Pred 16 rokmi vyčíňal v Tatrách víchor – odvtedy špekulanti

Vyhlásenie Slovenského ochranárskeho snemu k výročiu víchrice z 19. 11. 2004 a štúdie požadujúcej účinnú ochranu prírody a udržateľnosť regiónu z r. 2005

19. novembra – dva dni po výročí Nežnej revolúcie – uplynie 16 rokov od víchrice, ktorá na roky, ba desaťročia zmenila tvár Vysokých Tatier. Tieto zdanlivo nesúvisiace výročia majú nemálo spoločného. V oboch prípadoch vstúpili do hry silné emócie i národné symboly. Obe tieto udalosti vyvolali záujem zahraničia, obe mobilizovali spontánnu aktivitu ochranárov, vedcov, študentov, umelcov i širokej verejnosti, obe majú dočinenia s nadčasovými hodnotami, ľudskými právami, násilím a aroganciou moci a obe nás s odstupom rokov nútia bilancovať.

Na osvieženie pamäti dovoľte malý exkurz do čias spred šestnástich rokov.

Bezprostredne po osudnej víchrici vzniklo niekoľko iniciatív. Tieto sa následne „zliali“ do Mimovládneho výboru Naše Tatry, ktorý sa hneď v deň svojho vzniku (13. 12. 2004) obrátil na vtedajšieho predsedu vlády so súborom požiadaviek a odporúčaní, ako vzniknutú situáciu riešiť. Postupne sa s nimi verejne stotožnili vrcholné samosprávne orgány kľúčových vedeckých ustanovizní (Senát Univerzity Komenského, Snem Slovenskej akadémie vied a ďalšie), ako aj viac ako 300 popredných osobností nášho kultúrneho a spoločenského života. Reprezentatívne prieskumy verejnej mienky potvrdili, že veľká väčšina opýtaných dáva prednosť ochrane tatranskej prírody pred výstavbou nových zjazdoviek, vlekov a hotelov.

Odvtedy sa v Tatrách, presnejšie v Tatranskom národnom parku a v jeho ochrannom pásme, udialo toľko negatívneho, namiereného proti prírode, proti bežným ľuďom, proti vlastníkom tamojších pozemkov, ale aj proti duchu ústavy a dikcii zákonov, že je to až neuveriteľné a oprávnene to doma i v zahraničí vyvoláva pochybnosti o tom, či náš najstarší a najznámejší národný park ešte vôbec má oprávnenie nazývať sa národným parkom.

Z odporúčaní Mimovládneho výboru Naše Tatry (MVNT) a neskôr aj Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) sa nerešpektovalo takmer nič. Najhoršia situácia nastala po parlamentných voľbách 2006. Rezort životného prostredia, do pôsobnosti ktorého ochrana prírody patrí, vyššie uvedené proti-prírodné prístupy a aktivity trestuhodne prehliadal, ba schvaľoval. Vtedajší premiér po opakovanom upozornení na situáciu reagoval tvrdením, že príčinou tatranských problémov sú samotní ochranári. A tak tí pracovníci štátnej správy a odborných organizácií (vrátane bývalého riaditeľa Správy TANAP-u), ktorí sa angažovali v prospech prírody, ľudí a zákonov, boli zo svojich funkcií odvolaní a v nejednom prípade následne prišli aj o zamestnanie. Proti ochranárom a ďalším aktívnym občanom, snažiacim sa kriticky poukázať na situáciu a zabrániť ťažbe dreva na miestach, kde sa ťažiť v zmysle zákona nemá, bolo použité násilie. Názory vedcov, ktorí opakovane upozorňovali a upozorňujú na chybné a neodborné prístupy k tatranskej prírode, sa systematicky ignorujú. Trpkou pravdou je, že to sa nedialo ani v totalitných 50. a 60. rokoch minulého storočia, kedy Poradný zbor TANAP-u, tvorený vtedajšími špičkovými odborníkmi, požíval veľkú autoritu!!! A tak sa na území Tatranského národného parku – neoprávnene a perfídne zneužijúc inštitút výnimiek zo zákona – čím ďalej tým častejšie realizujú aktivity, ktoré vo veľkom rozsahu a natrvalo devastujú prírodu národného parku, vrátane jeho najcennejších častí: národných prírodných rezervácií (od odstraňovania lesných a kosodrevinových porastov a poškodzovania a ničenia vzácnych biotopov cez deštrukciu pôdneho krytu, masívne terénne úpravy a výkopy, zmenu vodného režimu, devastáciu tokov, hlukové a svetelné znečistenie, rušivú výstavbu cudzorodých objektov až po inštaláciu technických zariadení a premávku vozidiel či iných mechanizmov v chránenej prírode). Tieto aktivity sú v rozpore nielen s poslaním národného parku, tradičným štýlom tatranskej architektúry, kúpeľno-liečebným poslaním tatranských osád, ale aj s územným plánom VÚC Prešovského kraja. Všetko dianie sa v Tatrách odohráva pod kontrolou istej finančnej skupiny a niektorých ďalších vplyvných „hráčov“. Súčasná vláda k tejto problematike dosiaľ jednoznačné stanovisko nezaujala.

