak sa na základe výsledku prerokovania podstatne zmení návrh územnoplánovacej dokumentácie, orgán územného plánovania upravený návrh územnoplánovacej dokumentácie opätovne prerokuje podľa odsekov 2 až 6.“ Uvedené býva v praxi častý problém, konkrétne stanovenie miery zmien, ktoré opodstatňujú opakovanie cyklu prerokovania návrhu s dotknutými orgánmi, pripomienkovania verejnosti a pod., ktorý v konečnom dôsledku opätovne môže viesť k potrebe nového zopakovania týchto procesných krokov. Uvedené sa potenciálne stáva slabým miestom následne schválenej dokumentácie, ktorá pri preskúmaní prokuratúrou, prípadne súdom musí preukázať, či rozsah, resp. miera zmien opodstatňovali opakovanie procesných krokov alebo nie. V prípade neúspešného zdôvodnenia postupu hrozí zrušenie územnoplánovacej dokumentácie pre nezákonnosť procesu, a teda najzávažnejší právny následok. Navrhujeme preto, aby bol pojem „podstatne zmení návrh“ v návrhu zákona špecifikovaný, priblížený – napr. rozsahom a pod. Prispelo by to k odstráneniu mnohých následných sporov a v konečnom dôsledku aj k odstráneniu právnej neistoty všetkých subjektov, na ktoré má územnoplánovacia dokumentácia dopad.
• Stanoviť, že zmena častí (ani celku) odborne spracovanej a v zmysle zákona prerokovanej, a teda dohodnutej ÚPD počas jej schvaľovania nie je možná. Takú ÚPD možno buď schváliť alebo neschváliť (existuje úspešný protest prokurátora na túto tému ako precedens). Rovnako nemožno vyhotoviť po schválení „čistopis“ ÚPD v rozpore so schvaľovacím uznesením.

Verejná správa, kompetencie

•       Tvorcovia nového zákona by mali rešpektovať už 20 rokov fungujúci decentralizovaný systém riadenia štátu a špecifiká samostatných regiónov - vyšších územných celkov Slovenska. Nie je predsa možné ešte v dnešnej dobe unitárne centralistickým zákonom diktovať do detailu, ako riešiť územný plán a rozvoj regiónu či mesta rovnako pre Bratislavu a napr. Rožňavu, prípadne obec „Horné-Dolné“, keď každé toto územie má diametrálne odlišné ekonomické, technické, prírodné a ľudské zdroje, inú kultúru, históriu, tradície... Návrh zákona zasahuje do originálnych kompetencií samospráv pri schvaľovaní územných plánov, zavádza obligatórne lehoty. Znamená to zvýšenie kontroly štátnej administratívy nad procesom spracovania a obstarania územnoplánovacej dokumentácie a podkladov, okliešťovanie kompetencií samosprávy.
•       Návrh zákona nereflektuje pripravovanú reformu verejnej správy (ESO). Reforme by mal predchádzať audit kompetencií a práce stavebných úradov, vrátane e-governmentu a pod. Reálny stav pracovísk stavebných úradov nemôže spĺňať nároky nového zákona. Návrh zvyšuje nároky na informatizáciu, technické, softwarové a personálne vybavenie obcí a vyžaduje si prepojenie verejnej správy ako celku.
•       Podporujeme významnú redukciu počtu stavebných úradov, príliš vysokým počtom úradníkov sa značne znižuje kvalita rozhodovania. Zároveň na mnohých nesprávnych rozhodnutiach je v súčasnosti zrejmý vplyv starostu - neodborníka. Navrhujeme uvažovať o stavebných obvodoch podľa prirodzených regiónov v zmysle návrhu Únie miest Slovenska, ktorý podporilo aj MF SR – 175 sídiel obvodov stavebných úradov (pozri prílohu 2).
•       Oddeliť a sprehľadniť činnosť samospráv, ich originálnych kompetencií koncepčného charakteru a prenesených výkonov štátnej správy.
• Požadujeme jednoznačné odlíšenie pozície VÚC ako orgánu ÚP a jeho originálnych kompetencií – obstarania a schválenia ÚPN regiónu – od štátnej správy, ktorá vykonáva úlohy, činnosti a kompetencie v hierarchii úradov štátnej správy. Ide o odstránenie „dvojzložkovosti“ na krajskej úrovni (napriek zmenenému názvu na „okresné úrady“).
• Okresné úrady vypustiť z orgánov ÚP, nakoľko neobstarávajú ÚPP a ponechať len tie orgány, ktoré obstarávajú ÚPD. V § 103 (teraz § 108) písm. b) Okresný úrad v sídle kraja preniesť poskytovanie informácie o ÚPD regiónu na VÚC a informácie o ÚPD obcí presunúť do § 88 (teraz § 93) Základné ustanovenie.
• Vyčleniť osobitné postavenie okresného úradu ako orgánu ÚP na obstaranie ÚTP kraja. Obstarávanie, udržiavanie aktuálnosti a poskytovanie ÚTP na žiadosť pre potreby ÚPD bude centrálne, s predpokladom odborne kvalifikovaného zabezpečenia, čo má viacero pozitív. Žiadateľom ÚTP bude štátna správa (čo má väčšiu váhu), jednotlivé organizácie / povinné osoby budú poskytovať údaje len jednému subjektu v kraji (namiesto všetkým starostom) a zabezpečí sa jednotné spracovanie podkladov. Aj po internetovom sprístupnení všetkých priestorových informácií v zmysle zákona budú ÚTP vždy vyžadovať odborné spracovanie a kompletizáciu pre potreby ÚPD, čo pre obce znamená zvýšenie finančných nárokov mimo povinnosti obstarania a udržiavania aktuálnosti ÚPD.
•       V stavebnom zákone opätovne riešiť postavenie jednotlivých úrovní samosprávy – mesta a jeho mestských častí – v konaniach podľa tohto zákona, t. j. stanoviť, že tá úroveň samosprávy, ktorá nemá postavenie stavebného úradu, je dotknutým orgánom s právom vydávať záväzné stanoviská (problematika riešená obdobne v § 140a ods. 2 platného stavebného zákona).

•       Návrh odoberá kompetencie pamiatkovým úradom pri zásahoch do národných kultúrnych pamiatok!!!
• Podľa súčasného zákona sú rozhodnutia a vyjadrenia iných orgánov štátnej správy vydané k stavebnému alebo územnému konaniu, prípadne k rôznym stupňom územnoplánovacej dokumentácie záväzné. Prevziať tento inštitút aj do Návrhu: Ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie s podmienkami, alebo neudelí výnimku, musí to stavebný úrad plne rešpektovať.
•       Návrh stavebného zákona v § 37 (teraz § 40) ods. 2 Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie upravuje posúdenie návrhu ÚPN orgánom štátnej správy: „Orgány štátnej správy v prerokovaní posúdia, či návrh územnoplánovacej dokumentácie z hľadiska obsahu a postupu jeho obstarania je v súlade s právnymi predpismi, so zadaním a s hierarchicky vyššou územnoplánovacou dokumentáciou a či obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie zabezpečuje koordináciu využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.“

Podčiarknutú časť ustanovenia považujeme nielen za spornú, ale aj za nebezpečnú. Uvedená formulácia („zabezpečuje koordináciu využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy“) poskytuje veľký priestor aplikačnej svojvôli orgánu štátnej správy. Už v súčasnosti pri taxatívnom výpočte predmetu skúmania podľa § 25 platného stavebného zákona sa stretáme s extenzívnym až nezákonným výkladom právomocí štátnych orgánov. Takýto prístup a navrhovaná úprava sú v evidentnom rozpore s charakterom územnoplánovacej pôsobnosti samospráv, ktorá má charakter originálnej a autonómnej kompetencie. Samotná skutočnosť kontroly orgánom štátnej správy voči autonómnej samosprávnej pôsobnosti samospráv je na hrane ústavnosti. Ak v nej chce zákonodarca zotrvať, musí špecificky a taxatívne vymedziť predmet prieskumu návrhu. Zároveň vnímame uvedenú formuláciu ako nadbytočnú aj z obsahového hľadiska, keďže koordinácia využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky má byť zabezpečená v ÚPD vyššieho stupňa, súlad s ktorou je mimo akúkoľvek debatu.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme, aby časť textu ustanovenia § 37 (teraz § 40) ods. 2: „a či obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie zabezpečuje koordináciu využívania územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy a na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky“ bola vypustená z návrhu zákona.

