Prečo som za to, aby sme návrh stavebného zákona vrátili navrhovateľovi na dopracovanie?

Začnem hneď tým podstatným: navrhujem vrátiť návrh nového stavebného zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie (aj keď ešte radšej by som použil formuláciu: „Navrhujem, aby sme nerokovali o tomto návrhu zákona“, ale po konzultácii s tímom expertov som sa priklonil k tejto miernejšej verzii).

Tu je pár dôvodov, pre ktoré som presvedčený, že návrh zákona v takejto podobe nemôžeme prijať. Mnohé ďalšie dôvody spomenuli moji predrečníci, a preto ich nebudem opakovať:

1. Jedným z hlavných argumentov, prečo je údajne nevyhnutné predložiť úplne nový stavebný zákon, je podľa predkladateľ centralistický, normalizačný až totalitný charakter súčasnej právnej úpravy, základ ktorej pochádza z r. 1976 a údajná snaha novým zákonom zdemokratizovať procesy územného plánovania a stavebného konania a priblížiť ich občanovi. Tento názor, ktorý tvorí východisko dôvodovej správy k návrhu zákona, však nezdieľa nikto z odborníkov, s ktorými sme na túto tému hovorili. Viacerí respondenti sú naopak toho názoru, že v niektorých oblastiach by bolo prijatie tohto zákona krokom späť. Z oblastí, ktorých sa tieto obavy týkajú, mi nedá nespomenúť problematiku krajiny a životného prostredia, pričom práve ochrana a udržateľný manažment krajiny sú jednou z oblastí, v ktorých mal byť nový zákon krokom vpred (o.i. aj pri implementácii Európskeho dohovoru o krajine a niektorých ďalších medzinárodných dohovorov, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať).

Nový zákon úplne vypúšťa, alebo mení k horšiemu viaceré definície základných pojmov, ktoré obsahuje v súčasnosti platný zákon. Ako príklad možno spomenúť hneď par. 1 platného verzus par. 21. navrhovaného zákona.

Spomedzi úloh a činností územného plánovania (ÚP), postulovaných explicitne v súčasnom zákone (par. 2) sa vytratili napr. tieto:

„- vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma (ďalej len „chránené časti krajiny“), ak nevznikajú podľa osobitných predpisov,

- rieši umiestnenie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky...,

- určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia, aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita krajiny,

- navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. „

Podobne v navrhovanom znení zákona mi chýba progresívny par. 39c Rozhodnutie o chránenej časti krajiny, či par. 126 Ochrana zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov, či ucelená definícia krajiny či ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia a krajinno-ekologického plánovania, v par. 139a platného zákona.

Namiesto toho sa tam dostalo niekoľko nejednoznačne, nepresne až vágne formulovaných definícií typu par. 3 „Udržateľný územný rozvoj“, hoci podľa súčasne platnej definície územného rozvoja je jeho trvalá udržateľnosť definovaná presnejšie a v súlade s definíciou TUR v platnom znení zákona o životnom prostredí.

2. Ďalším z hlavných argumentov prekladateľa/navrhovateľa je zrýchlenie, zjednodušenie a uľahčenie povoľovacích procesov. Ani my nie sme za bezdôvodné prieťahy, ktoré môžu nahrávať svojvôli pri rozhodovaní a korupčnému správaniu. Ale hlavným motívom predkladateľov nového stavebného zákona by mala byť vyššia kvalita v povoľovacom procese a rozhodovaní o území a následne vyššia architektonicko-urbanistická kvalita, a nie vyššia rýchlosť týchto procesov, ktorá spomínanú žiaducu vyššiu kvalitu skôr ohrozuje, než aby jej napomáhala. Dvojnásobne to platí v štáte, akým je Slovensko, kde regulácia výstavby bola v ostatných dvoch desaťročiach skôr benevolentná, než rigidná, čo neraz hraničilo a hraničí s anarchiou vo výstavbe a v narábaní s priestorom. Preto ústrednú tézu o zrýchlení povoľovacích procesov bez garancie väčšej kvality a disciplíny považujeme za závažný nedostatok filozofie celého zákona.

3. Zároveň musím zopakovať to, čo som už viackrát verejne vyhlásil: nepovažujem odbornú diskusiu k tomuto kľúčovému zákonu, ktorý na mnoho rokov predurčí budúcu podobu a fungovanie tejto krajiny, za dostatočnú a dostatočne ústretovú voči jej reálnym či potenciálnym účastníkom. Argumentovať grémiom niekoľkých desiatok prizvaných relevantných osôb a ich príležitostným vypočutím nepovažujem za dostatočne presvedčivé.