V susednom Národnom parku Nízke Tatry – a to aj v jeho jadrovej zóne – sa v nedávnej minulosti masívne aplikovali chemické postreky, čo v chránených územiach v Európskej únii zrejme nemá obdobu. Pod zámienkou ochrany proti požiarom sa v exponovaných častiach tatranskej prírody budujú komunikácie, hoci je známe, že požiare vznikajú v prvom rade práve na miestach, ktoré sú sprístupnené ľudskej činnosti.

Na listy, stanoviská a podnety podané v tejto veci dosiaľ kompetentní neodpovedali ani len formálne! A vecne nereagoval na opakované upozornenia vedcov, aktivistov a osobností spoločenského života za uplynulých 15 rokov prakticky nikto. Za ten čas, počas ktorého kompetentní mlčia a tvária sa, že je všetko v poriadku, skaza tatranskej prírody s rastúcou intenzitou pokračuje. Takýto vývoj nie je na prospech chránenej tatranskej prírode, návštevníkom Tatier, kúpeľným hosťom, medzinárodnej povesti Slovenska, ale ani veľkej väčšine miestnych obyvateľov, už aj preto, lebo zisky z komerčného využívania prírody a krajiny Tatranského národného parku putujú z veľkej časti mimo región. Jediní, kto z tohto vývoja profitujú, sú tí, ktorí na hodnotách národného parku bezostyšne parazitujú: investori a developeri v koalícii s takzvane kompetentnými, ktorí im to nielenže dovolia, ale cez zmanipulovaný inštitút výnimiek a tzv. posudzovania vplyvov na životné prostredie im priam „vydláždili cestu“. Je to úplné popretie toho, čo sa v našej ústave hovorí o sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike. Správanie sa veľkej časti politikov, „oháňajúcich sa“ pojmom národný, je voči Tatranskému národnému parku i celému národu vyslovene protinárodné.

Mimovládny výbor Naše Tatry opakovane verejne žiadal uskutočniť viacero opatrení:

Okamžite pozastaviť všetky také aktivity na území TANAP-u, ktoré negatívne ovplyvňujú kľúčovú funkciu národného parku, a tou je podľa logiky i podľa zákona ochrana prírody. Žiadal tiež prešetriť legálnosť, respektíve nelegálnosť kritizovaných aktivít vo vzťahu k právnemu poriadku Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie. Vyvodiť dôsledky voči kompetentným, ktorým sa dokáže, že úmyselne a v závažnej miere znehodnotili prírodné hodnoty národného, ba medzinárodného významu. Prehodnotiť a zamietnuť ďalšie pripravované aktivity, ktoré ohrozujú prírodu TANAP-u a ďalších národných parkov. Na náklady vinníkov dať tam, kde to je len trochu možné, rekultivovať poškodenú prírodu. Osloviť a požiadať o návrat do štátnej správy a odborných organizácií štátnej ochrany prírody odborníkov, ktorí boli bezdôvodne odvolaní. Začať skutočnú vecnú diskusiu o vzniknutých problémoch a návrhoch na ich riešenie.

