PREZENTÁCIE zo seminára Európa a my cez prizmu životného prostredia

Európa a my cez prizmu životného prostredia, NR SR, 4. jún 2014

PREZENTÁCIE

Marián Minarovič (Únia miest Slovenska):

V rámci IROP Únia miest Slovenska presadzuje v rámci Regionálnej integrovanej územnej stratégii (RIUS) princíp tvorby zdola nahor:

• RO, koordinátor a Partnerstvo pre RIUS + odborné skupiny
• Partnerstvo = VÚC, krajské mesto – funkčná mestská oblasť (TURM), okresné mestá, MNO, ÚMS, obce/mestá – malé mestské regióny a mikroregióny (LEADER a MAS)
• stratégie TURM budú podmnožinou RIUS, príprava a realizácia v synergii TURM a RIUS
• Integrovaný prístup k územnému rozvoju vrátane realizácie SEAP – stratégia mestských regiónov

Program energetickej a klimatickej politiky do roku 2020 s výhľadom do 2023:

• Efektívne využívanie energií – trvalé znižovanie spotreby
• Hĺbková obnova verejných budov, bytového fondu
• Diverzifikácia a decentralizácia energetických zdrojov
• Efektívna výroba energií z lokálnych OZE pri rešpektovaní potravinovej bezpečnosti a biodiverzity
• Dôsledná podpora, presadzovanie a využívanie tzv. čistých OZE s minimálnym resp. pozitívnym dopadom na ŽP s vysokou efektivitou a trvalou udržateľnosťou
• Realizovať ciele Dohovoru 3x20 do r .2020 v synergii s adaptačnými a mitigačnými opatreniami na zmenu klímy vrátane zelenej a modrej infraštruktúry a likvidáciou environmentálnych záťaží

Financovanie horizontálneho integrovaného prístupu:

• pre obce a mestá pri schvaľovaní IROP a sektorových OP percentuálny podiel na úrovni minimálne 35 – 40%
• zabezpečenie financovania potrieb BSK a hl. m. SR BA využitím nástrojov flexibility do výšky 3% a 15%
• financovať jednotlivé obce a prirodzené vidiecke mikroregióny, ktoré nadväzujú na mestské funkčné regióny, najmä z CLLD a Programu Rozvoja vidieka, kde sú vyššie alokácie – mestá takúto možnosť nemajú
• zvýhodnenie projektov prispievajúcich k TURM a RIUS vo všetkých investičných prioritách ďalších operačných programov v súlade so znením PD SR EK – OP KŽP, OP II, OP EVS, OP VaI a OP LZ z hľadiska možného uplatnenia v rámci integrovaných územných investícií

Pri formovaní a pripomienkovaní OP KŽP ÚMS žiadala:

• Zvýhodnenie projektov, ktoré prispievajú k udržateľnému rozvoju miest, resp. mestských regiónov
• Zvýhodnenie projektov, ktoré prispievajú k naplneniu RIUS – vrátane TURM

V rámci OP KŽP primárnym cieľom je realizácia stratégie 3x20 v synergii s adaptačnými a mitigačnými opatreniami na zmenu klímy

Miroslav Mojžiš (Priatelia Zeme - CEPA):

Podpora OZE:

Výška alokácie je nepostačujúca:

• Vypadli systémové riešenia ako podpora rozvoja inteligentných sietí a systémov riadenia odberu a dodávky energie

Podporované zdroje boli stanovené arbitrárne:

• Namiesto zoznamu podporených OZE je lepším riešením požadovať vypracovanie dôslednej analýzy využitia OZE

Hrozí podpora environmentálne škodlivých riešení

• Kritériá pre udržateľné využívanie biomasy
• SEA pre Koncepciu využitia hydroenergetického potenciálu (HEP) vodných tokov SR a zavedenie posudzovania na úrovni povodí

Energetika a klíma:

Uplatnenie strategického prístupu k energetike na lokálnej úrovni nie je podmienkou

• Podmieniť podporu energetických projektov pre samosprávy vypracovaním Plánov udržateľnej energetiky
• Zabezpečiť podporu zvyšovania povedomia o dôležitosti strategického plánovania na miestnej úrovni
• Zabezpečiť systémovú podporu budovania kapacít samospráv vo oblasti spracovania a implementácie týchto plánov

Zelené verejné obstarávanie

Udržateľné využívanie zdrojov:

• Prevencia vzniku odpadu

– Neexistuje účinná štátna politika na predchádzania vzniku odpadu – dôraz je kladený na osvetu

– Problém je mimo OPKŽP – je to problém odpadovej politiky SR – neexistujú účinné nástroje na motiváciu domácností a podnikov a zvyšuje sa lukratívnosť odvetvia spracovania odpadu

• Zaviesť progresívne spoplatňovanie odvozu a likvidácie odpadu
• Zvýšiť účinnosť vyhľadávania pôvodcov čiernych skládok

Prístup MVO a malých žiadateľov k financiám:

• Globálne granty

– Zákon o príspevku EŠIF sám o sebe nedokáže vynútiť kvalitné výberové procesy

– Je nutné v systéme riadenia jasne nastaviť podmienky pre výber sprostredkovateľského orgánu

• Oprávnenosť prijímateľov

– Úprava MVO ako oprávnených prijímateľov môže spôsobovať problémy pri výzvach (cit. Zákon 83/1990 o združ. obč.)