• V súvislosti s dohadovaním zadania a návrhu ÚPN s dotknutými orgánmi štátnej správy považujeme za sporné ustanovenie § 31 (teraz § 34) ods. 3 v nasledovnej vete: „Dotknutý orgán štátnej správy je viazaný svojím stanoviskom z predchádzajúcej etapy prerokovania územnoplánovacej dokumentácie; to neplatí, ak došlo k zmene jeho zákonných úloh, k podstatnej zmene stavu územia alebo k zmene v obsahu ďalšej etapy prerokúvanej územnoplánovacej dokumentácie.“ Predpokladom dohody, ktorá má nastať medzi orgánom územného plánovania a dotknutým orgánom, je práve možnosť zmeny svojho predchádzajúceho stanoviska, a to na oboch stranách. Z citovanej vety vyplýva, že dotknutý orgán môže zmeniť svoje stanovisko iba v prípade naplnenia jednej z troch skutočností:

1.  Zmene jeho zákonných úloh.

2.  Podstatnej zmene stavu územia.

3.  Zmene v obsahu ďalšej etapy prerokúvanej územnoplánovacej dokumentácie.

Uvedené považujeme za veľmi obmedzujúce a zároveň nevyvážené, pretože jediným spôsobom dosiahnutia dohody, mimo uvedených skutočností, je možnosť ústupu, zmeny stanoviska územnoplánovacieho orgánu. V praxi sa pritom často stretávame s tým, že dotknutý orgán uplatní pripomienku, ktorá vznikla nedorozumením, nesprávnym pochopením, konaním nad rámec zákonných právomocí a pod. Vo všetkých uvedených prípadoch, keďže ani jeden z nich nespĺňa podmienky uvedené v § 31 (teraz § 34) ods. 3, by dotknutý orgán nemohol zmeniť svoje dovtedajšie stanovisko.

Navrhujeme preto vypustiť vyššie citovanú vetu z ustanovenia § 31 (teraz § 34) ods. 3 návrhu zákona. Zároveň výslovne uviesť medzi kompetenciami ministerstva v § 90 (teraz § 95) aj riešenie rozporov medzi dotknutými orgánmi štátnej správy a územnoplánovacím orgánom.

• Zvyšovanie nárokov na práce obce zároveň zvyšuje nároky na rozpočty obcí bez finančnej kompenzácie. Upozorňujeme na to, že v súčasnosti je vysoký podiel obcí bez ÚPD (napr. v Prešovskom samosprávnom kraji cca 50 %) a že v termíne navrhovanom v Návrhu obce určite nestihnú obstarať ÚPN aj pre nedostatok finančných prostriedkov. Predpokladáme, že túto úlohu malé obce nemôžu splniť.

Účasť verejnosti, právna ochrana záujmov

• Z navrhovaných ustanovení zákona vyplýva rozdielnosť prístupu navrhovateľa k úprave oznamovania jednotlivých fáz obstarávania územnoplánovacej dokumentácie verejnosti. Kým v prípade prípravných prác, zadania a návrhu územnoplánovacej dokumentácie je potrebné, aby sa oznámenie zverejnilo na „webovom sídle, na úradnej tabuli a iným v mieste obvyklým spôsobom“, v prípade konceptu postačuje zverejnenie „na webovom sídle a na úradnej tabuli“. V prípade zastavovacieho plánu naopak pribúda možnosť „zverejniť aj v miestnej tlači“.

Navrhujeme, aby sa úprava verejného oznamovania jednotlivých fáz procesu obstarávania zjednotila tak, aby sa docielilo, aby sa o obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie dozvedela čo najväčšia časť verejnosti. Aby sa tak nemohlo stať, že sa o obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie nedozvie nikto, alebo len nepodstatná časť verejnosti. Navrhujeme preto stanoviť pre každú fázu procesu obstarávania, že oznámenie o danej konkrétnej fáze obstarávania a o verejnom prerokovaní musí byť oznámené verejnou vyhláškou na úradnej tabuli a oznam musí byť zároveň zverejnený na webovom sídle, v miestnej tlači (ak existuje) a iným v mieste obvyklým spôsobom (obecný rozhlas, miestna televízia a pod.). Oznam musí obsahovať poučenie, kde je možné do kompletnej dokumentácie nahliadnuť.

• § 113 (teraz § 118) ods. 4: Účastníctvo zainteresovanej verejnosti je v návrhu vymedzené nedostatočne. Z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyplýva povinnosť štátu zabezpečiť pre verejnosť prístup k súdu a možnosť napadnúť nezákonné akty z oblasti práva životného prostredia. V súčasnosti je zakotvenie účastníctva jediným spôsobom, ako túto požiadavku naplniť. Navrhujeme, aby zainteresovaná verejnosť bola účastníkom konaní podľa stavebného zákona aj v prípadoch, ak je účastníkom čiastkového konania súvisiaceho so stavbou a týkajúceho sa životného prostredia (napr. konania o udelení výnimky podľa zákona o ochrane prírody a krajiny).
• K zúčastneným osobám: Postavenie zúčastnenej osoby podľa § 114 (teraz § 119) Zúčastnené osoby nespĺňa požiadavky čl. 6 a čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru. Navrhujeme upraviť vágny a neurčitý pojem „predmet záujmu verejnosti“. Navrhujeme demonštratívne stanoviť, že prihláška občianskeho združenia do konania alebo petícia obyvateľov obce sa považuje za predmet záujmu verejnosti. Navrhujeme vypustiť slová „v zastavanom území“, pretože mnohé stavby výrazne ovplyvňujúce obyvateľov obce nie sú iba v zastavanom území. Navrhujeme, aby sa ustanovenie vzťahovalo na celé územie obce.
• K § 124 (teraz § 129): Nevidíme dôvod vylučovať z konania niektorých vlastníkov susedných nehnuteľností. Navrhujeme znenie:

„§ 124 (teraz § 129)

Účastníci

(1) Účastníkom je

a) navrhovateľ,

b) vlastník pozemku alebo vlastník stavby, ak ním nie je navrhovateľ,

c) vlastník susedného pozemku a vlastník susednej stavby, ak umiestnením stavby môže byť priamo dotknuté jeho právo, oprávnený záujem alebo plnenie uloženej povinnosti.“

„§ 129 (teraz § 134)