4. Dôvodová správa, ale aj samotný zákon obsahujú vysoko nadštandardné množstvo chýb: gramatických, preklepov, duplicít a pod., čo nepriamo svedčí o tom, že jeho finálna verzia bola pripravovaná pod časovým stresom, resp. v prostredí rôznych tlakov, neraz i protichodných.

5. Do dnešného dňa nemáme k dispozícii všetky podzákonné normy, metodické a iné relevantné predpisy a manuály, bez ktorých nedokážeme kvalitu a vykonateľnosť navrhovaného zákona dostatočne kompetentne posúdiť.

6. S naším návrhom vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie sa stotožňuje nezanedbateľná časť odbornej komunity. Z tých odborníkov a odborníčok, ktorých a ktoré sme oslovili, bola opačného názoru, teda proti vráteniu zákona navrhovateľovi, iba jedna respondentka, aj tá skôr z dôvodu rezignácie, a nie z presvedčenia. Na druhej strane niektorí respondenti sa skôr prikláňajú k ešte radikálnejšiemu postupu, ktorý je v zákone o rokovacom poriadku vyjadrený formuláciou: „nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona“.

Aby bolo jasné, nikto netvrdí, že platný a x-krát novelizovaný zákon č. 50/1976 Zb. je dokonalý. A nikto netvrdí ani to, že návrh nového stavebného zákona neprináša aj niektoré pozitívne zmeny, napr. uzákonenie povinnosti mať územný plán pre každú obec v SR (aj keď časový horizont r. 2037 sa väčšine oslovených zdá byť príliš vzdialený), podpora bezbariérovosti, čiastočné riešenie problému tzv. čiernych stavieb a regulácie reklamných zariadení, prevzatie niektorých pojmov a konceptov relevantných (aj) z hľadiska ochrany životného prostredia (radón, zmena klímy, energetická účinnosť a pod.). Druhá vec je tá, či sa všetky tieto parciálne pozitíva nemohli dostať do zákona novelizáciou platného zákona, ak nie sme schopní pripraviť skutočne lepší nový zákon.

Zo spomínaného bezprecedentného odborného seminára so 150 účastníkmi tu, spred dvoch rokov tu – v NR SR i z ankety v prostredí popredných odborníkov a odborníčok na túto problematiku, ktorú sme realizovali v uplynulých týždňoch, vyplynuli výhrady,  okrem iného aj k týmto častiam či atribútom navrhovaného nového stavebného zákona:

Respondenti a respondentky ankety prakticky unisono odmietli východiskovú tézu predkladateľa, že doteraz platný zákon č. 50/1976 Zb. bol „vyvrcholením normalizácie v tejto oblasti“ a znamenal „výrazné obmedzenie prístupu obyvateľstva k stavebným výrobkom a dodávateľským kapacitám“.

Z reakcií – miestami trochu emocionálnych až expresívnych - citujem:

„Nerozumiem tomuto tvrdeniu. Pod normalizáciou si predstavujem niečo iné, historicky veľmi negatívne. Ak však majú autori zákona na mysli demokratizáciu regulácie výstavby a územného plánovania a ich väčšie zblíženie so svetovými trendmi, práve územné plánovanie je po každej novele a teraz s príchodom nového stavebného zákona čoraz chaotickejšie.“

„Nezmysel! Stavať sa dalo aj dá, stavebné výrobky ani dodávateľské kapacity nechýbali ani nechýbajú. Iba počas rastu realitnej bubliny sa kvalita prudko žiadaných dodávateľov katastrofálne zhoršila. Dodnes cítime dôsledky v krachujúcich „Váhostavoch“ a pod.“.