Princíp partnerstva:

• Tradičné nástroje ako MPK fungovali efektívne
• Nefungovalo participatívne spracovanie východiskových dokumentov a jednotlivých programov – postupná zmena k lepšiemu
• Je potrebné nastaviť nový systém monitorovania a verejnej kontroly

Martina B. Paulíková (Združenie Slatinka):

PRIORITNÁ OS 1: Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry

INVESTIČNÁ PRIORITA 3: Ochrana a obnova biodiverzity a pôdy a podpora ekosystémových služieb, a to aj prostredníctvom sústavy Natura 2000 a zelenej infraštruktúry

* odstraňovanie a spriechodňovanie bariér a vytváranie migračných koridorov, revitalizácia a optimalizácia hydrologického režimu biotopov, zachovanie a obnova priaznivého stavu mokradí

PRIORITNÁ OS 2: ADAPTÁCIA NA NEPRIAZNIVÉ DÔSLEDKY ZMENY KLÍMY SO ZAMERANÍM NA OCHRANU PRED POVODŇAMI

INVESTIČNÁ PRIORITA 1: Podpora investícií na prispôsobovanie sa zmene klímy vrátane ekosystémových prístupov

* zmiernenie negatívne dôsledky zmeny klímy realizáciou adaptačných opatrení, najmä preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami

A. opatrenia v spojitosti s vodným tokom - ochranné hrádze, protipovodňové línie, úpravy tokov vrátane manipulačných zariadení, opatrenia v horných častiach povodí a opatrenia spojené s využitím zelenej infraštruktúry („suchý polder, zaústenie potoka do močiara“)

B. opatrenia mimo vodných tokov v extraviláne – remízky, zasekávacie pásy v poľnohospodárskej krajine, obnova a doplnenie porastov drevín v krajine, živé ploty/ekokoridory, multifunkčné zóny

PRIORITNÁ OS 2: ADAPTÁCIA NA NEPRIAZNIVÉ DÔSLEDKY ZMENY KLÍMY SO ZAMERANÍM NA OCHRANU PRED POVODŇAMI

INVESTIČNÁ PRIORITA 1: Podpora investícií na prispôsobovanie sa zmene klímy vrátane ekosystémových prístupov

* zmiernenie negatívne dôsledky zmeny klímy realizáciou adaptačných opatrení, najmä preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami

C. vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine – vytváranie bioretenčných systémov na zadržiavanie a znovupoužívanie zrážkovej vody, zelené strechy a strešné vodoholdingy, vsakovacie pásy, infiltračné priekopy a pod.

Po akých opatreniach volajú miestne komunity?

• prvky na zadržiavanie a znovupoužívanie dažďovej vody (zavlažovanie, splachovanie ...)
• vytváranie miest na zadržanie a zasakovanie zrážkovej vody a sedimentov
• obnova „zaniknutých“ prameňov a zdrojov vody
• obnova rybníkov, jazierok a iných malých vodných plôch v intraviláne aj mimo neho
• odvedenie vody z pozemkov využívaných na poľnohospodárstvo do malých nádrží a využívanie na závlahy, zároveň na rekreáciu aj ako biotop, ekostabilizačný prvok v intenzívne využívanej a premenenej krajine
• ochrana zvyškov prírodných a poloprírodných lokalít vhodných na zadržiavanie vody, a zároveň ochranu biodiverzity, rekreáciu atď.
• obnova a trvalo udržateľné využívanie inundácií, nivných lúk a pozemkov mimo intravilán, kde sa môže voda rozliať
• ochrana a obnova brehových porastov ako významného ekostabilizačného prvku v krajine aj ochrany proti povodniam 

Štefan Vaľo:

Dokážeme zrealizovať tisícky malých, finančne nenáročných zásahov, ktorých konečný efekt bude obrovský. Zachyťme vodu tam, kde padne. Nenechajme ju nekontrolovane odtekať a zastavme tým vysúšanie pevniny.

Dajme šancu a priestor rozumným a jednoduchým riešeniam, ktoré sú prírode vlastné a ktoré dokážu minimalizovať katastrofy.

Na základe svojich pozorovaní po 11 štátoch Európy (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Ukrajina, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Anglicko, Macedónsko, Írsko) som dospel k záveru, že všetky tieto krajiny majú ten istý problém.

Navrhované opatrenia:

• značne zvýšia retenčnú schopnosť pôdneho krytu pri zrážkach, čím z veľkej časti zabránia povodniam a následne suchám
• zabránia erózii pôdy
• výrazne spomalia odtok dažďovej vody z pôdneho krytu
• znovu oživia pramene potokov
• zvýšia hladiny riek a doplnia zásoby podzemných vôd

Tým sa dosiahne ozdravenie hydrologického režimu lesov, ochrana územia pred suchom, požiarmi a povodňami, obnova biodiverzity, stabilizácia klímy a zmiernenie výkyvov počasia. Okrem nasycovania pôdy a zvýšenia zásob podzemných vôd je predpoklad, že bude dochádzať aj k rovnomernejšiemu výskytu zrážkovej činnosti.