Účastníci

(1) Účastníkom je

a) navrhovateľ,

b) vlastník pozemku, ak ním nie je navrhovateľ,

c) vlastník susedného pozemku alebo vlastník susednej stavby, ak zmenou využívania pozemku môže byť priamo dotknuté jeho právo, oprávnený záujem alebo plnenie uloženej povinnosti,

d) obec, na ktorej území sa má zmeniť využívanie pozemkov, ak nie je stavebným úradom, ani osobou podľa písmen a) až c).“

• Navrhujeme, aby percento obyvateľov, ktoré musí podpísať petíciu (§ 114, teraz § 119), bolo výrazne znížené a aby sa počet obyvateľov odvíjal od počtu obyvateľov obce. V väčších obciach i mestách je väčšinou nereálne, aby takúto petíciu podpísalo 30 percent obyvateľov. Navrhujeme inšpirovať sa českou právnou úpravou (českým stavebným zákonom), ktorý stanovuje: „Zástupcem veřejnosti může být fyzická nebo právnická osoba plně způsobilá k právním úkonům. Zástupce veřejnosti musí zmocnit nejméně jedna desetina občanů obce s méně než 2000 obyvateli nebo nejméně 200 občanů příslušné obce, kteří uplatňují věcně shodnou připomínku k návrhu územně plánovací dokumentace. Zástupce veřejnosti může zmocnit rovněž nejméně 500 občanů kraje nebo nejméně jedna desetina občanů kterékoli obce na území kraje s méně než 2000 obyvateli nebo nejméně 200 občanů obce na území kraje, pokud podali věcně shodnou připomínku k návrhu zásad územního rozvoje.“
• Rovnako ako v prípade § 36 (teraz § 39) ods. 5 požadujeme, aby sa povinnosť podať všeobecne zrozumiteľný výklad zo strany obstarávateľa/spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie explicitne ustanovila aj pri verejnom prerokovaní konceptu ÚPD (§ 34, teraz § 37, ods. 5) Koncept, tak ako je to v súčasnosti, a to z toho dôvodu, že fáza konceptu predstavuje najdôležitejšiu fázu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, keď sú ešte otvorené viaceré varianty ÚPD. Požadujeme preto v uvedenom ustanovení doplniť pojem „...zabezpečí všeobecne zrozumiteľný výklad riešenia...“.
• Ustanovením zákona zabezpečiť, aby ústne prerokovanie ÚPD nebolo zároveň posledným dňom na uplatnenie pripomienok. Taktiež aby sviatky neboli zneužívané na prerokovanie ÚPN. Dodržiavať princípy konania podľa správneho zákona.
• Zástupca verejnosti: Z doterajšej praxe vyplýva, že v prípade, ak si pripomienky v rámci obstarávania územnoplánovacej dokumentácie uplatňuje väčšie množstvo členov verejnosti, dochádza mnohokrát k tomu, že sú uplatnené pripomienky a námietky rovnakého až identického charakteru, keďže sa títo ľudia zhodujú v tom, čo chcú v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie dosiahnuť. V takýchto prípadoch by malo byť umožnené, aby takýchto členov verejnosti zastupoval tzv. „zástupca verejnosti“, ktorý by bol splnomocnený ostatnými členmi verejnosti na ich zastupovanie a presadzovanie ich záujmov v procese obstarávania územno-plánovacej dokumentácie a ktorý by v ich zastúpení komunikoval s orgánom územného plánovania, resp. s tým, kto územnoplánovaciu dokumentáciu obstaráva. Zjednodušila a zefektívnila by sa tým komunikácia medzi verejnosťou a orgánom územného plánovania, ktorá, najmä v prípade verejných prerokovaní, je často emotívna a kontraproduktívna.

V zmysle Aarhuského dohovoru preto navrhujeme, aby návrh zákona upravil aj postavenie tzv. „zástupcu verejnosti“, ktorým by sa stala tá fyzická osoba, ktorú by k tomu splnomocnilo určené množstvo členov verejnosti, ktorí by mali identické požiadavky, pripomienky, či námietky v priebehu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na to, že takýto zástupca verejnosti by zastupoval určitý (kvalifikovaný, v každom prípade však reálne dosiahnuteľný) počet členov verejnosti, mal by mať aj privilegovanejšie postavenie v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, porovnateľné napr. s postavením dotknutého orgánu. Orgán územného plánovania by zároveň mal povinnosť tomuto zástupcovi verejnosti doručovať písomnosti priamo a nie prostredníctvom verejnej vyhlášky ako ostatným členom verejnosti.

Zároveň v zmysle vyššie uvedeného navrhujeme, aby zástupca verejnosti mal aj aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na súd na preskúmanie zákonnosti schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj procesu jej obstarávania.

• Napriek ustanoveniu § 37 (teraz § 40) ods. 3 Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie aj napriek odôvodneniu k danému ustanoveniu nie je jasné, kto sa môže na súde domáhať neplatnosti územnoplánovacej dokumentácie v zmysle uvedeného ustanovenia. Je nepochybné, že neplatnosť územnoplánovacej dokumentácie bude môcť konštatovať iba súd. Žiadame, aby sa neplatnosti mohli domáhať aj dotknuté fyzické i právnické osoby, ako aj určení zástupcovia verejnosti (pozri aj ďalej).
• K záväznému stanovisku - § 116 (teraz § 121): Keďže ustanovenie zakotvuje viazanosť správneho orgánu záväzným stanoviskom (správny orgán sa nemôže od záväzného stanoviska odkloniť, ani ak sa domnieva, že je v rozpore so zákonom), nie je vyriešená možnosť napadnutia výsledného povolenia na súde z dôvodu, že záväzné stanovisko je v rozpore so zákonom.

Navrhujeme riešenie, aby bolo možné napadnúť obsah záväzného stanoviska tak, že účastník napadne na súde meritórne povolenie. Súd bude v konaní o žalobe proti meritórnemu povoleniu posudzovať aj obsah a zákonnosť záväzného stanoviska. Dotknutý orgán by bol vedľajším účastníkom súdneho konania, aby mohol obhajovať obsah svojho záväzného stanoviska pred súdom. Po prípadnom zrušení meritórneho rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti záväzného stanoviska by v konaní pokračoval dotknutý orgán, ktorý by bol povinný znovu konať o vydaní záväzného stanoviska. Navrhujeme do zákona výslovne zakotviť, že záverečné stanovisko z procesu EIA je preskúmateľné súdom.

• Preskúmateľnosť zákonnosti územnoplánovacej dokumentácie: Návrh zákona (rovnako ako súčasný stavebný zákon) vôbec nepočíta s možnosťou, aby zákonnosť schválenej územnoplánovacej dokumentácie bola predmetom súdneho preskúmania, ktorú by na súde mohli namietať dotknutí členovia verejnosti. Je pritom nepochybné, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je spôsobilá zasiahnuť a mať priamy vplyv na práva, povinnosti, resp. právom chránené záujmy konkrétnych subjektov. Žiadny z dotknutých subjektov však nemá právny prostriedok, ktorý je plne v jeho dispozícii a ktorý by mu umožňoval iniciovať súdny prieskum zákonnosti schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Môže sa tak stať, že celý proces pripomienkovania počas obstarávania územnoplánovacej dokumentácie bude len formálnou záležitosťou a verejnosť (dotknuté fyzické či právnické osoby, obyvatelia obce a pod.) nebude mať žiadny faktický dosah na obsah územnoplánovacej dokumentácie, napriek tomu, že sa môže priamo a bezprostredne dotýkať ich práv či právom chránených záujmov.