„To je úplná blbosť! Problém je len to, že zák. č. 50 a nadväzujúci zákon o autorizovaných architektoch je v rozpore s právom EÚ o slobodnom prístupe k výkonu povolania. Územné plánovanie nie je medzi povolaniami regulovanými, a napriek tomu ho v SR môžu vykonávať iba autorizovaní architekti, pritom v ich vzdelávaní sa nepožadujú adekvátne vedomosti a zručnosti, zatiaľ čo napr. priestoroví plánovači prístup k tvorbe ÚP nemajú, hoci ich vzdelávanie je v súlade so štandardami pre vzdelávanie plánovačov.“

„Toto slovné spojenie a v tejto súvislosti počujem prvýkrát - stavebný zákon č. 50/1976 Zb. bol pripravovaný na federálnej úrovni odborníkmi komplexného profesijného zamerania a zhrnutím historických legislatívnych postupov v Čechách a na Slovensku. Komplexne, vrátane vykonávacích vyhlášok a usmernenia, bol SZ vydaný knižne v roku 1977. Stretol sa s veľkým ohlasom nielen na federálnej úrovni ale aj vo vyspelých krajinách... SZ sa tak stal platným nástrojom v oblasti regulácie ÚP a výstavby. Je platným nástrojom aj v súčasnosti. „

„Otázka takto položená nemá nič s tzv. „normalizáciou spoločnosti“. V r. 1976 išlo skutočne o definovanie nového legislatívneho nástroja v oblasti regulácie ÚP a výstavby na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania so zreteľom - na starostlivosť o životné prostredie a jeho hlavné zložky, ochranu kultúrneho a prírodného prostredia.“

„Určite nie!“

„Nie platný zákon obmedzuje, ale navrhovaný obmedzuje odbornosť a komplexný prístup k tvorbe ÚP, podporuje diletantstvo /politikárčenie a tlaky /záujmy skupín, predaje pôdy atď. „

Otázka terminológie...

„Terminológia? Aká? S odvolaním sa na koho? Teda aspoň v časti UP je formálne použitých pár „terminov“ , ale keby neboli, nič sa nestane, lebo obsahovo sa s nimi ďalej vôbec nepracuje. Navrhujem zaradiť do zákona samostatný paragraf a do neho dať vetu „V EU sa používajú nasledujúce pojmy a termíny:.., ale v SR ich nepotrebujeme, lebo si robíme aj tak niečo iné““

„Predkladateľ napriek tomu, že mal spracovane komparatívne štúdie o vývoji uzemnoplánovacieho práva vo vyspelých krajinách EU, vôbec sa o nové, kvalitne definované pojmy nestará, nestará sa o ich zmysel a obsah a už vôbec nie o obsah relevantných dokumentov EÚ. To by musel byt zákon úplne iný – pozri: Územná agenda EU 2020 a ďalšie!

„Príliš voľne a nezáväzne až nevykonateľne sa v texte návrhu zákona narába s pojmami ako sú územie/ krajina/ ŽP, alebo údaje o území/vlastnosti územia/ danosti územia, alebo limity územia/ územné podmienky/podmienky životného prostredia, alebo prieskum/ vlastné zisťovanie/ analýzy/ štúdia a pod.“

„Zabudnime na teoretizovanie! Za dôležitejšie považujem, aby tvorcovia zákona náležite „nové“ termíny v úvodných častiach zákona vysvetlili“.

Je lepšia „výstavba“ ako „stavebný poriadok“?

„Určite to nie je výstižnejšie! Odôvodnenie kríva na všetky štyri. Zákon v časti s názvom „výstavba“ upravuje to, čo je obsahom „poriadku“. Napr. § 67 a 68 sú o jednoznačne „poriadku“.

„Nie, bola o tom dlhá diskusia, ale toto je presne o filozofii nového zákona, že ide v prvom rade o výstavbu, a nie o poriadok v krajine a obciach.“

„Odporúčam zostať pri pojme „stavebný poriadok“.

Považujete za správnu definíciu udržateľného územného rozvoja, resp. považujete za správne, že sa pri tom odvoláva na definíciu TUR zo zákona č. 17/1992 Zb. o ŽP, pričom preberá len časť definície TUR a druhú, veľmi dôležitú časť, ignoruje?

„Nie, pričom v tomto prípade je definícia dôležitá, tomuto bodu sa mala venovať väčšia pozornosť. Ešte je čas.“

5 x Nie ) „definície pojmov v rôznych zákonoch by sa nemali líšiť“.

„mala by byť uplatnená celá definícia!“

Je správne vystihnutý vzťah medzi zásadami a regulatívmi?

