Prečo odchádzam z klubu OĽaNO?

Pred parlamentnými voľbami 2012 sme spolu s Rišom Medalom ako jeden z dôvodov svojej účasti na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností uviedli, že je sto dôvodov nekandidovať, ale že momentálne u nás prevážilo tých 101 za. Medzičasom sa tento krehký pomer preklopil a tak u mňa prevážilo rozhodnutie odísť z poslaneckého klubu OĽaNO.

Robím tak „bez hnevu a zaujatosti“ a nehodlám Vás unavovať siahodlhým zdôvodňovaním, prečo sa tak stalo. Zbytočné slová vedia často viac zahmliť, ako objasniť. Poviem snáď len toľko, že rozhodnutie priviesť do parlamentu niekoľko bezúhonných, čestných, aktívnych a nezávislých osobností považujem naďalej za správne. V prostredí OĽaNO som viacero takýchto ľudí našiel – a to nielen medzi poslancami a poslankyňami, ale aj v našom odbornom a asistentskom zázemí. S týmito ľuďmi sa vždy rád stretnem, porozprávam, poradím a ak budú mať záujem, chcem s nimi v prospech  dobrých vecí naďalej spolupracovať. To, že niektorí ľudia zo spomínaného zázemia medzičasom odišli,  prispelo aj k tomuto môjmu rozhodnutiu.

Zároveň musím objektívne priznať, že nebyť projektu Igora Matoviča, Jofa Viskupiča, Eriky Jurinovej a Maťa Fecka neboli by sme sa ja ani ďalšie nezávislé osobnosti v slovenskom parlamente ocitli. A rovnako by sa tu neocitli ani mnohé pozitívne legislatívne návrhy,  vystúpenia, interpelácie, odborné podujatia, diskusie, výstavy a ďalšie aktivity, ktoré citeľne poznamenali toto volebné obdobie. Aj zloženie kandidátky do eurovolieb je dôkazom, že základná filozofia tohto projektu, umožniť kandidovať kvalitným a nezávislým ľuďom, je naďalej príťažlivá.

Dvojročné pôsobenie v klube OĽaNO bolo pre mňa zaujímavé, užitočné, poučné a zväčša aj príjemné a ľudsky obohacujúce. Ale ako hovorí ľudová múdrosť: Treba vedieť odísť v najlepšom.

V politike síce stále platí ono rokmi overené: Nikdy nehovor nikdy!, ale aj tak môžem v tejto chvíli zodpovedne prehlásiť, že z klubu OĽaNO neodchádzam kvôli žiadnemu inému politickému projektu ani kvôli výsledkom eurovolieb. Svojím rozhodnutím de facto napĺňam krédo hlavného architekta projektu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností: priviesť do Národnej rady čo najviac nezávislých  a zároveň zodpovedných ľudí.

V uplynulých dvoch rokoch som sa v duchu Štúrovho odkazu snažil  viac tvoriť, ako troviť, viac dávať, ako žiadať, a preto odchádzam s pocitom, že som nezostal nikomu nič dlžný.

Mikuláš Huba 

27. 5. 2014