To, aby bola zákonnosť územnoplánovacej dokumentácie preskúmateľná súdom, vyplýva z čl. 9 ods. 3 a 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“), ako aj z čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Je nepochybné, že aj jednotlivé druhy územnoplánovacej dokumentácie sú správnymi aktmi v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktoré musia podliehať súdnemu prieskumu a povinnosť umožniť súdny prieskum uvedených aktov rovnako vyplýva aj z ústavy.

Z uvedených dôvodov požadujeme, aby návrh zákona ustanovil možnosť súdneho prieskumu zákonnosti územnoplánovacej dokumentácie na základe žalobného návrhu vybraných členov verejnosti, resp. dotknutých fyzických či právnických osôb. Z legislatívnej praxe vyplýva, že takéto ustanovenie môže byť aj v hmotnoprávnom predpise, ktorým je aj stavebný zákon (pozri napr. ustanovenie § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). Navrhujeme, aby návrh zákona zároveň označil aktívne legitimované subjekty na podanie takéhoto žalobného návrhu, ktorým by mali byť dotknuté fyzické a právnické osoby definované v ustanovení § 36 (teraz § 39) ods. 2 Návrh územnoplánovacej dokumentácie, ako aj vybraní členovia verejnosti, ktorí sa aktívne zúčastnili procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a sú zastúpení zástupcom verejnosti (pozri pripomienku k zástupcovi verejnosti).

 

Územné a stavebné konanie

• Požadujeme záväznosť záverečného stanoviska EIA (a jeho podmienok) v územnom a stavebnom povolení.
• Zahrnúť posúdenie natura a jeho výsledkydo územného a stavebného konania, resp. povolenia.
• Skracovanie povoľovacieho konania nie je vždy vo verejnom záujme. Je preto nutné starostlivo prediskutovať a zvážiť príslušné zmeny procesov stanovené v Návrhu. Proklamované urýchlenie procesov nie je reálne a často ani žiaduce, vypustené sú niektoré lehoty a naopak niektoré procesy, napr. aktualizácia ÚPD, sú oveľa zložitejšie.
•       Stanoviť procesne a okruhom dotknutých zjednodušené územné konanie v územiach, v ktorých je schválený územný plán zóny alebo ÚPN obce spracovaný metodikou zóny. Pre vydanie územného rozhodnutia sa použije ako podklad záväzná časť územného plánu obce alebo zóny a územnotechnické podklady.
• K umiestňovaniu stavieb - § 59 (teraz § 64):

-        K odseku 4 písm. b): Formulácia „v areáloch existujúcich stavieb (s rovnakým spôsobom užívania)“ je príliš široká a vágna. Umožnila by bez rozhodnutia o umiestnení stavby umiestniť aj rozsiahlu alebo výškovú budovu iba z dôvodu, že ide o areál existujúcej stavby. Navrhujeme zachovať formuláciu zo súčasne platného stavebného zákona: „stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru“.

-        K odseku 4 písm. h): Formulácia „ktoré podliehajú dozoru štátnej banskej správy“ je príliš široká a vágna. Dozoru môžu podliehať aj akékoľvek stavby na mieste bývalých banských diel. Navrhujeme túto formuláciu vyjasniť v zmysle, že ide o stavby „povoľované podľa osobitného zákona“ na úseku banskej správy. Ani aktuálna formulácia „...ktoré podliehajú dozoru alebo povoľovaniu štátnej banskej správy“ nie je dostatočná, nakoľko nerieši podstatu našej pripomienky – príliš vágne, široké a tým aj zneužiteľné stanovenie výnimky z povinnosti stavebníka získať rozhodnutie o umiestnení stavby.

• Konanie o umiestnení stavby pozemnej komunikácie - § 167 (teraz § 172) Zrušovacie ustanovenia: Ustanovenie čl. II, bod 2. (teraz bod 7.) a bod 3. (teraz bod 8.), § 16 a § 16c neprijateľne zužuje právo účastníkov konania zúčastniť sa ústneho pojednávania v takých závažných prípadoch, ako je výstavba pozemných komunikácií. Navrhujeme preto z § 16 vypustiť odsek 4 a z § 16c vypustiť odsek 10.
• Upovedomenie o začatí konania - § 119 (teraz § 124, chyba v číslovaní odsekov): Navrhujeme precizovať, čo sú „podstatné údaje“, ktoré by sa mali zverejňovať.

Navrhujeme, aby pri stavbách, na ktoré sa vzťahuje doručovanie verejnou vyhláškou, bolo upovedomenie o začatí konania zverejnené aj na mieste stavby („na verejne prístupnom mieste pri pozemku, na ktorom sa stavba navrhuje umiestniť, a to až do vydania územného rozhodnutia; súčasťou tejto informácie je grafické vyjadrenie návrhu alebo iný podklad, z ktorého vyplýva polohové, pôdorysné a výškové usporiadanie stavby“), tak ako to bolo v predchádzajúcom návrhu nového stavebného zákona a ako to obsahuje aj právna úprava stavebného zákona v Českej republike. Český stavebný zákon stanovuje, že informácia o začatí každého územného konania sa zverejní na mieste stavby a súčasťou tejto informácie je grafické vyjadrenie zámeru, z ktorého sú zrejmé vplyvy stavby na okolie.

• Ohlasovanie výstavby niektorých stavieb, napr. detských ihrísk, chodníkov, oplotení a i., bez riadneho povoľovacieho procesu je nevhodným postupom – hrozí pri ňom výstavba bez koncepcie. Výsledkom by bol nesúlad, bezkoncepčnosť, ohrozenie kultúrneho i prírodného dedičstva.
• Jednoznačne stanoviť, že po uplynutí lehoty platnosti územného rozhodnutia, stavebného povolenia a búracieho povolenia bez predĺženia stráca príslušné rozhodnutie právoplatnosť.
• K dokazovaniu - § 122 (teraz § 127: Pôvodne navrhované znenie je absolútne neprijateľné. Navrhujeme ustanovenie zásadne preformulovať, pretože predstavuje zásadné ohrozenie ústavných práv účastníkov konania a je v zjavnom rozpore s Ústavou SR a Aarhuským dohovorom. Správny orgán musí mať povinnosť zaoberať za všetkými pripomienkami a námietkami účastníkov konania a vysporiadať sa s nimi v rozhodnutí. Navrhujeme nové znenie:

„(5) Správny orgán je povinný sa zaoberať a vyrovnať s návrhmi, pripomienkami a námietkami účastníkov konania, zúčastnených osôb a dotknutých orgánov. Správny orgán nie je povinný vyhovieť 

a) opätovne uplatneným návrhom, pripomienkam a námietkam účastníkov, zúčastnených osôb a dotknutých orgánov, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcom konaní alebo v inom konaní, ktorého obsah je záväzný pre rozhodnutie; to neplatí, ak sa zásadne zmenili skutkové okolnosti alebo predmet rozhodovania, alebo ak bolo toto rozhodnutie zrušené alebo vecne podstatne zmenené,

b) návrhom, pripomienkam a námietkam účastníkov, zúčastnených osôb a dotknutých orgánov, ktoré sú v rozpore so zákonom, s územnoplánovacou dokumentáciou, so zastavovacími podmienkami alebo so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov,

c) návrhom, pripomienkam a námietkam účastníkov, ktoré smerujú k ochrane práv alebo právom chránených záujmov iných účastníkov konania, okrem prípadu, že namietajú rozpor s všeobecne záväzným právnym predpisom, s územnoplánovacou dokumentáciou, so zastavovacími podmienkami alebo so záverečným stanoviskom orgánu posudzovania vplyvov ani

d) návrhom, pripomienkam a námietkam osoby, ktorá nie je účastníkom ani zúčastnenou osobou.

