Právo na vodu - rozhovor s Mikulášom Hubom

1. Pán Huba, kampaň Právo na vodu má tri ciele. Ktoré sú to

Ústredným cieľom a motívom iniciátorov kampane bolo dosiahnuť, aby Európska únia zaviazala vlády členských štátov EÚ zabezpečiť všetkým svojim občanom pitnú vodu v dostatočnom množstve a zároveň im zabezpečiť aj účinnú sanitáciu. Petícia obsahovala tri špecifické požiadavky:

1. Aby inštitúcie a členské štáty EÚ boli povinné zabezpečiť všetkým svojim obyvateľom právo na vodu a sanitáciu.

2. Aby zásobovanie vodou a manažment vodných zdrojov nepodliehali “pravidlám vnútorného trhu” a aby boli vodohospodárske služby vylúčené z liberalizácie.

3. Aby EÚ zvýšila svoje úsilie v prospech dosiahnutia všeobecnej dostupnosti vody a sanitácie

2. Voda je monopol prírody a musí zostať mimo trhových pravidiel. Už vlani aktivisti u nás tvrdili, že novela vodného zákona má vraj legalizovať obchod s vodou a pomôcť lobistom. Čo si o tom myslíte

Nejde len o tvrdenie aktivistov. Faktom je, že o legalizácii obchodu s vodou rozhodla vláda SR svojím uznesením č. 583 z 24. októbra 2012. Stalo sa tak - paradoxne - na návrh  práve Ministerstva životného prostredia SR, ktoré má vo svojej náplni vodu chrániť, a nie pomáhať rôznym lobistom predávať ju do zahraničia. Vo vládnom  materiáli sa uvádza, že dôvodom pre legalizáciu vývozu vody je zintenzívnenie záujmu podnikateľských skupín prevádzať podzemnú vodu najmä z chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova za hranice Slovenska ako surovinu. Ako ďalší dôvod sa uvádza, že Slovensko má vraj nadbytočné množstvá podzemných vôd, ktoré by mohlo využívať ako obchodnú komoditu, a to vo výške 20 až 25 % vykazovaných využiteľných množstiev, napriek tomu, že prehľad o reálnych množstvách,  ktorý by vládu oprávňoval niečo podobné tvrdiť, nie je k dispozícii. Je evidentné, že vláda v tomto prípade konala na nátlak podnikateľských skupín, a nie vo verejnom záujme. Či súčasný vodný zákon dostatočne chráni vodu pred vývozom do zahraničia je otázka na právnikov. Pokiaľ by však vláda chcela sprísniť ochranu vody, ako sa to deklaruje vo vládnom materiáli, vývoz vody zo Slovenska za účelom obchodovania by jednoducho nepovolila a nelegálne vývozy, ktorými argumentuje, by prísne sankcionovala tak, ako je to v ostatných členských krajinách EÚ. Voda sa totiž nepovažuje za tovar (obchodnú komoditu), čo potvrdila aj Európska komisia v reakcii na európsku iniciatívu občanov „Voda a sanitácia sú ľudské práva“. To znamená, že voda nepodlieha pravidlám voľného pohybu tovarov a služieb, a preto žiadna krajina nemá povinnosť povoliť jej vývoz do zahraničia. Novela vodného zákona namiesto sprísnenia ochrany vody jednoduchým zákazom jej vývozu do zahraničia za účelom obchodovania navrhla zaviesť také pravidlá, ktoré by ministerstvu umožňovali určitým subjektom vydať povolenie na vývoz vody. Podmienky pre vydanie takéhoto povolenia neboli postavené na transparentných kritériách. To by vytvorilo široký priestor pre rozhodovanie na základe subjektívneho stanoviska ministerských úradníkov vrátane možného ovplyvňovania zo strany lobistických skupín. Navyše je to v rozpore s Ústavou SR, ktorá chápe vodu ako nescudziteľné národné bohatstvo.