Na tieto požiadavky MVNT nadviazala nezávislá štúdia strategického charakteru s názvom Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu, ktorú vydali Regionálne environmentálne centrum Slovensko a Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike za finančnej podpory nadácie EKOPOLIS (REC, STUŽ/SR, 2005) a vypracoval ju tím odborníkov a odborníčok na bezprecedentne komplexnej, reprezentatívnej a kvalifikačnej úrovni Túto stostranovú štúdiu, vychádzajúcu z 300 strán analýz, obdržali relevantní členovia vtedajšej vlády, primátor Mesta Vysoké Tatry, ako aj samosprávy všetkých miest a obcí v dotknutom regióne.

Sedemnásti autori a autorky štúdie formulovali kľúčový strategický cieľ udržateľného rozvoja regiónu takto:

„Dosiahnuť účinnú ochranu a citlivú interpretáciu prírodných a kultúrnych hodnôt Tatranského národného parku a zároveň zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj tatranského regiónu.“ Jednotlivé strategické ciele smerovali k tomu, aby sa tento región stal jedným z kľúčových regiónov Slovenska z hľadiska prírodných a kultúrno-historických hodnôt, ich ochrany, vhodnej integrácie a interpretácie, mal sa citlivo využívať preventívno-liečebno-rehabilitačno-regeneračný potenciál tatranských kúpeľných osád a okolitej prírody, mali sa eliminovať depopulačné trendy, vytvárať udržateľné pracovné príležitosti, skvalitňovať školstvo, ale aj sociálna a technické infraštruktúra, uchovať tradície, kolorit a genius loci tohto regiónu, zapojiť miestnych obyvateľov do uvažovania o jeho udržateľnej budúcnosti, využiť prihraničnú polohu a rozvinúť cezhraničnú spoluprácu. Predpokladom pre dosiahnutie vyššie uvedených cieľov malo byť chápanie tatranského regiónu ako súčasti prírodného i kultúrneho dedičstva medzinárodného významu a snaha o to, aby bol takto chápaný aj v zahraničí.

Takto stanovené ciele vychádzali zo 17 princípov udržateľného spôsobu fungovania a nadväzovalo na ne niekoľko desiatok konkrétnych návrhov a odporúčaní. Okrem iného sa navrhovalo vytvoriť dostatočne rozsiahlu jadrovú zónu TANAP-u s bezzásahovým režimom a s rozhodovacou právomocou Správy TANAP. Ostatné územie TANAP-u s presahom do jeho ochranného pásma (navrhované zóny C a D) malo byť v prvom rade zamerané na ochranu a interpretáciu prírody a krajiny v súlade s rozvojom kúpeľníctva a udržateľného turizmu. Existujúce zariadenia cestovného ruchu na území TANAP-u sa mali prehodnotiť, nevhodné odstrániť, premiestniť do podhoria, alebo v krajnom prípade ponechať len na dožitie. Prehodnotiť sa mali existujúce lyžiarske areály, a najmä plány na ich rozširovanie. Autori štúdie pritom vychádzali z poznania, že okrem deštruktívno-devastačného zasahovania do prírodných ekosystémov v rozpore so zákonom, aj samotná ekonomická efektívnosť (najmä zjazdového lyžovania) v daných klimaticko-geografických pomeroch (južná orientácia svahov, klimatická zmena atď.) a v silnej konkurencii alpských, ale aj niektorých domácich stredísk, je diskutabilná až nepravdepodobná. Pre širší tatranský región (podhorie mimo územia TANAP-u a jeho ochranného pásma) sa navrhoval vyvážený sociálno-ekonomický rozvoj s rešpektovaním environmentálnych podmienok a limitov. Všetky tieto rámcové odporúčania boli v štúdii ďalej podrobnejšie rozpracované.

V závere štúdie sa o. i. konštatovalo: „Ochrana prírody by sa tu mala považovať za stimul, a nie za limitujúci faktor, obmedzujúci prosperitu regiónu. Ale za taký stimul, ktorý nebude na úkor samotného rozsahu, stupňa, účinnosti, kvality a režimu ochrany prírody. Početné zahraničné skúsenosti zo Škandinávie, USA, Veľkej Británie, niektorých alpských krajín, alebo hoci z neďalekého Národného parku Bavorský les dokazujú, že to nie je nemožné, že dôsledná ochrana prírody a krajiny a rast prosperity regiónu sú dve strany tej istej mince. Vyžaduje si to však zmenu industriálno-rastovej paradigmy, ktorá je vlastná časti kompetentných, na post-industriálno-kvalitatívnu, s ktorou sa našťastie identifikuje stále väčšia časť odbornej i laickej verejnosti“.