(7) Správny orgán v odvolacom konaní neprihliada na návrhy, pripomienky a námietky účastníkov, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť, a to bez zavinenia stavebného úradu; to sa netýka námietok proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu.“

Navrhované písmeno a) môže znamenať, že odvolací orgán sa nebude musieť zaoberať námietkami účastníkov, ak ich už prvostupňový orgán raz odmietol.

Navrhované písmeno b) znamená, že správny orgán sa nebude musieť zaoberať pripomienkami a námietkami, ak ich označí za „rozporné so zákonom“ alebo „s územnoplánovacou dokumentáciou“. Ak bude účastník konania namietať nesúlad návrhu alebo prvostupňového rozhodnutia so zákonom, územným plánom alebo záverečným stanoviskom EIA, správny orgán bude môcť vyhlásiť, že považuje námietky účastníka za „rozporné“ so zákonom, územným plánom alebo stanoviskom EIA a vôbec sa nimi nebude musieť zaoberať (mohlo by to viesť až k absurdným situáciám, kedy by účastník nemohol namietať napr. neaktuálnosť záverečného stanoviska EIA, keďže správny orgán by vyhlásil, že námietka účastníka je v rozpore s existujúcim záverečným stanoviskom EIA). Tak bude môcť ignorovať všetky „nepohodlné“ námietky.

Opodstatnenosť námietok musí správny orgán posudzovať v samotnom konaní.

Navrhované písmeno c) je absolútne neprijateľné. Vágna a neurčitá formulácia „nemajú priamy vplyv na ich verejné subjektívne práva a právom chránené záujmy alebo na osobné plnenie uložených povinností“ umožní správnemu orgánu svojvoľne zamietať „nepohodlné“ námietky účastníkov konania

• Potrebná je zmena v procese vydávania stavebných povolení, ktorá povedie k zvýšeniu kvality realizovaných stavieb; t. j. aby stavebné úrady nekontrolovali iba formálnu prítomnosť vyžadovaných častí stavebnej dokumentácie, ale aj kvalitu ich spracovania. Uvedomujeme si, že to môže byť nad rámec schopností týchto úradov, ale máme za to, že na Slovensku je dostatok inštitúcií, ktoré disponujú potrebnými zručnosťami. Napr. stavebná inšpekcia (projekty, statika a pod.) alebo energetická inšpekcia (energetické hodnotenie budov) môžu robiť kontroly na definovanej (napr. 10 %) vzorke žiadostí o stavebné povolenie. Vedomie, že aj môj projekt môže byť skontrolovaný a sú s tým potenciálne spojené sankcie (neudelenie stavebného povolenia), povedie k zvýšeniu kvality stavebnej dokumentácie.
• Je potrebné jednoznačne určiť spôsob vydávania stavebného povolenia bez akýchkoľvek možností obísť riadne konanie. V prípade predbežného alebo dodatočného stavebného povolenia musí ísť len o stavby výlučne verejného záujmu na ochranu pred hroziacim nebezpečenstvom, napr. živelnými pohromami a stavby na obranu štátu.
• Pri povoľovaní zmeny stavby v § 62 (teraz § 67) ods. 2 navrhujeme spresniť postup pri nesplnení podmieňujúcich požiadaviek (a dopĺňame ďalšiu podmienku): „(2) Stavebný úrad môže povoliť zmenu stavby pred dokončením (teraz: nedokončenej stavby), ak je navrhovaná zmena stavby v súlade so zastavovacími podmienkami, zmenou sa nezmení účel využitia stavby podľa stavebného povolenia a zmena nepredstavuje zvýšenie podlažnosti, zastavanej plochy či výšky stavby o viac než 20 %. Ak toto nie je splnené, stavebný úrad stavbu zastaví a začne nové stavebné konanie.“

V § 150 (teraz § 155) Kolaudačná obhliadka stavby navrhujeme doplniť ods. 6: „(6) Ak stavebný úrad zistí, že stavba, pre ktorú sa vyžaduje stavebné povolenie, bola zrealizovaná bez neho, alebo v rozpore so zastavovacími podmienkami, alebo so zmeneným účelom využitia, alebo so zvýšením podlažnosti, zastavanej plochy či výšky stavby o viac než 20 %, kolaudačné konanie ukončí.“

Týmto ustanovením sa zabráni bežnej praxi, keď stavebník získa povolenie na stavbu s prijateľným riešením a potom zrealizuje niečo podstatne odlišné. V tejto súvislosti odporúčame v § 73 (teraz § 78) Kolaudovanie stavieb vypustiť celý odsek 3 s výnimkami z povinnosti kolaudácie (sú zbytočné) a doplniť ustanovenia o povolení užívania stavieb zrealizovaných pred rokom 1990, ak k nim neexistuje potrebná dokumentácia.

• K § 59 (teraz § 64) ods. 4 písm. e) Umiestňovanie stavieb: Formulácia „zmena stavby okrem nadstavby a prístavby“ je príliš široká a vágna. Umožní umiestniť bez rozhodnutia o umiestnení stavby napr. výrobnú halu na mieste skladu alebo bytového domu.
• Energetický certifikát a hodnotenie musia byť taxatívne vymenované ako dokumenty, ktorých absencia automaticky vedie k neudeleniu kolaudačného, resp. stavebného rozhodnutia.
• § 142 (teraz § 147) Zamietnutie žiadosti o stavebné povolenie: Doplniť nové písmeno v nasledovnom znení: „f) chýba alebo je nedostatočne spracované energetické hodnotenie stavby“. Odôvodnenie: Energetická hospodárnosť stavieb musí byť kvôli svojmu vplyvu na prevádzkové náklady, z hľadiska ochrany životného prostredia a tiež z dôvodu zvyšovania energetickej bezpečnosti SR jednou z kľúčových požiadaviek.

 

Čierne stavby

• Zákon musí vytvárať také preventívne „páky“, ktoré odradia kohokoľvek vôbec čiernu stavbu začať – aby čierna stavba vôbec nevznikla. Určite to nie sú opatrenia, ktoré zavádzajú obrazne povedané „generálny pardon“ na doteraz nepovolené čierne stavby. Čo to znamená v praxi? Všetky „papalášske“ a zbohatlícke vilky postavené bez povolenia a v rozpore s územným plánom budú zo zákona skolaudované a povolené?
• Odporúčame, aby sa ako čierne stavby radikálne riešili tie stavby, ktoré sú v rozpore so strategickými regulatívmi, teda so základnou urbanistickou koncepciou ÚPD. Starostlivo definované strategické regulatívy uľahčia posúdenie závažnosti previnenia „čierneho stavebníka“, na druhej strane by mali poskytnúť dostatočný priestor pre neobmedzovanie stavebníkov a ich životného štýlu.
• Návrh zákona, tak ako ho predložilo ministerstvo na verejnú diskusiu, obsahuje pojem „nepovolené stavby“ a hneď v niekoľkých paragrafoch dáva možnosť zneužitia na zlegalizovanie stavieb, ktoré sa postavili bez povolenia:

-        V § 65_(teraz § 70) ods. 6 Nepovolená stavba: „Za nepovolené stavby sa nepovažujú stavby zhotovené a stavebné úpravy uskutočnené pred 1. októbrom 1976 (teraz aj s variantom 2 – pred 1. októbrom 1997).“ Takýmto spôsobom sa teda zlegalizujú všetky stavby, ktoré do účinnosti tohto zákona zlegalizované neboli.