„Limity a regulatívy sú tiež vnímané rôzne. To, čo sú pre ekológov regulatívy, to sú pre urbanistov limity. J) Myslím, že profesie si musia začať rozumieť, terminologicky sa približovať, a nie sa vzďaľovať. V tejto hektickej dobe nie je čas na vysvetľovanie - a to je problém. Rýchlo a lacno - to je naša dogma, ktorá nás ničí. Ani len jeden URBION s 5-timi ľuďmi sme si nedokázali dobudovať a posilniť, ale sme ho zrušili. A len v multidisciplinárnych inštitútoch môže vzniknúť komplexné dielo. Dnes takýto inštitút nahrádza súkromná firma prípadne združenie IUR (Inštitút územného rozvoja), čo sú v podstate developeri, ktorí sa už na ten chaos nevedeli pozerať a snažia sa o posun k poriadku, čiže nahrádzajú - ale podľa svojich priorít - štátnu inštitúciu. Komu to vyhovuje?!“

„Z nášho pohľadu nie je úplne tento vzťah zrejme postihnutý a zatiaľ pre nás nie je zrejmé, ako v ÚPD budú vyzerať zásady a na ich základe regulatívy.“

„3 x Nie. A chýbajú aj ďalšie definície, napr. spomínaného strategického regulatívu.“

„Nie je, mal by byť inovovaný v súvislosti s novými podmienkami a opatreniami, ktoré tento vzťah upraví“.

Navrhovaný nový inštitút nazvaný Zastavovací plán (ZP) je to podľa väčšiny oslovených expertov duplicita k UPD-Z. Vo forme, ako je zastavovací plán navrhnutý, ide podľa nich: „rozhodne o zbytočný a neprijateľný nástroj územného rozhodovania. Vyskytol sa aj taký názor, že: „ZP v navrhnutej podobe umožňuje obchádzať verejný záujem.“

„Určite nie - spracovatelia návrhu si neustrážili ani paragrafové znenie koncepcie ÚPN-Z - § 21, pričom kompletne § 21(aj s číslom) zopakovali v koncepte Zastavovacieho plánu. Je duplicitný a zbytočný. „

„ Bol som proti nemu od samého začiatku, bohužiaľ to tam zostalo Je to úplne zbytočná duplicita zonálnych dokumentov.“

Navrhované zmeny vo sfére zaobstarávania územno-plánovacích podkladov boli jedným z respondentov označené ako: „katastrofa, najmä v kombinácii s úplným vypustením prieskumov a rozborov. Ktorý ... (tu bol použitý expresívny výraz, ktorý radšej vypustím) si myslí , že pre tvorbu UPD stačia informácie bez ich interpretácie?“

Myslíte si, že krajinná štúdia nemá byť súčasťou/podkladom každej ÚPD?

V odpovedi na túto otázku sa názory na riešenie čiastočne rôznia, ale nik nespochybnil fakt, že zásahy do krajiny treba regulovať striktnejšie, a nie benevolentnejšie, než je tomu dnes a ako to hrozí v prípade prijatia návrhu zákona. Cit. niektoré názory:

„KŠ nemusí byť vždy a za každú cenu, ak v tíme riešiteľov bude krajinár, ktorý bude rovnocenným partnerom urbanistov. Navyše, rezortné dokumentácie ako UTP budú ďalej spracovávané a budú i akceptované. Ale pripúšťam, že je to lákavá myšlienka.“

„Neformuloval by som to takto, ale tak, že súčasťou každej UPD by mala byt časť s obsahom krajinného plánu.“

„Áno, má byť súčasťou. Stojí za úvahu, či by tento zákon (asi nazvaný ináč) nemal vo väčšej miere zahrnúť problematiku krajinného plánovania, priestorového plánovania - minimálne by mal tieto pojmy definovať a uviesť do súvisu s ÚP.

„Je to nepovinný podklad, chcel som, aby bol záväzný, ale ani to neprešlo. Podľa môjho odhadu sa bude robiť len zriedka, obce na to nebudú mať peniaze (tvorba UPD sa bude podporovať štátnym fondom, ale nie jeho nepovinné a nezáväzné podklady) a ani nebudú mať záujem.“

„Má byť a jej obsah a rozsah má byť stanovený podľa odborného! posúdenia zadávateľa a spracovateľa ÚPD. Rovnako ako dopravné prieskumy a iné prieskumy a ich rozbory – viď ÚPP vyhl. č. 84/76Zb. A ďalšie s ňou súvisiace predpisy – čiastočne zrušené, ale v praxi aplikované – bez nich sa to nedá!“

„Áno, musí byť súčasťou komplexného riešenia (precíznejšie a presnejšie je to formulované v koncepte kultúrno-historickej topografie miesta)“.

„Krajinná štúdia ako aj iné druhy štúdií môžu byť vypracované ako samostatné dokumenty. Pri vypracovaní príslušného ÚPD však už od zadania je vypracovanie krajinnej štúdie povinnou súčasťou komplexného riešenia konceptu.“

Myslíte si, že je správne, že koncept ÚP nebude povinný pri menších obciach?

