Pripomienka k Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014

Bratislava, 19. 11. 2013

Vec:  Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014 - pripomienka

Doleuvedení prof. Mikuláš Huba, CSc., poslanec NR SR, a Ing. Ľubica Trubíniová, asistentka poslanca a občianska aktivistka, týmto podávame pripomienku k návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014, ktorý je v rámci medzirezortného pripomienkového konania zverejnený na Portáli právnych predpisov tu.

Pripomienka sa týka por. č. 1. – Návrh  zákona o územnom plánovaní a výstavbe.

Pripomienka:

Nesúhlasíme s predložením predmetného návrhu zákona na rokovanie vlády SR v navrhovanom termíne január 2014 a navrhujeme posun tohto termínu na september 2014.

Navrhujeme nepokračovať v príprave predmetnej verzie návrhu zákona a s využitím relevantných záverov a pripomienok vzišlých z doterajšej verejnej diskusie vypracovať nový návrh zákona. Súčasne, využiť obdobie do septembra 2014 na širokú systematickú a efektívne organizovanú, resp. facilitovanú verejnú diskusiu, ktorá dospeje k systémovým riešeniam problémov spojených s predmetným zákonom.

Na základe záverov takejto verejnej diskusie bude ďalší legislatívny proces oveľa rýchlejší, efektívnejší a najmä, povedie ku kvalitnému, participatívne spracovanému a všestranne akceptovateľnému návrhu zákona.

Táto pripomienka je zásadná.

Odôvodnenie:

Zákon má mnohé zásadné i parciálne nedostatky, čo potvrdila aj verejná diskusia v období od júla t. r. Vážne nedostatky zákona boli komplexne nastolené a diskutované na seminári so širokou účasťou odbornej a zainteresovanej verejnosti, ktorý sa uskutočnil na pôde NR SR dňa 17. 10. 2013.

Závery a odporúčania z tohto seminára sme doručili Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako aj ďalším zainteresovaným ústredným orgánom štátnej správy v liste zo dňa 12. 11. 2013. Účastníci a účastníčky seminára sa o. i. jednoznačne zhodli na slabej celkovej úrovni predloženého návrhu zákona a potrebe oveľa dlhšej a systematickejšej verejnej diskusie, ktorá povedie k vypracovaniu kvalitného zákona.

Je zrejmé, že takýto postup nemožno realizovať v mimoriadne krátkom čase necelých dvoch mesiacov (vrátane vianočných a novoročných sviatkov), ktorý ledva postačí na realizáciu formálneho legislatívneho procesu v zmysle legislatívnych pravidiel vlády a ďalších súvisiacich právnych predpisov.

Túto pripomienku podávame v neformálnom zastúpení odbornej a ďalšej zainteresovanej verejnosti, ktorá svoje zásadné námietky k predmetnému návrhu zákona vyjadrila na vyššie uvedenom odbornom seminári.

Vybrané kľúčové systémové námietky k návrhu uvádzame nižšie. Závery seminára, resp. všetky pripomienky a návrhy zúčastnených pripájame v samostatnej prílohe.

S pozdravom

Mikuláš Huba

Ľubica Trubíniová

Príloha:

• Pripomienky k návrhu nového stavebného zákona

Ján Počiatek

minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Príloha: Pripomienky k návrhu nového stavebného zákona (výber)

Odborný seminár – NR SR, 17. 10. 2013

Návrh nového zákona o územnom plánovaní a výstavbe (ďalej „návrh“) má mnohé zásadné systémové aj parciálne nedostatky. Zákony musia byť zrozumiteľné, jasné, jednoduché praktické nástroje nielen pre odborníkov – technikov či právnikov, ale aj pre úradníkov a laikov. Tento návrh zákona má však zlú centralistickú koncepciu, komplikovanú štruktúru a obsah, čo  umožňuje obchádzanie zákona v praxi. V návrhu je zjavných či skrytých mnoho nedostatkov, nejasností a problémov, ktoré v konečnom dôsledku skomplikujú život úradníkom, urbanistom, krajinárom, stavebníkom, stavbárom, radovým občanom a napokon aj jeho tvorcom a predkladateľom.