Po 15 rokoch od vydania spomínanej štúdie sme nútení/é konštatovať, že z návrhov a odporúčaní jej autorov a autoriek sa nerealizovalo prakticky nič a realita sa uberala skôr opačným smerom. A to je o. i. aj príspevok do diskusie o tom, akú váhu má odborná expertíza v tomto štáte.

Pokiaľ sme dobre informovaní, nik z kompetentných členov slovenských vlád, verejnej správy, kontrolných orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa týmito podnetmi odborníkov a aktivistov seriózne nezaoberal, čo nahrávalo a nahráva ďalšej trvalej devastácii a devastátorom nášho najstaršieho a najcennejšieho národného parku.

Pred 31 rokmi sme takýmto chorým praktikám masovo povedali NIE! Prečo by sme to nemohli zopakovať aj dnes, keď je to nemenej potrebné ako vtedy? Nežná sa začala v Prahe a Bratislave, Ekologická, Zelená či v tomto prípade Tatranská by sa mohla a mala začať v Tatrách (Vysokých, Nízkych, Západných i Belianskych) a pod nimi. Práve obyvatelia tohto regiónu totiž na súčasný vývoj najviac doplácajú a budú doplácať.

...............................................................................................................................................

Viac pozri: M. Huba (ed.), J. Beták, A. Berková, L. Bíziková, D. Dítě, J. Hanušin, V. Ira, M. Kozová, J. Lacika, T. Kluvánková-Oravská, B. Maňkovská, R. Midriak, V. Pirošík, P. Plesník, Š. Soták, E. Stanková a J. Topercer (2005): Smerom k trvalo udržateľnému tatranskému regiónu (nezávislá štúdia strategického charakteru). REC, STUŽ/SR, Bratislava, 96 s.

19. 11. 2020

Členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu:

Ing. Erik Baláž, Sabina Barborjak, Ing. Dušan Bevilaqua, PhD., Ing. Ladislav Bíro, Mgr. Michal Deraj, doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD., Mgr. art. Viera Dubačová, RNDr. Elena Fatulová, Ing. Karol Fröhlich, DrSc., Ing. Fero Guldan, doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc., RNDr. Ján Hanušin, CSc., Mgr. Ladislav Hegyi, Mgr. Martin Hojsík, Ing. arch. Boris Hochel, Mgr. Zuzana Homolová, prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba, mikulas.huba2@gmail.com), prof. RNDr. Vladimír Ira, CSc., Ing. Gabriela Kalašová, Ing. Peter Klučka, Ing. Ľubica Kolková, Mgr. Eva Kováčechová, prof. RNDr. Mária Kozová, CSc., Mgr. art. Richard Krivda, doc. Mgr. art. Zuzana Kronerová, doc. RNDr. Ján Lacika, CSc., prof. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc., Ing. Milan Lichý, doc. MUDr. Branislav Líška, CSc., Mgr. Richard Medal, Ing. Klaudia Medalová, Mgr. Vladimír Mokráň, Branislav Moňok, prof. Mgr. art. Juraj Nvota, MVDr. Samuel Pačenovský, PhD., Mgr. Daniel Pastirčák, Ing. Martina Paulíková, Ing. Patrícia Pavlovská, DPD., Mgr. Tomáš Peciar, Pavol Petráš, doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD., Mgr. Andrej Popovič, Ing. arch. Ľudmila Priehodová, Ing. Koloman Prónay, Ing. Stefan Szabó, PhD., Mgr. Silvia Szabóová, RNDr. Mgr. Ján Szőllős, CSc., RNDr. Jozef Šibík, PhD., Ing. Katarína Šimončičová, Mgr. Natália Šovkoplias, RNDr. Jaromír Šíbl, PhD., Mgr. Pavel Šremer, MUDr. Peter Tatár, CSc., Ing. Alena Trančíková, Ing. Ľubica Trubíniová, doc. RNDr. Marcel Uhrin, PhD., Ing. Alexander Vágner, RNDr. Anna Zemanová, Juraj Zamkovský, Pavol Ziman