Nasledujúce riadky sú prevzaté z vládneho materiálu a uvádzam ich ako dôkaz vyššie povedaného:

„Vzhľadom na ... predpoklad, že po vybudovaní odberných a distribučných miest a v prípade napojenia všetkých technicky a ekonomicky dostupných spotrebiteľov v SR, z celkového množstva podzemných vôd by sa mohlo využívať cca 20 – 25 % ako obchodovateľná komodita, čo predstavuje cca 219 – 274 mil. m³/rok. Pokiaľ ide o lokalizáciu nevyužívaných množstiev podzemných vôd v rámci Slovenska (to je využiť ich ako obchodovateľnú komoditu), do úvahy prichádzajú najskôr zdroje podzemných vôd nachádzajúce sa na západnom Slovensku v oblasti Žitného ostrova.

Keďže sa v ostatnom čase zintenzívnil záujem podnikateľských skupín prevádzať potrubím, resp. prepravovať iným spôsobom minerálnu vodu, resp. podzemnú vodu odoberanú na našom území, najmä z chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova, za hranice SR priamo ako surovinu (nie ako konečný výrobok napr. fľaše plnené minerálnou alebo stolovou vodou ako finálny výrobok technologického procesu určený na predaj), treba  stanoviť jednoznačné kontrolovateľné a vymožiteľné pravidlá pre nakladanie s vodou ako významnou strategickou surovinou v rámci cezhraničných aktivít.“

V toho mi vyplýva, akoby naša vláda priznávala, že je len slúžkou rôznych lobistických skupín a ich záujmov a jediné, na čo sa zmôže, je akási formálna regulácia ich zištných a protiústavných aktivít.

Navyše, vývozom nespracovaného národného prírodného bohatstva sa radíme do skupiny rozvojových krajín tretieho sveta.

3. Podľa ministra životného prostredia Petra Žigu nie je voda na Slovensku dostatočne chránená. Keby sa dnes ktokoľvek rozhodol, že ju chce vyvážať a získal by povolenie príslušného orgánu, mohol by vyviezť bez obmedzení koľko vody chce a kam chce. Tomu chce zabrániť ministerstvo, ktoré pripravilo novelu zákona o vodách. Z nej však vypadnú ustanovenia o vode ako strategickej surovine a jej ochrane pred vývozom. Nebude to mať opačný účinok, aký chce dosiahnuť ministerstvo?

Vodu pred vývozom do zahraničia a jej zneužívaniu za účelom biznisu chráni európska legislatíva, konkrétne Rámcová smernica o vode. Jedným z jej základných princípov je ten, že: „Voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky, ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním v takomto zmysle“. Tento princíp je nevyhnutné zakotviť do novely vodného zákona, pretože toto ustanovenie jednoznačnejšie a podstatne prísnejšie chráni vodu pred vývozom, než navrhované vágne ustanovenie o vode ako strategickej surovine.

Pozoruhodný je aj Vami citovaný výrok o možnosti akéhosi bližšie nedefinovaného orgánu udeliť povolenie na vývoz vody. Nie je pre vládu nič jednoduchšie, ak chce naozaj vodu chrániť, ako jediným rozhodnutím ktorémukoľvek štátnemu orgánu na Slovensku kompetenciu udeľovať povolenie na vývoz vody jednoducho odňať.

4. Novela vraj zabezpečí všestrannú ochranu podzemných vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach s dôrazom na oblasť Žitného ostrova s ohľadom na strategický význam vody pre štát a verejný záujem. Novela explicitne zakazuje viesť ropovod cez chránené vodohospodárske oblasti, kam patrí aj Žitný ostrov. Pán Huba, súhlasíte s tým alebo máte výhrady?