„Je žiaduce, aby územný plán mali všetky obce. Zároveň je ale potrebné, aby mali malé obce možnosť použiť inú (jednoduchšiu) formu ÚP.“

„Nie. Proces prípravy a schvaľovania ÚP pre Bratislavu a pre malú obec by samozrejme nemal byť totožný, ale vynechať koncept je nekoncepčné riešenie.“

„Nie. Ani pri UPN Z sa neosvedčuje vynechanie konceptu. A vopred sa niekedy nedá posúdiť, či bude koncept potrebný a vynecháva sa pod zámienkou nedostatku finančných prostriedkov“.

„Nie!!! Sú malé obce s veľkými dopravnými problémami, treba v konceptoch variantné riešenia a ich komplexné posúdenia dopadov (ekologické, ekonomické...) Návrh má byť jednoznačný čo sa týka koncepcie (jednoznačnej napr. z hľadiska riešenia dopravy).“

„Upustiť od konceptu ÚP pri malých obciach znamená stratiť možnosť už v zadaní definovať spôsob variantného riešenia a výberu najvhodnejšieho variantu, ktorý sa vyhlási za návrh a v tomto rozhodnutí sa dopracuje.“

Obmedzuje sa vraj dirigizmus obstarávania ÚP – v čom? Alebo to tak nie je?

„Aký dirigizmus obsahoval doterajší zákon? Ak bol v praxi dirigizmus (a bol) bol nad rámec zákona uplatňovaný na strednej úrovni – okresný úrad v sidle kraja (pôvodne krajské stavebne úrady), ktoré si vymýšľali pri spracovaní UP nezmysly a neumožňovali inovácie, hoci boli v súlade so zákonom a nadväzujúcou legislatívou. Problémom je nekompetentnosť mnohých stavebných úradov ale i spracovateľov UP dokumentácie.

„Z navrhovaného spôsobu obstarávania ÚP dokumentácie z nášho pohľadu hrozí, že celý proces môže byť rukojemníkom miestnej samospráv bez akéhokoľvek dohľadu, čo v našich podmienkach môže viesť od „vybavovania si účtov medzi susedmi“ až po vytváranie pro-korupčného prostredia.“

Myslíte si, že je pravda, že zákon „zracionalizuje konania tým, že obmedzí (inštitút) správnych konaní o umiestnení stavby“?

„Toho sa práve obávam.“

„Práve naopak! Už teraz je stavebník vydaný v procesných rozhodnutiach na svojvôľu obcí ako stavebných úradov neraz zneužívajúcich svoju moc na šikanovanie stavebníka.“

„Ide o veľmi značné zjednodušenie niektorých povolení, uvidíme ako to bude fungovať a ako sa to bude aj zneužívať.“

„Nie – vždy bude záležať na relevantných podkladoch a schválenom ÚP, ktorý umožní jednoznačné rozhodnutie o umiestnení príslušnej investície - to predstavuje racionalizáciu a zníženie časovej náročnosti - za predpokladu takých rozhodujúcich orgánov, ktoré budú mať pracovníkov s plnohodnotnou osobitnou a odbornou spôsobilosťou“.

Je riešenie ochrany kultúrneho dedičstva lepšie ako doteraz?

„Chýba mi zdôraznenie potreby riešiť pri každej stavbe exteriér (ako vec verejnú – pozn. mh) a zdôrazniť ochranu prírodného dedičstva !!! Historická komponovaná krajina nám mizne pred očami a zákon to účinne nerieši.“

3 x lakonické „Nie“.

„Nezdá sa mi – malo by to byť lepšie ošetrené, a nielen v rovine pamiatkovej ochrany.“

Čierne stavby

Ani vo vzťahu k tejto, marketingovo vari najpredávanejšej časti zákona, nejestvuje veľa optimizmu. Prevláda názor, že ide o ľúbivú politiku v štýle, aby aj vlk nažral aj ovca zostala celá.