-        Obdobne § 73_(teraz § 78) Kolaudovanie stavieb zavádza tzv. „generálnu“ kolaudáciu neskolaudovaných stavieb v odseku 3: „Kolaudácii nepodliehajú ... d) neskolaudované stavby a stavebné úpravy, ktoré sa bez závad užívajú na rovnaký účel najmenej 20 rokov pred 1. júlom 2014.“ V praxi týmto môže dôjsť k ohrozeniu životov ľudí užívajúcich stavbu bez kolaudácie. A to bez akýchkoľvek podmienok a za nezákonného vylúčenia dotknutých účastníkov konania!

Čo inak znamená, že všetko postavené od roku 1994 je vlastne týmto skolaudované zákonom a v podstate aj v prípade odlišnosti realizácie od stavebného povolenia sa vlastne nič nestalo. Teda napr. divoké stavby pod Slavínom, ktoré neboli skolaudované a sú nezákonne užívané, budú zrazu „čisté“. No toto môžu byť nielen obytné, ale aj priemyselné objekty, o ktorých škodlivosti nikto nič netuší. Okrem toho zákon ďalej nerieši, ako sa takéto stavby vlastne zapíšu do listu vlastníctva bez kolaudácie.

-        V § 165_(teraz § 170) ods. 1 Prechodné ustanovenia: „Stavebník nepovolenej stavby (...) môže do 30. júna 2015 podať žiadosť o dodatočné povolenie nepovolenej stavby.“ Toto môže vyvolať okamžitý boom čiernych stavieb. V celom procese tak budú vylúčené všetky dotknuté inštitúcie a občania. Teda, bez stavebného konania sa rozbehne nekontrolovaná výstavba, ktorej legalizáciu začnú stavebníci až tesne pred dátumom uvedeným v zákone. Stavebné konanie je dôležitý proces posudzovania vplyvov novej stavby na okolie, životné prostredie, život ľudí okolo. Všetky tieto posudzovania budú ignorované a posudzovanie začne, až stavebník požiada, teda v stave, keď bude pravdepodobne vykonaný taký zásah, že nebude jednoduché všetko vrátiť späť do pôvodného stavu. Je, samozrejme, iná situácia, ak stavebné konanie predchádza výstavbe a keď je to naopak. Toto však vyvolá tlak na stavebné úrady a korupčné správanie.

• Riešenie čiernych stavieb nie je dotiahnuté do konca, je v ňom dosť nejasností a možností „úniku“ v ich dodatočnej legalizácii. Napr. v § 59_(teraz § 64) ods. 3 Umiestňovanie stavieb „Rozhodnutím o umiestnení stavby“ a ods. 5 „Ak ide o jednoduchú stavbu alebo jej zmenu“, v § 61_(teraz § 66) ods. 2 Povoľovanie stavby „Stavebné povolenie nie je potrebné na uskutočnenie stavby, na ktorú postačuje stavebný súhlas“, alebo v § 65 ods. 3_(teraz § 70 ods. 4) nejde o čiernu stavbu, „...ak stavebný úrad vydal predbežné stavebné povolenie alebo povolil uskutočniť niektoré prípravné práce“, čo dáva možnosť korupcii. Predbežné stavebné povolenie v podstate legalizuje uskutočňovanie stavby pred vydaním stavebného povolenia, prípadne umožní zlikvidovať stavebné dedičstvo.
• Zbúranie nelegálnych stavieb: Nový zákon mal priniesť naozaj vykonateľné odstraňovanie čiernych stavieb. V dobe, kedy verejnosť volá po razantnejších postupoch pri čiernych stavbách, zákon nerieši vykonateľnosť zastavenia nepovolenej stavby. Už samotná realizácia čiernej stavby by mala mať trestnoprávny charakter. Obecná i štátna polícia musí okamžite konať a priamo zamedziť prácam na čiernej stavbe. Zákon musí odrádzať dodávateľov prác a energií napomáhať realizácii čiernej stavby.

 

Kvalifikácia, personálne aspekty

• Potrebné je doplnenie kvalifikácie osôb a zriadenie útvarov pre vykonávanie a zabezpečovanie činností v ÚP. Kvalifikácia potrebná na zabezpečenie permanentnej činnosti orgánov ÚP a ich vzdelávania je nedostatočne uvedená. Činnosti vo výstavbe a činnosti v územnom plánovaní sú nevyvážené.
• Absentuje metodické pôsobenie ministerstva na stavebné úrady a v oblasti územného plánovania, chýba priebežné vzdelávanie. Vzhľadom na sledované problémy so zabezpečením kvalitného kompetentného personálneho obsadenia stavebných úradov a úradov samosprávy (aj tých, čo pripomienkujú dokumenty EIA alebo SEA) považujeme certifikované vzdelanie a celoživotné vzdelávanie (niečo ako odbornú spôsobilosť pre obstarávanie ÚPP a ÚPD) za nevyhnutné pre tieto skupiny osôb:

-       odborne spôsobilé osoby pre obstarávanie ÚPP a ÚPD

-       všetci zamestnanci stavebných úradov, ktorí vydávajú rozhodnutia na základe ÚPD

-       tí, ktorí pripomienkujú ÚPP a ÚPD

-       zamestnanci útvarov hlavného urbanistu (ÚHU) / útvarov hlavného architekta (ÚHA)

• Potrebné je taktiež permanentné vzdelávanie starostov a poslancov.
• Osobitne upozorňujeme na potrebu kultivujúcich úradov a hlavných architektov/urbanistov pre mestá a samosprávne kraje. Podporujeme existenciu „zoskupení niekdajších útvarov hlavného architekta (ÚHA)“, resp. odporúčaných útvarov hlavného urbanistu (ÚHU) v mestách a samosprávnych krajoch. Ani hlavný architekt/urbanista by nemal byť chápaný ako jednotlivec, ale ako inštitúcia, za ktorou je kolektív odborníkov.

V mestách ako Martin, Košice, Banská Bystrica považujú pozíciu hlavného architekta aj za mediátora, ktorého úlohou je diskutovať so záujmovými skupinami o rozvoji mesta a hľadať/nachádzať konsenzus, ako aj robiť osvetu. Je to mimoriadne náročný proces, ktorý však prináša výsledok „win-win: výhra-výhra“. Hlavní architekti súhlasia z tým, že ÚHA/ÚHU by mal byť relatívne nezávislý odborný útvar. Mal by byť zriadený zo zákona a jeho odborné obsadenie by malo podliehať súhlasu nadradeného orgánu územného plánovania, takže by nepodliehal pravidelným zmenám politickej situácie po voľbách. Jeho úlohou by malo byť aj permanentné vzdelávanie volených predstaviteľov a verejnosti.