Ochrana podzemných vôd Žitného ostrova vrátane zákazu stavať ropovod cez túto chránenú vodohospodársku oblasť je už zakotvená v planej právnej úprave vodného zákona. V praxi sme však svedkami porušovania vodného zákona, čo štátne orgány ponechávajú neraz bez povšimnutia. Za hlavný problém v tejto súvislosti považujem najmä nedostatočné zabezpečenie ochrany množstva a kvality podzemných vôd Žitného ostrova zo strany štátu, tak ako to ukladá Rámcová smernica o vode. Odznelo to viackrát aj na Fóre o vode, ktoré sme za účasti podpredsedu Európskej komisie - pána Ševčoviča - a niekoľkých europoslancov nedávno organizovali v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku. Mimochodom, ako prvý spomedzi členských štátov EÚ od prijatia petície občanov o vode Európskou komisiou (viac info nájdete na www.obycajniochranari.sk).       

5. Novela prinesie zmeny v spoplatnení vody na závlahy, ktoré bolo zrušené v roku 2004. Musíme tak urobiť, aby sme plynule čerpali eurofondy v rokoch 2014 – 2020. Bola to aj jedna z podmienok pre schválenie Operačného programu Kvalita životného prostredia. Nebude to mať negatívny dopad na závlahové hospodárstvo?

Závlahové hospodárstvo patrí medzi vodohospodárske služby, na ktoré sa vzťahuje požiadavka Rámcovej smernice o vode zohľadniť princíp úhrady nákladov vrátane nákladov na životné prostredie a zdroje, a to v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Spoplatnenie vôd na závlahy a ich dopad na závlahové hospodárstvo musí byť spracované v ekonomickej analýze využívania vôd, ktorú musia vypracovať povinne všetky členské štáty. V dôvodovej správe k dostupnej verzii novely vodného zákona bližšie informácie o tomto dokumente neboli uvedené, ale v zásade je to správne. Práve v rámci pripravovaných operačných programov na r. 2014 – 2020 by sme si mohli nárokovať aj európske prostriedky na podporu závlahového hospodárstva, čo by mohlo prispieť k revitalizácii tohto dôležitého, a zároveň chátrajúceho odvetvia.

6. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že novela vodného zákona nie je biznis. Podľa vás, ako to je?

Novela vodného zákona obsahuje značný počet novelizačným bodov, teda navrhovaných zmien doterajšieho znenia zákona, ktoré boli navrhnuté s cieľom zosúladiť náš právny poriadok s európskymi smernicami. To sú potrebné zmeny. V niečom MŽP zrejme ustupuje pozitívnym smerom aj tlakom odbornej verejnosti a mimovládok. Avšak právna úprava problematiky vývozu vody, tak ako bola navrhnutá v novele vodného zákona, nemá oporu v Rámcovej smernici o vode a vo viacerých aspektoch bola s touto smernicou v rozpore. Práve takéto rozpory vyvolávali otázky o tom, čo je skutočným zámerom Ministerstva životného prostredia. Práve dôsledné uplatňovanie uvedenej smernice je totiž zárukou toho, že voda nebude zneužívaná na biznis podobne, ako sa to deje v masovom meradle napríklad si iným národným bohatstvom: s drevom z (čiastočne už len bývalých) slovenských lesov. Skrátka ide o to, aby sme zabránili hrozivému tunelovaniu nášho rodinného striebra. Nehovoriac o tom, že rezort životného prostredia akoby mal väčší záujem budovať rôzne vodné diela a celkovo betónovať našu prírodu, než vodu a prírodu skutočne chrániť.

7. Spomínaná novela údajne mešká. Je to pravda? Ak áno, prečo?

Oproti termínom z Legislatívneho plánu vlády naozaj mešká. Mal byť predložený do vlády a následne do NR SR už v jeseni minulého roku. Prečo sa tak nestalo, na to sa  treba opýtať na Ministerstve životného prostredia. Na druhej strane, podľa  mňa je lepšia taká novela zákona, ktorá príde hoci aj trochu neskôr, ale po dôkladnej diskusii všetkých zainteresovaných a zohľadnení všetkých dôležitých skutočnosti, ako zlá novela, hoci by bola prijatá okamžite.