„Nie. Úplný zánik čiernych stavieb považujem za ilúziu a predvolebnú kampaň štátneho tajomníka Palka. Mnohokrát, napríklad na území Bratislavy, sú čierne stavby výsledkom (aj) chybných územných plánov (aj Fischerov a Gašparovičov dom). Lepšie by bolo hľadať dobré riešenie a inšpirovať sa v  zahraničí.“

„Myslím, že preťažené stavebné úrady sa postavia na zadné a budú konať tak, ako doteraz. Závisí to od suseda a verejnosti.“

„Nie. Postup je v zákone upravený iba hrubo a stručne. Obsahuje sen o kaucii, ale neupravuje, čo robiť, ak povinný kauciu nezaplatí...“

„Nie - zákon, tak ako umožňuje zabezpečovať prípravu projektovej dokumentácie a postup smerujúci k jej realizácii priamo vytvára vhodné podmienky pre vznik čiernych stavieb.“

„Nie, najmä ak nenadobudne ihneď platnosť a nezavedie nulovú toleranciu.“

„Odporúčam vrátiť sa k povoľovaciemu konaniu SP, kde projektová dokumentácia bude na výkresoch potvrdená príslušným stavebným úradom - a následne potvrdený aj vypracovaný (RP) - realizačný projekt, ktorý musí byť v súlade s SP - v opačnom prípade stavba by mala byť zastavená a následné konanie vrátene sankcií. Súvislosti na Štátny stavebný dozor, prípadne stavebnú políciu“.

Myslíte si, že sa novým zákonom dosiahne sľubovaná eliminácia korupcie

„Korupčníci i korumpovaní si nájdu vždy cestu. Základ je odstrániť príčiny, dôvody korupcie a vymožiteľnosť práva a vážnosť postavenia odborníkov. To je už otázka "kontroly moci"“.

„Nie, práve naopak“.

Viackrát „Nie“.

„NIE. Niekde sa jej dá dokonca lepšia šanca. Ale ak by sa napríklad na stavebných úradoch pracovalo s elektronickými dokumentmi pre konania, stavebníci aj úradníci by mali jasne stanovené mantinely a si nemohli vymýšľať a predlžovať konania. (V Petržalke majú „elektronický stavebný úrad“ a ubudlo im veľa práce. Korupciu politikov to však nerieši.)“  

„To by bol zázrak! Ak sa bude konať len elektronicky a bez toho, aby sa vedelo ktorý úradník to bude spracúvať, aj tak nie, lebo sa bude vedieť, kto je starostom a kto prednostom úradu.

„Určite nie - vždy sa nájdu diery a pokusy obchádzať platnú legislatívu a ovplyvňovať rozhodujúce orgány.“

Je návrh zákona plne v súlade s ústavou a ostatnými právnymi normami SR?

„Ocenil by som previazanie s ostatnou legislatívou súvisiacou s ÚP a výstavbou (napr. zákon o energetickom hospodárnosti). A napr. definícia udržateľnosti nie je v súlade so zákonom o životnom prostredí.“

„Nie. Ale veď ani vyhlášky v gescii MDVRRSR nie sú zosúladené!“

„Určite nie. Preto sa nadväzne navrhujú novely desiatok dotknutých zákonov a niektoré úplne nové zákony.“

„ Áno, ale len v prípade, že bude pri zabezpečení preneseného výkonu štátnej správy (podmienka – racionálna štruktúra len spoločných stavebných úradov, podstatne menší počet, ale s vysoko kvalifikovaným interdisciplinárnym odborným vybavením) rešpektovaný čl. 71 Ústavy SR.“

„Čo sa týka ostatných právnych noriem skôr nie – bude to vyžadovať ďalšie zosúladenie. Našou prioritou je však v súčasnosti doriešiť jednoznačný vzťah znenia stavebného zákona k banskej činnosti.“

Predpokladáte, že zákon nebude mať negatívny dopad na životné prostredie?

„To by bol hotový zázrak.“

„Neprinesie pre životné prostredie zlepšenie pozície na jeho tvorbu a ochranu. „

„Nebude mať negatívny dopad, ale len ak sa do územného plánovania vrátia prieskumy a rozbory.“

„Bude horší ako terajší!“

„Zatiaľ sa návrh javí ako nedokonalý legislatívny a odborný produkt, ktorý, ak by sa prijal v terajšom znení, v krátkom čase by musel byť prepracovaný. A negatívny dopad by mal nielen na ŽP.“

„V tomto návrhu zákona sú premietnuté niektoré primárne politické rozhodnutia a ciele, ktoré sú prevzaté zo súčasnej 50-tky a sú z tohto hľadiska veľmi nebezpečné! Mám na mysli napr. §89, ods. (1), písm. b), keď rozhoduje primárne štát a naviac o stavbách, ktoré sú významnou investíciou !!! – pričom v prevažnej väčšine ide o podnikateľské zámery silných a väčšinou medzinárodných finančných korporácií (mnohokrát za účasti schránkových firiem), ktoré sú vydávané za verejno-prospešné, pritom však neprinášajú pre obec, región, štát žiadny, dokonca ani elementárny ekonomický prospech, ale predstavujú výrazné negatívne dopady na životné prostredie, napr. zámery ťažby uránovej rudy, ďalší rozvoj jadrovej energetiky bez dostatočného zabezpečenia fondu energetickej bezpečnosti, tzv. malé vodné elektrárne priamo na hlavnom toku riek, napr. na Hrone, ropovod Schwechat – Slovnaft a ďalšie !!!