Za všetky uvádzame len niektoré. Napríklad:

• Návrh zákona je nesúrodou zmesou paragrafov, často nových a nejasných pojmov a nedostatočne zdôvodnených zmien, ktorá vznikla skombinovaním pôvodného zákona, vyhlášok a predpisov bez ucelenej systematickej koncepcie a prehľadnej, logickej štruktúry.
• Návrh zákona je nevyvážený: napriek svojmu strategickému významu pre rozvoj územia a život ľudí je územné plánovanie (v prvej časti návrhu) silne podhodnotené v prospech druhej časti návrhu venovanej procesom výstavby (predtým stavebný poriadok), ktorá je – ako priorita celého návrhu zákona – silne nadhodnotená. Prioritou zákona však nemajú byť čierne stavby, ale princípy kvalitného života vo sfére územného a priestorového plánovania/rozvoja a výstavby.
  • Návrh nezohľadňuje socio-ekonomicko-strategické rozvojové plánovanie, krajinné plánovanie ani potenciál územia, napriek ich strategickému významu z hľadiska sociálneho a ekonomického rozvoja a kvality životného prostredia (čo napr. odporúča aj Charta európskeho priestorového plánovania).
  • Návrh nerešpektuje potreby súčasnosti a decentralizované riadenie samostatných regiónov Slovenska. Odoberá kompetencie samosprávam v územnom plánovaní i v stavebnom konaní.
  • Návrh nerešpektuje stratégie a trendy v Európskej únii.
  • Priority ochrany verejného záujmu a individuálnych práv občanov sú v návrhu často nevyvážené (napríklad v oblasti formovania verejných priestorov či rešpektovania vlastníckych práv). Ochrana verejného záujmu, ktorá by mala byť základom celého zákona, je potlačená.
  • ·      Návrh zasahuje do osobných slobôd jednotlivcov a do vlastníckych práv.
  • Návrh nedostatočne zapracúva práva verejnosti vyplývajúce z Aarhuského dohovoru.
  • Návrh bez zdôvodnenia a definovania zavádza nové pojmy s nejednoznačným výkladom, nové profesie a byrokratické inštitúty. Vážnym nedostatkom je ponechanie priestoru na rozhodovanie orgánov „podľa ich uváženia“, čo prináša právnu neistotu účastníkov konania a priestor pre korupciu. Interpretačná jednoznačnosť je pritom predpokladom bezproblémového výkonu rozhodovacích procesov v zmysle zákona. Nič by nemalo byť ponechané na interpretácii úradníka, na jeho ľubovôli či ochote „privrieť oko“.
  • Nie vždy sú jasné nástroje vykonateľnosti zákona, sankcie za jeho porušovanie nie sú vždy dosť účinné na to, aby od protizákonného postupu odradili. Napriek prísľubom skoncovania s čiernymi stavbami návrh umožňuje legalizáciu čiernych stavieb.
  • Návrh je nastavený najmä na malé sídla, nerieši problematiku veľkých miest – budú tak vznikať problémy pri jeho aplikácii mestami a väčšími obcami.
  • Celková štruktúra návrhu zákona je neprehľadná. Chýba prehľadný výklad pojmov (najmä nových termínov, ktoré sa dosiaľ nepoužívali). Mnohé formulácie sú nejasné, jazyk je komplikovaný a nedôsledný. Návrh by mal byť jednoduchší a zrozumiteľný aj pre málo vzdelaného stavebníka alebo zástupcu samosprávy aj tej najmenšej dediny.
  • Návrh zákona je preto ťažko čitateľný, ťažko pochopiteľný, rozvláčny a príliš rozsiahly – oproti pôvodným cca 50 stranám má návrh 176 strán (spolu s dôvodovou správou 261 strán) so 167 paragrafmi. V niektorých oblastiach zabieha do neprimeranej podrobnosti a kurióznych detailov.

Návrhy:

• Diskusia o návrhu zákona by mala prebiehať širšie a dlhší čas.
• Najrozumnejším riešením pre stavebnú prax bude nepokračovať v príprave takto navrhnutého zákona. Dôjde k menším škodám, keď sa vypracuje skutočne nový, moderný a adekvátny zákon, reagujúci na jestvujúce problémy, zodpovedajúci požiadavkám 21. storočia a rešpektujúci takmer 20-ročné zmeny v Slovenskej republike.
• Pri príprave nového moderného zákona, ako aj pri spracovávaní pripomienok a návrhov vzišlých z verejnej diskusie, resp. verejného prerokovania návrhu, odporúčame vychádzať z koncepčných/ strategických materiálov na úrovni EÚ, napr. Charty európskeho plánovania, Smernice INSPIRE 2007/2/EC2, Európskeho dohovoru o krajine, Aarhuského dohovoru a i.
• V záujme zvýšenia kvality zákona by príprava a pripomienkovanie vyhlášok a metodík mali prebiehať v komplexnosti, teda súčasne so zákonom. V opačnom prípade sa môže stať, že pri chybách vo vyhláškach či metodikách bude potrebné nový zákon okamžite novelizovať.