•       Návrh zákona taktiež nerieši povinnosť periodicky aspoň raz za dva až tri roky aktualizovať svoje odborné vedomosti všetkých odborníkov v celom spektre stavebnej činnosti tak, ako je to vo vyspelom svete, alebo u nás v oblasti zdravotníctva, advokácie, kaderníctva a pod. Stavby sú predsa objekty chrániace alebo ohrozujúce život každého, kto sa v nich pohybuje. V stavebníctve je možné predpokladať legislatívne úpravy a zásadné nové technológie v priemere každé dva až 2,5 roka. To isté platí pre administratívnych pracovníkov vo verejnej a miestnej správe. Návrh MDVRR SR na ich preškoľovanie 1-krát za 10 rokov je výsmech odbornej verejnosti. Zvlášť keď vieme, že v tomto štáte sa zákony menia na počkanie a v prípade schválenia predloženého návrhu je možné predpokladať jeho zmeny tiež veľmi často.
•       § 95_(teraz § 100) Osobitný kvalifikačný predpoklad: V odseku 6 navrhujeme zmeniť text nasledovne: „Vedomosti, zručnosti a znalosti sa overujú každých päť rokov zdokonaľovacou odbornou prípravou a skúškou.“ Odôvodnenie: Technológie, postupy a materiály používané vo výstavbe podliehajú vysokému tempu inovácií a preto považujeme navrhovanú 10-ročnú frekvenciu prípravy a preskúšania zamestnancov stavebných úradov za nedostatočnú. Navrhujeme skrátiť túto dobu na 5 rokov. Alternatívne vidíme riešenie uvedeného problému v zavedení požiadavky na kontinuálne vzdelávanie zamestnancov stavebných úradov (napr. prostredníctvom účasti na odborných seminároch/konferenciách zapojených do kreditného systému) v kombinácii s periodickým preskúšaním ministerstvom (napr. kreditným systémom). Pre túto alternatívu by bolo pravdepodobne potrebné vypracovať osobitnú vyhlášku.
• Nie sme zástancami toho, aby ÚPD a projekty spracúvali úradníci, resp. zamestnanci verejnej správy. Považujeme to za stret záujmov, ktorý musí zákon vylúčiť – a to i v prípade, že zamestnanec verejnej správy projektuje dielo mimo svojho pôsobiska. Nevylučujeme však možnosť spracúvania ÚPP a iných podkladov potrebných pre prácu príslušného orgánu verejnej správy. Projektovanie by mali robiť výhradne „autorizovaní urbanisti“ / „územní plánovači“ a vnútornú, vonkajšiu krajinu i exteriér „autorizovaní krajinní architekti“ tak, ako im je to dané ich autorizáciou.
• Od súčasného regulovaného povolania „architekt“ odčleniť regulované povolanie odborníka - spracovateľa ÚPP a ÚPD s názvom „autorizovaný urbanista“. Tento termín žiadame upraviť nielen v novom stavebnom zákone, ale aj následnou zmenou v zákone SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov – zmeniť tento zákon na „zákon o autorizovaných architektoch, autorizovaných urbanistoch a autorizovaných stavebných inžinieroch“. Súhlasíme s prístupom absolventov odboru priestorové plánovanie k výkonu povolania autorizovaných urbanistov.
• Osoby vykonávajúce činnosti a úlohy ÚP, profesie podieľajúce sa na tvorbe ÚPD, osoby, ktoré obstarávajú ÚPD, pracujú s ÚPD – t. j. „implementujú“ ju, sledujú naplnenie a realizáciu záväznosti ÚPD – možno považovať za „územných plánovačov“. Pozícia územného plánovača by mala byť vyčlenená ako špecifická pozícia.
• V nadväznosti na potrebu systematicky a precízne zapracovať do Návrhu požiadavky manažmentu, ochrany a tvorby krajiny navrhujeme doplniť do príslušných paragrafov explicitnú požiadavku na profesiu/kvalifikáciu „špecialistu na krajinu“.
• Je potrebné rozlišovať medzi krajinnou architektúrou a krajinnou ekológiou, resp. „krajinným architektom“ a „krajinným ekológom“. Keďže ide o multiprofesijné dielo, prizvať aj tieto profesie na spracovanie špecifických častí územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov (§ 105 Odborná spôsobilosť, teraz § 109 a § 110), pričom projektovanie z hľadiska krajiny, krajinné štúdie, exteriér by mali robiť výhradne autorizovaní krajinní architekti. Zvážiť pojem „krajinný urbanizmus“ / „krajinný urbanista“ (ako tvorivá disciplína). Zákonom vyvolať spoločenský dopyt po týchto profesiách.
• Je čas, aby si technická, administratívna a politická verejnosť konečne uvedomila, že autorizovaný stavebný inžinier je hlavne osoba s akademickým titulom a s autorizačnou skúškou oprávňujúcou uskutočňovať projekty, teda autorské diela. To isté sa týka architektov a oboch komôr týchto špecialistov. Sú to osoby s vysokou odbornosťou navrhujúce a projektujúce stavebné diela, v ktorých sa dennodenne pohybujeme a ktorí do každého svojho projektu vkladajú svoju česť, meno a hlavne teoretickú odbornosť a zodpovednosť za bezpečný projektový návrh. Stavebná činnosť nie je činnosťou len autorizovaných stavebných inžinierov a architektov, ale tiež niekoľkonásobne väčšieho množstva neautorizovaných stavebných inžinierov a technikov, čo tento Návrh prakticky vôbec nerieši.
•       Nevymýšľajme nové odbornosti a kvalifikácie len preto, aby sme mohli tvrdiť, že máme nový zákon, simulovať pokrok a vydávať nové druhy osvedčení! Stavebné diela v celej EÚ pripravujú a riadia všeobecne známe kvalifikované a odborne spôsobilé osoby v nasledovnom slede:

a)  Projektant je osoba s odbornou kvalifikáciou, ktorá vyhotoví stavebnú technickú projektovú dokumentáciu pre stavebné konanie a realizáciu samotnej stavby alebo jej časti. Projektant vyhotovuje projekt na základe zámeru a požiadaviek objednávateľa.

b)  Majster stavebnej výroby je osoba s odbornou kvalifikáciou, ktorá priamo riadi aplikačných pracovníkov (murárov, montérov a pod.) a môže samostatne vykonávať drobné a jednoduché stavby. V návrhu zákona táto kvalifikácia chýba, je nelogicky nahradená stavebným dozorom.

c)  Stavbyvedúci je osoba s odbornou kvalifikáciou riadiaca jednu alebo viac stavieb, na ktorých má najmenej jedného majstra stavebnej výroby, ktorého priamo riadi. Stavbyvedúci neriadi priamo aplikačných pracovníkov, zodpovedá za uskutočňovanie stavby!

d) Stavebný dozor je osoba s odbornou kvalifikáciou kontrolujúca správnosť aplikačných a technologických procesov, výstavbu podľa schváleného projektu, správnosť objemov vo výkazoch zhotoviteľa a i. Stavebný dozor v žiadnej krajine neriadi murárov, maliarov a pod. Stavebný dozor je kontrolný orgán investora a koná aj vo verejnom záujme – mať bezpečnú stavbu, a to aj v krajinách Afriky a Ázie! Návrh zákona nelogicky a zbytočne túto kvalifikáciu rozdelil na tri odlišné činnosti : 1. Stavebný dozor vykonávajúci drobné stavby, 2. Stavebný dozor a 3. Stavebno-technický dozor s prakticky rovnakými činnosťami.

e)  V celej EÚ stavbu priamo na mieste uskutočňujú pomocní stavební robotníci, kvalifikovaní stavební robotníci a kvalifikovaní stavební remeselníci a i.

Návrh zákona sa tiež snaží zaviesť na Slovensku a v zahraničí nepoznané nové stavebné odbornosti a kvalifikácie, ktoré nik nevyučuje, ako napr. Projektant nosnej konštrukcie, Územný plánovač, Kontrolný statik, Stavebno-technický dozor... Budeme zasa vydávať nové osvedčenia?