Bohužiaľ v tomto nový zákon nič nemení oproti súčasnému – objavujú sa skôr tendencie tieto negatíva platného stavu ešte posilniť. Pokúšame sa aspoň uplatniť reguláciu v banskej činnosti prostredníctvom zásadnej pripomienky.„

Z ďalších kritických komentárov na margo navrhovaného zákona sa žiada spomenúť napr. poukaz na zásadný koncepčný problém, ktorým je absencia zásadného rozhodnutie, či návrh zákona – časť územné plánovanie - má byť nástrojom na

- na „urbanistické“ plánovanie, ktoré sa týka cca 10 % územia, ale s fatálnym  dopadom na celé územie, alebo

- na riadenie skutočného územného rozvoja, teda priestorového usporiadania a funkčného využitia celého (100%) územia pre  všetky činnosti v ňom, súčasťou čoho (nie nadriadeným princípom) je samozrejme aj urbanistické plánovanie.

Ak predkladaný návrh zákona má byť

- urbanistickým plánovaním, treba tento fakt jednoznačne deklarovať a v tom zmysle aj upraviť, najmä deklaračné paragrafy o ŽP, ekologickej stabilite, krajine a pod., ktoré nie sú, alebo sú len čiastočne naplnené v súčasnom návrhu

V takom prípade je však potrebné urýchlene vytvoriť iný nástroj na integrované priestorové plánovanie celého územia, ktorý bude priestorovým rámcom a záväzným podkladom aj pre urbanistické plány a zároveň integrujúcim nástrojom riadenia územného rozvoja - priestorového usporiadania a funkčného využitia celého územia podľa deklarovaných cieľov v Dôvodovej správe a podľa deklaračných paragrafov , musia sa prijať zmeny, ktoré sledujú tento integrovaný princíp, pretože vecné paragrafy tento princíp v predloženom návrhu nepokrývajú.

S tým súvisia nasledujúce problémy:

• Všeobecné povinnosti ustanovené v § 2, 3, 4 nemožno plniť bez výraznej úpravy a doplnenia príslušných ustanovení, najmä z hľadiska krajiny.
• Ustanovenia, ktoré deklarujú udržateľný územný rozvoj, komplexnosť územného rozvoja, ekologickú stabilitu, životné prostredie ap. sú preto len prázdnymi deklaráciami. Konkrétne vecné ustanovenia tieto aspekty takmer ignorujú, obmedzujú sa vlastne len na urbanistický rozvoj.
• Krajina, zelená infraštruktúra, územný systém ekologickej stability zo zákona z funkčného pohľadu vypadli. Tak isto vypadli zo zákona vlastnosti zložiek krajiny, ako hmotnej základne územného rozvoja. Ideme späť pred rok 1989?
• Európsky dohovor o krajine, ako aj Stratégia EU na ochranu biodiverzity do r. 2020 vyslovene požadujú, aby aspekty krajiny boli implementované do priestorových plánovacích nástrojov. Na to je potrebné premietnuť aspekty krajiny ako celku, ako aj jej jednotlivé funkčné zložky do procesu ÚPN, ako záväzný regulatív rovnakej váhy ako sú napr. v návrhu zákona uvedené „Zastavovacie podmienky“ (§ 8) alebo ako  „strategický regulatív priestorového usporiadania a funkčného využitia územia“ (§ 30, ods. 6).

Ďalšie problémy

„V texte výrazne prevláda dôraz na procesnú stránku obstarávania. Podstata - vlastné vypracovanie ÚPD - sa stráca.“

„Nie je jasné, ako by mali byť naplnené kompetencie MŽP SR, ktoré je stále kompetentné pre „ekologické aspekty ÚP“?!