 

Špecifické problémy

Ochrana kultúrneho dedičstva

•       Terminológia použitá v návrhu zákona – napr. v § 26_(teraz § 29) ods. 3 písm. f) Územný plán regiónu, § 55_(teraz § 59) ods. 2 písm. k) Stavbyvedúci, § 58_(teraz § 63) písm. a) Všeobecné technické požiadavky, § 70_(teraz § 75) Ochrana kultúrneho dedičstva, § 85_(teraz § 90) ods. 3 písm. c) Odstraňovanie stavieb, § 126_(teraz § 131) ods. 2 písm. b) Posudzovanie návrhu na začatie konania – je nesúrodá, t. j. nesystémová a hierarchicky neusporiadaná. Vyžaduje si sprehľadniť, doplniť a vzájomne zjednotiť do uceleného logického systému všetky používané termíny: napr. „umelecké dielo“, „kultúrne dedičstvo“, „pamiatkový fond“, „pamiatková ochrana“, „archeologický nález“, „archeologické nálezisko“, „kultúrne cenný predmet“, „kultúrny nález“, „kultúrna pamiatka“, „národná kultúrna pamiatka“ atď.
•       V tejto súvislosti navrhujeme:

-        § 58_(teraz § 63) písm. a): nahradiť pojem „pamiatková ochrana“ pojmom „ochrana pamiatkového fondu“,

-        § 70_(teraz § 75) Ochrana kultúrneho dedičstva: zmeniť názov tohto paragrafu, príp. ustanoviť osobitný paragraf – umelecké dielo nie je automaticky kultúrnym dedičstvom, predstavuje však kultúrnu hodnotu,

-        § 85_(teraz § 90) ods. 3 písm. c), § 55_(teraz § 59) ods. 2 písm. k): zadefinovať, čo je (významný) archeologický/kultúrny nález, resp. použiť iný, systematicky primeraný pojem,

-        § 126_(teraz § 131) ods. 2 písm. b): nahradiť pojem „kultúrne pamiatky“ pojmom „kultúrne dedičstvo“, „pamiatkový fond“ alebo iným vhodným pojmom v závislosti od zámeru predkladateľa Návrhu – uvedený termín je nejasný, môže ísť napr. o kultúrne pamiatky vo všeobecnosti alebo národné kultúrne pamiatky.

•       Uvedená terminologická nekonzistentnosť vedie aj k problémom ohľadom kompetencií príslušných orgánov. Napr. v § 55_(teraz § 59) ods. 2 písm. k) nie je jasné, aký „pamiatkový úrad“ sa myslí – či ide o Pamiatkový úrad SR alebo krajský pamiatkový úrad. Podobne znenie § 126_(teraz § 131) ods. 2 písm. b) vedie ku konfliktu kompetencií medzi krajským pamiatkovým úradom a stavebným úradom.
•       Do § 48_(teraz § 52) Vyhradené činnosti navrhujeme doplniť projektovanie pamiatkových obnov.
•       Do § 107_(teraz § 112) ods. 5 Výkon štátneho stavebného dohľadu navrhujeme doplniť aj ochranu kultúrneho dedičstva v prípade, ak hrozí jeho poškodenie: „...alebo hrozí poškodenie životného prostredia alebo kultúrneho dedičstva, môžu osoby uvedené...“

Pozemkové úpravy

•       Územný plán (územný plán obce) nie je tvorený na relevantných podkladoch – katastrálnej mape, resp. geodetickom zameraní polohopisu a výškopisu. Riešenie v návrhu zákona nezohľadňuje skutočný stav. Navrhujeme doplniť § 27_(teraz § 30) Územný plán obce: „Územný plán obce sa spracúva na podklade katastrálnej mapy.“
•       ÚPD často nezohľadňuje vlastníctvo pozemkov v lokalitách navrhovaných na výstavbu. Tým sa ani nemôže realizovať riešenie navrhnuté v ÚPD. Navrhujeme doplniť do § 30_(teraz § 33) Základné ustanovenia ods. 4 ďalšie podklady pre obstaranie územnoplánovacej dokumentácie: „Ako ďalšie podklady sa využívajú projekty pozemkových úprav (v prípade ak sú vyhotovené), súbor geodetických informácií katastrálneho operátu (mapa určeného operátu, katastrálna mapa), súbor popisných informácií katastrálneho operátu (vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva)...“

 

Radónová problematika

•       Súčasný reálny stav riešenia radónovej problematiky v SR je značne neuspokojivý. Radónový prieskum už od roku 2000 vyžadujú Úrady verejného zdravotníctva („hygienici“) a stavebné inšpekcie pred kolaudáciou. Ale na rozdiel od stavebného zákona pracovníci štátnej správy zvyčajne nepoznajú zákon 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a tak sa radónový prieskum realizuje podľa odhadov asi pri 10 – 20 % novopostavených objektov.

Zníženie smerných hodnôt v novej legislatíve bude mať za následok oveľa väčší počet pobytových priestorov, v ktorých budú tieto hodnoty prekročené. Do novostavieb sa sťahujú prevažne mladé rodiny s malými deťmi, ktoré môžu byť od ranného detstva vystavené účinkom radónu po dobu až 25 a viac rokov (kým sa osamostatnia).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripájame návrh úpravy stavebného zákona tak, aby bol v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 528/2007, ako aj navrhovanou smernicou EÚ, ktorej ustanovenia bude nutné implementovať do národnej legislatívy.

Navrhujeme doplniť:

•       § 19 ods. 7, namiesto terajšieho znenia písm. c) Projektová dokumentácia: „c) protokol o stanovení objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu, ak ide o stavby s bytovými a nebytovými budovami a projekt protiradónových stavebných opatrení ^X).

^X) Vyhláška MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia, § 1 d)“

•       § 19 ods. 11 Projektová dokumentácia: „d) protokol zo stanovenia objemovej aktivity radónu v ovzduší bytových a nebytových budov ^Y) (radónový certifikát)

^Y) Vyhláška MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia, § 5 odsek 5; ISO 11665-8 (2013) Methodologies for initial and additional investigations in building“

•       § 58 (teraz § 62) Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb – zmena znenia navrhovaného odseku k) na znenie: „...stavba bola čo najviac chránená pred hlukom, vibráciami a otrasmi z vonkajšieho prostredia, pred ionizačným žiarením z geologického podložia a pred vplyvom geopatogénnych zón, podzemných a povrchových vôd a zemnej vlhkosti, elektrických bludných prúdov a pred prenikaním radónu z geologického podložia.“

Odôvodnenie: Zmena terminológie z „ionizačného žiarenia“ na „radón“ – pre lepšiu pochopiteľnosť pracovníkmi štátnej správy hlavne na úrovni obcí (ide v zásade o ekvivalentný výraz). Termín prenikanie radónu je v súlade s článkom 74 ods. 3 dokumentu Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, COM/2012/242 final.

•       § 109 (teraz § 114) ods. 3 Priestupky: „l)* nepredloží ku kolaudácii protokol zo stanovenia objemovej aktivity radónu v ovzduší bytových a nebytových budov“

      * Pozn.: teraz d) - chybné označenie písmenami vo viacerých odsekoch

•       § 149 (teraz § 154) ods. 2 Návrh na začatie kolaudačného konania: „h) protokol zo stanovenia objemovej aktivity radónu v ovzduší bytových a nebytových budov.“

Spracovali: Mikuláš Huba a Ľubica Trubíniová