Pretrváva požiadavka ÚMS, ktorú podporil aj ZMOS k §89 „Stavebný úrad“, na ponechanie modelu výkonu štátnej správy v oblasti stavebného poriadku na prvom stupni na miestnej územnej samospráve.  Nesúhlasia s prípadnými úvahami o presune na štátnu správu odmietajú akékoľvek pokusy o zriadenie funkcie „prednostu stavebného úradu“, či inú formu „štátneho dohľadu“ nad realizáciou stavebného zákona obcami

DOTERAZ NEAKCEPTOVANÉ NAPRIEK ZÁVEROM Z OSTATNÉHO ROZPOROVÉHO KONANIA Z 26.1.2015 sú podľa ÚMS tieto požiadavky:
- Spoločný návrh územných samospráv - ÚMS a ZMOS
  Príloha č.1, "Stavebné obvody" str.152 - 184

Úpravy Stavebného zákona vo vzťahu k Banskému zákonu

Návrh Únie miest Slovenska (ÚMS)  by umožňoval , aby o zmene spôsobu užívania dotknutých pozemkov pred návrhom na určenie dobývacieho priestoru rozhodovala obec a nie banský úrad (korešponduje so znením § 47 ods. 1 písm. k) návrhu stavebného zákona.) Dôvodom tejto úpravy je umožniť aby o takejto zásadnej zmene využitia územia - umiestnenia banskej činnosti rozhodovala obec, ktorá je územnoplánovacím orgánom a má k dispozícii všetky informácie o schválených prioritách využitia územia podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie - ktoré sa nemusia zhodovať so zámerom umiestnenia banskej činnosti .Doposiaľ o určení dobývacieho priestoru - teda o umiestnení banskej činnosti - rozhodoval banský úrad , ktorý tieto informácie nemá (pretože nie je územnoplánovacím orgánom) a ktorý uprednostňuje zo svojho úzko zameraného čiastkového pohľadu len zámery banského využitia. (pričom sa takto často dostáva do rozporu so schválenými prioritami územného plánu) - viď aj široko medializované prípady - Detva, Tokaj, Kremnica, pripravovaný zámer dobývania rádioaktívnych nerastov na Jahodnej v Košiciach. V prípade schválenia tejto zmeny by bolo zaručené , že už nebude dochádzať ku stretom medzi schváleným územným plánom a zámermi banskej činnosti, čo odporuje záujmom verejnosti (vyjadrené napr. v najväčšej environmentálnej petícii na Slovensku proti ťažbe uránu - 113 tis. občanov, resp. petícii proti použitiu kyanidovej technológie v dobývacom priestore pri Detve, podpísal každý druhý občan tohto regiónu) a je reálnym naplnením § 2 návrhu stavebného zákona . Na základe tejto zmeny by banský úrad rozhodoval len o podrobnostiach technického riešenia umiestnenia banskej činnosti (na čo je kompetentný), nie však o tom , či je zámer umiestnenia banskej činnosti v súlade so schváleným územným plánom (na čo je kompetentná len obec ako územnoplánovací orgán).

Tento rozpor nebol doriešený a vo vyhlásení k návrhu zákona, ktorý išiel do vlády, je uvedené nedoriešenie rozporu k tejto pripomienke a rovnako nedoriešenie požiadavky predkladateľa na spoločný návrh ZMOS a ÚMS na sídla stavebných úradov.

Nebola splnená ani požiadavka, týkajúca sa "vykonávacieho predpisu k §89 a §93, v ktorom by malo byť  špecifikované minimálne personálne vybavenie v štruktúre konkrétnych odborných špecializácií”.

Toľko teda k vybraným pripomienkam. Podotýkam, že nejde ani zďaleka o vyčerpávajúci súbor. Napokon, mnoho ďalších zásadných i parciálnych výhrad odznelo vo vystúpeniach mojich predrečníkov a 168 návrhov na zmeny obsahuje spoločná správa výborov k tomuto návrhu zákona!

Spolu s poslaneckými “pozmeňovákmi“ som dosiaľ narátal viac ako 350 návrhov na zmeny, čo je absolútny rekord v tomto volebnom období. Ak tomuto zákonodarnému zboru zostala čo i len štipka zodpovednosti, nemôže tento návrh zákona prijať.

Uvedomujem si, že môj  návrh na vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na dopracovanie nemá veľkú nádej na úspech, a zároveň nechcem schizofrenicky navrhovať jeho zmeny a doplnky, keď sme za jeho neprijatie.

Spolu s kolegami uvažujeme o predložení novely zákona v najbližšom možnom termíne.